Kapitola sedem

Rita

„Ty vyzeráš! Spala si vôbec? Trochu mi pripomínaš veveričku, ktorá celú noc žúrovala.“

Len čo doniesli kávu a vodu, Lujza začala.

„Chce ma pretiahnuť môj šéf.“ 

Konečne si vydýchla a mňa skoro prizabil jeden dúšok kávy.

...sa z nich smetné koše vyrábali. A práve to sa na Slovenku parádne rozbehlo. Vďaka recyklačnému projektu #kolokefka značky CURAPROX sa u nás v minulom roku podarilo vyzbierať rekordných 182 016 kefiek. Prispelo k tomu nielen 18 Smile Shopov, ale aj množstvo škôl, ambulancií, lekární, drogérií, bezobalových obchodov, materských centier či firiem. Najvýraznejšie sa kefky zbierajú predsa len v Smile Shopoch (139 000) a v školách po celom Slovensku (30 000). Školy za každých 100 vyzbieraných kefiek dostanú jeden set smetných košov na triedenie odpadu do triedy. To je, čo?

Načo je to celé dobré? 

Ak aj zubnú kefku správne hodíte do kontajnera na plast, skončí väčšinou na skládke, kde sa bude rozkladať stovky rokov. Kefky sú totiž väčšinou z viacerých druhov plastov. Tie však u nás nikto neoddeľuje, preto ich namiesto recyklácie čaká skládka či spaľovňa.

Ako sa do zberu môžu zapojiť školy?

Ak ste o tom nevedeli, tak určite posuňte túto informáciu do škôl vašich detí. Je to jednoduché - škola napíše presný počet vyzbieraných kefiek na adresu zberkefiek@curaprox.sk. Curaprox vypraví kuriéra, ktorý príde kefky vyzdvihnúť a na výmenu škole nechá príslušný počet košov na odpadky. Škola rozhodne, kde takéto koše umiestni, ale postupným zbieraním si tak môže vybaviť setmi košov na triedenie každú triedu.

Od našej aktívnej skupinovej členky Moniky, ktorá k recyklovaniu (nie len) kefiek zburcovala celú svoju obec, viem, že keď sa do zberu oprú decká, vedia sa preto tak zapáliť, že sú to naopak ony, ktoré opravujú svojich rodičov, čo a kam triediť.

Recyklácia a záchrana našej Zeme pred zahltením odpadom je téma, ktorá silno rezonuje celým svetom. Mladí ľudia ako Gréta Thunbergová, ktorá má len 17 rokov a je zanietenou aktivistkou, upozorňujú na alarmujúci stav planéty a volajú po globálnej zmene v oblasti environmentalistiky. Poďme aj my troškou prispieť a ukážeme si, ako šikovne znova využiť sklá od jogurtov Malý gazda.

1. Montessori aktivity pre deti - vek 3 roky

Obľúbené aktivity pre všetky deti, ktoré zlepšujú jemnú a hrubú motoriku. Pripravila som si podnos, kde som naukladala po 2 ks pohárikov vedľa seba a jeden z nich naplnila vodou, okrem penových guličiek. (viď foto nižšie) Dôležité je, aby dieťa samo premiestňovalo veci alebo tekutinu z jednej do druhej nádoby a vyvíjalo úsilie. Nechajte ich trochu sa potrápiť a určite vás prekvapia, aké šikovné sú tie naše ratolesti.

Pripravte si:

• 8 ks skiel od Ňuňu
• hrsť hrachu
• hrsť cestovín (mušličky, prípadne väčšie)
• kvapku potravinového farbiva ľubovoľnej farby
• penové guľôčky, prípadne menšie gombíky
• striekačku, kliešte, lyžičku, malú naberačku 

2. Poháre na limonádu, smoothie alebo dezerty

V snahe odpútať naše deti cez polročné prázdniny od mobilných zariadení a dopriať nám zaslúžený oddych, sme s manželom zbalili štvoro lyží, lyžiarok, heliem, kukiel, rukavíc, oteplovákov a iných vodoodolných potrebných vychytávok, a vyrazili na rodinnú lyžovačku. 

Vystískali sme svoje ratolesti za výborné výsledky v škole, zbalili niečo pod zub a vyrazili smer Snowparadise, Veľká Rača. Cesta trvala 2 a pol hodiny (s jednou krátkou pauzičkou), keďže destinácia je z Bratislavy, trvalého bydliska, vzdialená 190 km. Ubytovali sme sa vo Villa Malina, kde nás na izbe čakal horiaci krb a rodinné prostredie.

