Ahojte žienky, mamičky.🙋‍♀️

Dievčatá moje , na základe písania s úžasnou mačičkou a kamarátkou @adulienka8  💋som prišla na nápad zorganizovať zájazd  pre mamičky ktoré si potrebujú oddýchnuť, vyresetovať a načerpať novú energiu. Trošku si oddýchnuť a dopriať si trošku času aj pre seba.To že sme matky, manželky a atď. Neznamená že nie sme ženy ktoré by si radi nedopriali trošku času pre seba.!!!👠🛍👙👒🍷⛱

Moja prvotná myšlienka!

Islo by o zájazd do Chorvátska .🏖

Zariadila by som dopravu autobusom🚌 , ubytovanie🛏,stravu ( pol penziu) 🍳🥗🍝, animatorky⚽️🎾🧸 pre mamičky ktoré nemajú kam dať svoje detičky aby si aj oni mohli trošku oddýchnuť .

Je to úplne nápad v rannóm rozkvete. Zaujímalo by ma ale či sa mám do toho púšťať či by o to bol vlastne záujem.🙂

Škola zvierat

Dr. George H. Reavis

Jedného dňa sa zvieratá rozhodli, že sa musia nejakým hrdinským činom vysporiadať s problémami, ktoré so sebou nesie „nová doba“, a zorganizovali školu.

Zaviedli osnovy pozostávajúce z behania, lezenia, plávania a lietania. Aby bolo možné osnovy lepšie presadiť, všetky zvieratá preberali všetky disciplíny.

Kačka bola výborná na hodinách plávania, dokonca lepšia ako jej inštruktor, v lietaní však iba prospela a v behu na tom bola veľmi zle.

Pretože behala skutočne veľmi pomaly, zostávala po škole a zanechala plávanie, aby sa mohla cvičiť v behu. To pokračovalo tak dlho, až si ošúchala nohy a stal sa z nej len priemerný plavec. Priemer bol však pre školu prijateľný, a tak si s tým nikto okrem kačky hlavu nelámal.

Keď som vyšla von a zamykala dvere po záverečnej, zboku ku mne pristupoval Joel svojimi pokojnými krokmi. Jednu ruku mal skrytú za chrbtom a oči mu hrali veselými plamienkami. Do podbruška sa mi vrátili moje známe motýle. Zastavil sa blízko mojej tváre a jemne mi pošepol:

"Zavri oči." jeho hlas bol zahalený tajomstvom. Poslúchla som. Pocítila som na líci a krku jemný a mäkký dotyk. Usmiala som sa a jemne pohla viečkami. Zaplavila ma veľká túžba zistiť, čo to je. "Milujem ťa, moja jasmínová princezná." jeho dych som cítila blízko svojich pier. Jemne sa ma nimi dotkol a potom si so mnou preplietol prsty. Opäť som sa usmiala. Srdce mi divoko bilo. Otvorila som oči a v jeho rukách som uvidela malý jasmínový kvet. S láskou v očiach mi ho zasunul do vlasov za ucho. Zachvela som sa, keď som pocítila jeho ľahký dotyk na krku. Usmial sa a chvíľu na mňa mlčky pozeral. Potom sa otočil a spoločne sme nasadli do auta. Po chvíli jazdy som zistila, že neodbočil tam, kadiaľ sa ide do nášho domu. Zmätene som sa na neho zahľadela. Tajomne sa usmial.

"Kam ideme?" spýtala som sa zvedavo. Opäť sa usmial.

"Čoskoro sa dozvieš." povedal tichým hlasom. Nervózne som sa pohmýrila na sedačke. Pobavene skrýval úsmev. Snažila som sa sústrediť na cestu. Zvedavosť však bola omnoho silnejšia ako snaha koncentrovať sa. Opäť som sa pozrela na Joela. Sústredene hľadel dopredu a stále mlčal. S úsmevom som pokrútila hlavou. Čo si to na mňa zase prichystal? Odbočil na malú, skrytú cestičku. Pred nami sa zjavil obrovský sklad. Nechápavo som sa naň zahľadela. Keď zastavil, chvíľu sa naň pozeral a potom sa otočil ku mne. Jeho oči žiarili spokojnosťou. Vystúpil von, podišiel k mojim dverám a počkal, kým vystúpim. Potom si so mnou preplietol prsty a viedol ma k dverám skladu. Vytiahol si kľúče a odomkol dvere. Na chvíľku sa otočil mojim smerom a zamilovane sa na mňa usmial. Opätovala som mu úsmev. Pomohol mi vojsť dnu a zavrel dvere. Bola tam veľká tma. 

"Niekedy stačí chvíľu vyčkať a tá tma, ktorá sa ti zdá taká hrôzostrašná, sa zmení na niečo neočakávane krásne." zaznel jeho pokojný hlas. Prešli mnou zimomriavky. Vyhľadal vypínač na stene a keď sa všetko rozsvietilo, pohľad, ktorý sa mi naskytol, mi vyrazil dych. Okolo mňa sa vynorilo obrovské množstvo rôznofarebných kvetov a nad nimi poletovali motýle rôznych veľkostí. Do srdca mi vrazil úžas. Nemo som stála a rozhliadala sa dookola. Joel ma pustil a pomalými krokmi odišiel do stredu. Stále som sa nevedela vynadívať na tú nádheru. Hlboko som sa nadýchla a ucítila nádhernú kvetinovú vôňu. Vystrela som ruky a veselo sa zatočila. Zrazu sa rozoznela jemná, tichá melódia. Usmiala som sa. Cítila som sa ako v raji. Pristúpila som ku zhluku rôznofarebných ruží a sklonila sa k nim. Ich farebnosť mi ťahala oči. Modrá, žltá, červená, ružová, biela.... Vyzeralo to ako pestrofarebná dúha. Vystrela som prsty a jemne ich pohladila. Zrazu mi na ukazovák sadol jeden z motýľov. Do srdca mi vošla radosť. Pomaly som otočila hlavu k Joelovi a usmiala sa. Zamilovane ma skúmal a trpezlivo vyčkával s rukami vo vreckách. Usmial sa tak, že sa mu na lícach zjavili moje milované jamky. Zrazu priletel ďalší motýľ a usadil sa na kvete, ktorý som mala za uchom. Nadšene som sa nadýchla a zahryzla sa do spodnej pery. Pomaly som vstala. Jeden z motýľov odletel. Joel sa pomalými krokmi začal ku mne približovať. Zastal kúsok odo mňa a vážne si ma prehliadal. Potom sa mu kútik jemne posunul dohora. Zaplavila ma horúčava. Otočila som pohľad a zamilovane sa rozhliadala dookola. Priblížil sa ešte bližšie. Náhle ma po líci pohladilo motýlie krídlo. Motýľ odletel na druhú stranu. Zaujato som sa pozerala za ním. Joelova tvár zastala pri mojej. Otočila som sa k nemu. S nežným úsmevom ma hladil očami.

"Si nádherná." pošepol mi a pobozkal ma na líce, kde som pocítila motýlí dotyk. Potom jemne perami prešiel cez moju sánku na kľúčnu kosť. Sladko ma pobozkal. Striasla som sa.