Dlho som si nevedela vybudovať vzťah k ovseným vločkám. Môj partner ich zvykol zaliať teplou vodou a zjesť len tak. Pre mňa to boli nepredstaviteľné raňajky. V čase, keď sme spolu začínali, som však chcela viac spoznať jeho svet, a tak som ich vyskúšala aj ja. Nuž poviem vám narovinu, že toto jedlo ma nenadchlo, čo mi bolo ľúto, veď boli toľko ospevované. Neskôr som k ovseným vločkám “pričuchla” opäť, znovuobjavila som ich v čase, keď mi gastroenterologička diagnostikovala celiakiu a moje trávenie bolo v dosť zlom stave. Bezlepkové, v jemne mletej verzii, som ich našla v obchodíku so zdravou výživou pri mojich potulkách za stravou bez lepku. Občasne som ich teda zaraďovala do jedálnička so snahou obohatiť ho o vlákninu, ozdraviť svoje črevá a doplniť chýbajúce vitamíny a minerály.

Ten pravý ovsený boom u mňa vypukol v druhom tehotenstve, kedy som si bez vločiek nevedela predstaviť ráno. Zvykla som ich zaliať prevarenou vodou, primiešať k nim ochutený jogurt, prípadne ovocie, med a bola som v siedmom nebi. Na vločky som sa tešila každé jedno ráno a bola som hrdá na to, že aj fazuľke v brušku dávam výživné jedlo. Bolo to ale naozaj tak?

Nedávno mi udreli do očí rôzne články o tom, že miesto veľkého prínosu môžu byť ovsené vločky strašiakom pre našu postavu aj trávenie a na raňajky nie sú vhodné. Prečo? Častokrát ich máme naozaj plnú misku,  pridávame do nich množstvo sladidiel, smotanové jogurty a ovocie aby nám chutili čo najviac, prípadne ich kupujeme už ochutené, plné cukru, tuku a dalších prídavných látok, nech sú čo najviac waaaw 🤪Len ich narýchlo zalejeme mliekom, zhltneme a ide sa...

Kde je pravda? Poďme sa na to pozrieť, no v konečnom dôsledku si každý musí vytvoriť názor sám. Pretože dnešná doba je v stravovaní veľmi rozporuplná. No hlavne... každý má iné potreby a presvedčenie. Podľa môjho názoru tieto vločky (vrátane iných dalších) patria na náš stôl. Avšak majú svoje hranice.

Povedzme si ale niečo viac o ovsených vločkách:

• Ako už názov napovedá, tieto vločky su vyrobené z ovsa, ktorý je jednou z najstarších obilnín, akú ľudstvo pozná a konzumuje už dlhé stáročia. V obchodoch na ne natrafíme vo verzii pre lepkáčov, ale aj v bezlepkovej variante pre nás, s ktorými sa zahral vlastný imunitný systém a lepok stráviť nedokážeme, prípadne sme intolerantní alebo alergickí.
• Ovos je prirodzene bezlepkový, avšak pri pestovaní a tiež v dodávateľských reťazcoch pri jeho spracovaní a manipulacii s ním často dochádza k jeho znečisteniu plodinami, ktoré lepok obsahujú. Preto musí byť oddelený od pšenice, raže a jačmeňa, až tak ho potom možno v predaji ponúkať ako nekontaminovaný (bezlepkový).
• Doporučená denná dávka ovsených vločiek je   2-3 PL (!!!) a konzumovať by sa mali skôr v doobedných hodinách (? - tu sa názory dosť rôznia)
• Pred konzumáciou je najideálnejšie zaliať ich tekutinou už večer, aby do rána napučali, prípadne ich ráno povariť na kašu. Prečo? Surové vločky (a nielen tie ovsené) obsahujú tzv. fytín, látku, ktorá môže niektorým ľuďom spôsobiť zdravotné problémy (o fytíne sa píše v súvislosti s vyplavovaním minerálov, ktoré sú naň naviazané, a tým pádom sa do tela nevstrebajú) 
• Široké možnosti využitia ponúkajú ovsené vločky taktiež pri varení a pečení či už v pôvodnej podobe alebo zomleté na múku. 
• Veľmi vhodné sú aj pre športovcov po tréningoch a tiež malé deti 

Prídem do izby s inkubátorom... a inkubátor nikde. Izba je úplne prázdna. Krvi by sa mi nedorezal...

Ihneď zamierim do doktorskej izby v očakávaní zlých správ. Človek akosi prirodzene očakáva zakaždým to najhoršie. 

"Jáj, vám sme to nepovedali? Jej stav bol taký uspokojujúci, že sme ju dnes ráno preložili od nás na obyčajnú JIS, na 6.poschodie."

Spadne mi zo srdca obrovský balvan. Normálny balvanisko! Čo som si vlastne myslela? Všeličo, ale že preklad, vlastne povýšenie 🙂 príde tak skoro a z ničoho nič ma vôbec nenapadlo. Nič tomu nenapovedalo. Asi potrebovali urgentne miesto pre iné predčasniatko.

