V Číne mal jeden nosič vody dve veľké hlinené nádoby. Každú z nich mal zavesenú na konci palice, ktorú nosieval na ramenách. 
Jedna z nádob mala však prasklinu, tá druhá bola dokonalá. 
Na konci dlhej cesty, ktorá nosičovi trvala od potoka až k jeho domu, ostala v prasknutej nádobe vždy len polovica vody, zatiaľ čo druhá bola stále plná. Chúďa prasknutá nádoba sa hambila za svoju nedokonalosť a cítila sa úboho, pretože je schopná len polovičného výkonu. 
Po dvoch rokoch svojho trápenia sa prasknutá nádoba odhodlala a prihovorila sa svojmu nosičovi, hovorí mu:,, Hambím sa, pretože voda zo mňa počas cesty odteká." 
Nosič jej odpovedal:,, Všimla si si, že kvietky rastú len na tvojej strane chodníka a nie na tej druhej? Vedel som o tvojej nedokonalosti a na túto stranu cesty som porozosieval semená rastlín. To ty si ich každý deň polievala, keď sme sa vracali domov. Dva roky zbieram tieto krásne kvety, aby som si ozdobil svoj stôl. Keby si nebola taká, aká si, táto krása by nemohla rozžiariť môj dom." 

Všetci, každý jeden z nás máme svoje nedokonalosti, svoje osobité chyby. Všetci sme prasknuté hlinené nádoby. Tieto praskliny a chyby, ktoré sú v každom z nás, robia náš život zaujímavým a vzácnym. Len musíme každého prijať takého, aký je a vidieť v ňom to dobré. 

To najlepšie prajem všetkým svojim prasknutým hlineným nádobám, svojim priateľom...

Dnes o 16:00  •  2 deti  • Odpovedať  • 

Na svätého Mikuláša v nebi býva veľký ruch ,

anjelici všetkým deťom robia účty zo zásluh.

Dopoludia vypisujú ľudské skutky z hrubých kníh,

popoludní ukladajú dobré skutky vedľa zlých.

K večeru z nich uzlík zviažu,

škriepok ver tam žiadnych niet