Vybalení, prezlečení v lyžiarskej výstroji, sme vyrazili do strediska Dedovka, kde sme pre mladšiu dcéru vyzdvihli vopred zarezervovaného inštruktora, ktorý ju rozlyžoval. Lyžovať už vie, len z predošlých skúseností vieme, že pri citlivej povahe netreba nič podceňovať 🙂

Milé prekvapenie nás čakalo pri kúpe skipasov, kde deti dostali za samé jednotky 50 % zľavu. Slniečko svietilo, žiadne rady na lanovkách a vlekoch, sneh bol síce mäkší kvôli otepleniu, ale eufória a radosť z jazdy nás neopúšťala. Kyslíkový šok a aktívny pohyb spôsobili, že sme vyhladli, takže sme sa posilnili v bufete u Medveďa a v Apreski bare. Okrem iného sme nemohli vynechať stánok s čerstvým trdelníkom. Veď sme na dovolenke 🙂

Druhý deň sme si zajazdili na najdlhšej bobovej dráhe na Slovensku - Alpincoaster - v rýchlosti 40 km za hodinu, kedy som ja, mama, kričala na celý Snowparadise. Deň tretí - stihli sme jazdu na ratrakoch počas večerného lyžovania a môžem povedať, že aj to bol nezabudnuteľný zážitok.

V Snowparadise sme zažili kvalitnú a príjemnú rodinnú lyžovačku. K dispozícii sme mali 14 km zjazdoviek, 7 modrých, 4 červené a 2 čierne na Dedovke, Marguške a Lalíkoch. 

Nič som nechcela dnes písať. Vždy pred skúškou som bola najradšej ticho, neučila sa, s nikým sa nerozpráva, len som už tak lenošila a pozrela nejaký film... Pred zajtrajškom som oveľa nervóznejšia ako pred maturitami, akoukoľvek skúškou či štátnicami. Možno strach z pôrodu sa tomu súčasnému vyrovná...

Jedno viem určite. Budem na 100 % revať. Otázka je, či od šťastia alebo smútku alebo zase z ďalšej neistoty. Na hrudi ma ťaží kameň, nedokážem sa na nič sústrediť, ťažšie sa mi dýcha a cítim, že v mojom okolí mi práve v tomto okamihu nikto nerozumie☹ 

Môj strach je o to väčší, že som si pred pár dňami vypýtala pravdu od špeciálnej pedagogičky. Chcela som vedieť, čo si po roku práce s mojou raketou myslí..Dostala som takú "za ucho", že mi ružové okuliare, ktoré som dovtedy mala na očiach, padli. Sama som si ich tam nasadila, aby som "prekukla" to, čo raketa nevie. Opakujem si v hlave tvrdohlavo to svoje a už začínam aj prehliadať, čo tam má byť, čo tam nie je... Ale vážim si, že mi "nenatiera med" okolo úst.... Ak mi to isté potvrdí aj zajtra psychologička, bude to bolieť. Nie raketu, ale mňa☹ Aj po roku som sa s tým prípadným autizmom totiž nedokázala zmieriť. 

Moja svokra to je zvláštny človek. Hovorí surovú pravdu s "vtipnou" krutosťou. Naposledy pri rozhovore o mojej rakete mi povedala, že "tak mi treba..." 

Presne tieto slová mi povedala, žiadne prikrášľovanie. Museli by ste ju však poznať bližšie, aby ste jej myšlienky pochopili v tom správnom zmysle. Keďže ju už nejaký ten piatok poznám, viem, že to myslela na margo osobnosti. Vždy mi hovorila, že som silná osobnosť, že aj prevyšujem duchovne jej úžasného syna a že Pán Boh dáva ťažké skúšky len silným ľudom.... Jááj, má čaro táto moja potvorská svokra. Ešteže my dve bývame od seba dostatočne ďaleko🙂

Nech už to dopadne akokoľvek zajtra, v hlave si chcem ešte posledné chvíle udržať nádej na to, že to proste s mojou raketou dopadne dobre. Odhliadnuc od vyjadrení všetkých odborníkov aj mojich pochýb, chcem a verím vo svoju raketu. Muž mi povedal iba jednu vetu: "Zajtra si ju tam ubráň". Neviem, či ma viac naštvalo to, čo povedal alebo to, že tam vôbec nejde.  Radšej s k tejto super užitočnej debilnej rade ani nebudem vyjadrovať. pretože, dnes by mohla nervozita z mojej strany spôsobiť jednu hrču na jeho "gebuli".