Vyveziem sa teda výťahom na 6, od teraz už budem chodiť sem, ak sa náhodou niečo nepokašle (výrazne ma na to upozornili). Chvíľku mi trvá, kým sa oťukám, režim tu už nie je taký prísny. Nie je potrebné navliekať sa do zeleného plášťa, ale poriadna dezinfekcia rúk zostala. Prekvapením je pre mňa skôr fakt, že niektoré mamičky sem púšťajú aj s rúškami na tvári, zrejme nie sú úplne zdravé. Paradoxne potom vyznieva veľký nápis na vstupných dverách, že vstup v čase chrípkového obdobia, ako aj chorým rodičom, je zakázaný. Ok, ja som v poriadku, nemusím sa ničoho báť.

Sofinka je zatiaľ stále v inkubátore, zase toľko vecí sa lusknutím prsta nezmenilo. Hadičky aj prístroje zostali, akurát má v izbe ďalších kamošov, konečne nie je sama. Miestnosť je dosť veľká, zmestia sa tam 4 inkubátory, či postieľky. Áno, toto oddelenie je určené pre väčšie predčasniatka, dokonca aj pre niektoré donosené detičky, ktoré majú po narodení zdravotné problémy.

#test_cewe2 Hlásim, že testovať sme začali😉..  Keďže deti mám 2,a poukazy sme tiež dostali 2..Rozhodla som sa spraviť, každému tú svoju.. Začnem Zarkinou, ktorú vám sem sem-tam hodím aby ste videli ako pokračujeme 🙂 

Som, žena a mama.. Toto je tak zla kombinácia, keď niečo chceš a nemôžeš.. A keď konečne môžeš, tak aj tak nemôžeš.. 😂Aaaa elektrikárske práce v dedine.. :/ s tým súvisiaca zatvorená škôlka a to znamená, že máš doma 2 deti, si bez elektriky a chceš robiť fotoknihu.. 😫Ale vieme ako to je, keď mama chce, tak sa dá😉 Neviem kto vymyslel mobil, ale ide to.. 😂a tak sme skúšali,teda hlavne na mobile.. Je to jednoduché a rýchle, tým, že myslím mobil má človek po ruke vždy.. 

Najväčší problém pri tvorbe CEWE FOTOKNIHY Kids je, že máš milión fotiek a ty nevieš že ktoré.. A keď si už konečne vyberieš fotky, nevieš sa rozhodnúť aká bude tá prvá.. Tá, ktorá ti hneď padne do oka.. Tá, ktorá je najkrajšia.. Však všetky mamky, sú natešené z fotiek svojich detí.. Aj na tej najšpinavšej zablatenej sa ti zdá milučke 😝🐷. A keď už konečne vyberieš aj tú foto (ale určite to nie je konečné) 😂 tak rozmýšľaš, čo tam dáš.. Aký text? A dať vôbec? A ak áno, aké písmo? A farbu? Proste.. Keby to robil chlap, mal by to jednoduchšie.. 😏A ja som sa teda rozhodla, že dám.. A chcem aby to bolo niečo, čo presne pasuje na moju dcéru.. Ale zase nápis "Život s cirkusantkou" mi tam nejak nejde..😂A tak sa rozhodujeme a skúšame a meníme, objavujeme.. A postupne budeme pridávať priebežné info, o tom, ako nám to ide 🙂 Dámy, budem rada ak sa vám môj príspevok bude páčiť, ak mi dáte lajk, a samozrejme ak budeme inšpiráciou pre Vás.. Krásny deň! 📸😘

Október je mesiacom úcty k starším. Prečítajte si o jednej návšteve v domove seniorov a o tom, že úsmev a povzbudenie potrebujeme v každom veku.

Autorkou príbehu je zdravotná klaunka Eva Okoličániová.

Pani Viera žije v zariadení pre seniorov necelé štyri týždne. Zvyká si pomaly. Izbičku má zariadenú skromne: posteľ, skriňa, pod oknom stôl a stolička. Žiadne dekorácie, fotografie, drobnosti. Najvýraznejší je hnedý koberec s vyobrazením tigra.

Prichádzame. Pani Viera má oblečenú jednoduchú šatovú zásteru. Sedí na deke na kraji ustlanej postele, pôsobí trochu strateno.

Zoznamujeme sa. Vlasy mám zopnuté vo vysokom drdole, zdobí ho biely kvet. Elegantné žltobiele šaty s kvetinovým vzorom a širokou sukňou siahajú po kolená. Nasadený mám perlový náhrdelník s medailónom Ľudovíta Štúra a seriózny výraz.

„Oľga Havranová, rada vás spoznávam,“ potrasiem ruku asi 75-ročnej dáme. Tá sa so mnou zvíta len s nepatrným náznakom úsmevu.