Bonsaj je živé umelecké dielo, dokonalá miniatúrna kópia stromu rastúceho v prírode. Skúsme sa ale naladiť na jeho dušu a vnímať jeho pocity, keď musí žiť v tej malej nádobke. Je síce krásny a obdivovaný, s láskou orezávaný a tvarovaný tak, aby navodzoval ilúziu starého stromu, no predsa len je izolovaný od svojho prirodzeného prostredia.

Dieťa je tiež živé umelecké dielo, ktoré by ale nemalo by byť kópiou a ani ilúziou ničoho starého…

K porovnaniu dieťaťa a bonsaja ma inšpiroval príbeh rodiny s dvomi malými deťmi. Staršia 4-ročná dcéra stále odchádzala z domu a radšej sa túlala po dedine. Na podnet otca sa rodičia rozviedli pre odlišnosti v povahe a nezhody v názoroch na výchovu detí. Matka bola perfekcionistka – vo všetkom musela mať poriadok, dbala na dodržiavanie pravidiel, všetko kontrolovala, usmerňovala, kritizovala a kričala. Preferovala čistotu a “kostolné” správanie. Jej koníčkom bolo pestovanie bonsajov. Otec bol lesník a jeho prístup k životu bol viac spojený s prírodou a určitou slobodou (aj) v hraní. Predovšetkým staršia dcéra chcela po rozvode odísť s otcom, no matka to rázne odmietala. Zdôvodňovala to tým, že deti sú po príchode od otca špinavé, zafúľané, vyčerpané. Dve odlišné osobnosti rodičov a dva odlišné výchovné prístupy sú pre vývin a výchovu dieťaťa rizikom. Nájsť kompromis a zlatú strednú cestu by mali hľadať obaja rodičia. Dieťa má problém zjednotiť v sebe rozdielne vlastnosti rodičov a vytvoriť si svoju vlastnú  identitu. A matkin záujem o bonsaje je symbolickým zhmotnením aj jej výchovných postojov.

Cesta k vypestovaniu vlastného bonsaja je dlhá a rovnako je to aj s výchovou dieťaťa.

Tvorba bonsajov si niekedy vyžaduje radikálnu akciu – malé stromčeky sú strihané, niektoré vetvičky sú odrezané, iné sú priviazané k sieťam alebo ohnuté drôtom. Korene sú skracované a minimalizované. Potrebné je neustále tvarovanie, drôtikovanie, pristrihovanie, ohýbanie, usmerňovanie…

Na pestovanie bonsajov potrebujete špeciálne pomôcky: Rôzne kliešte, nožnice, háky, ohýbače, dláta, pílky, metličky, pinzety, lopatky, sitá, kefky drôty, sieťky, špeciálne črepníky a iné nádoby, zeminu, hnojivá, rukavice, prípravky na ošetrovanie rán.

Keď zadám v online kníhkupectve do vyhľadávania heslo "výchova", vyskočia na mňa stovky kníh. Pre mňa ako knihomoľa celkom lákavá predstava. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že knihy o výchove nikdy nečítali, lebo teória je síce pekná, ale realita je nakoniec úplne iná. Samozrejme, pokiaľ dokážu dieťaťu rozumieť, venovať sa mu a komunikovať s ním, nie sú o nič horšími rodičmi, aj keď neprečítali ani jednu knihu o tejto téme. V konečnom dôsledku je to vždy o konkrétnom dieťati a jeho vzťahu s rodičmi. Koho však knižky bavia, vie potom aplikovať prečítané poznatky na individualitu svojho dieťaťa alebo detí a lepšie rozumieť celému procesu výchovy. Pre mňa boli knihy o výchove jasná voľba a čítam ich rada, s otvorenou mysľou všetkým novým myšlienkam a názorom. Prečítala som ich už niekoľko desiatok a chcela by som sa s vami podeliť o tipy na tie, ktoré sa mi najviac páčili.

Samostatné dieťa alebo ako sa stať lenivou mamou

Anna Bykovova

Knižka je veľmi svieža a vtipná s milými ilustráciami. Číta sa rýchlo a dáva cenné rady, ktoré sú "z prvej ruky" - autorka má dvoch synov a pracovala aj ako učiteľka v škôlke a vzťahová poradkyňa pre dospelých. Vďaka tomu má hlboké poznatky o ľudskej a detskej psychológii, ktoré zručne prepája a dáva mnohé praktické rady dp konkrétnych každodenných situácií. Hlavná myšlienka knihy je, že sa nemusíme báť dieťaťu dať priestor na samostatnú prácu, učenie sa nových zručností a pomoc v domácnosti. Je to totiž vynikajúca príprava na život a v neposlednom rade veľká úľava pre nás, rodičov. Šikovné a samostatné dieťa je jednoznačne niečo, čo nám budú závidieť naši kamaráti aj rodinní príslušníci.

S láskou o dětském spánku

Lenka Medvecová Tinková