💜💚💙💚💜
Niekedy som naozaj unavená. Som unavená z dnešných ľudí, z dnešnej „lásky“, z dnešného sveta. Nemôžem povedať, že by som mala dôvod byť nešťastná. Mám rodinu, mám prácu a mám všetko, čo potrebujem k relatívne spokojnému životu. No potom si doma uvarím čaj, sadnem k oknu a pustím obľúbenú hudbu. Pravda je, že keď som šťastná, hudbu si naozaj vychutnávam. Milujem ju. V takýchto momentoch ju doslova cítim. Cítim ako prechádza mojím telom a začína sa rozprávať s mojou dušou.
A tá, tá je taká vyčerpaná. A osamelá. Niekedy mi vyhŕknu slzy. Za ňu. Za to, čo všetko už musela na tomto svete prežiť a zvládnuť. No aj tak tam stále je, bojuje a verí. No najhoršie na všetkom je, že tu nie je tá druhá duša, ktorá by jej povedala, že je všetko v poriadku. Ktorá by ju objala a povedala by jej, že je na ňu hrdá kvôli jazvám, ktoré musela utŕžiť a aj tak sa stále chce usmievať a veriť na svet, v ktorý verila na začiatku.
Drahí muži, toto všetko ani zďaleka nie je o autách, domoch, peniazoch, svaloch a nagélovaných účesoch. Nie je to o tom, koľko pohárikov nám vezmete v klube, koľko večerí zaplatíte. Nie je to o tom, či máte novú košeľu, ktorá je aktuálny trend, alebo topánky, ktoré stáli tretinu mojej výplaty. Nie je to o tom, že ste v dnešnom svete obľúbení, slávni, či ste „veľké zviera“. Nie je to o TOM.
Žena, ktorá je skutočná a niečo prežila, sa vám na tieto veci môže vykašľať z mestskej veže.
Niekedy som sa zahľadela do peknej tváre, áno, uznávam. No teraz mi tá pekná tvár nič nehovorí. Čakám na to, čo povieš. Čo doslova vyjde z tvojich úst. Čakám na to, o čom budeš hovoriť. Na to, čo si prežil a aké sú tvoje hodnoty a zmýšľanie. Čakám na to, či si „dospelý“. Či dokážeš rozlíšiť, čo je dôležité. Či dokážeš byť úprimný, aj keď sa tá holá pravda občas zle počúva.
Čakám na to, či ťa bude zaujímať, čo som prežila ja. Či ťa bude zaujímať, kým som dnes a prečo tým človekom som. Nie či ťa zaujíma, čo mám na sebe, či mám dokonale upravené vlasy a make up, alebo či som obľúbená, vtipná a “IN”. Lebo možno som, netuším, ale ver mi, keď sa za mnou občas zatvoria dvere a dobehnú ma moje myšlienky, nevedel by si, čo si so mnou počať.
Čakám, či ťa bude zaujímať, prečo chcem cestovať, prečo sa nerozprávam s bývalou najlepšou kamarátkou. Či ťa bude zaujímať, prečo nemôžem spávať. Či sa opýtaš na to, či som šťastná v živote, ktorý mám. Či sú veci, ktoré ma trápia.
Čakám, či sa toho zľakneš. Či neutečieš pri prvej príležitosti, pretože som komplikovaná. Čakám na to, či ma zvládneš. Či ti moje bláznivé nápady budú pripadať milé alebo uvidím v tvojich očiach odstup.
Počkám si na to, či si si istý, že chceš naozaj mňa.
A naozaj si počkám na to, či si silnejšia osobnosť ako ja. Pretože nech som akákoľvek silná, čo som teda poriadne, potrebujem ťa. Občas potrebujem všetko hodiť na zem, buchnúť dverami a rozbehnúť sa za tebou. Potrebujem sa ti hodiť okolo krku a cítiť tvoje pevné objatie. Potrebujem cítiť TEBA. Potrebujem, aby si mi slzy z tváre utrel, nie mi ich vykričal. Potrebujem počuť ako mi šepkáš, že sme tu jeden pre druhého a na ničom inom nezáleží, pretože spolu sme nezničiteľní. Potrebujem cítiť pokoj, ktorý mi môžeš dať len ty. Potrebujem ťa bláznivo milovať.
Potrebujem, aby sme boli ochotní pre seba urobiť čokoľvek.
Čakám tiež na to, či sa budem ochotná pre teba zmeniť. Nie veľmi, pretože to, kým som, je dôležité. Čakám, či kvôli tebe ráno vstanem o hodinu skôr, len aby som ti pripravila perfektné raňajky. A ja milujem spať.
Čakám, či ma rozosmeješ, keď mi bude najhoršie. Či ma rozosmeješ, keď budem na teba naštvaná a budem sa snažiť ten úsmev pred tebou zakryť, no jednoducho to nedám a začnem sa rehotať na plné kolo.
Chcem ťa rešpektovať a obdivovať pre to, kým si. Preto, čo robíš. Ako sa správaš k ostatným. A preto, ako sa správaš ku mne. Potrebujem, aby si mal vlastný názor. Aby si mi bez okolkov povedal, že to, čo robím, cítim, čo si myslím, nie je správne, ak si to budeš naozaj myslieť. Nechcem, aby si okolo mňa chodil po špičkách len preto, lebo sa budeš báť, že odídem. Pretože ja neodídem.
Neopustím ťa. Budem za teba bojovať, nech je to aj to najťažšie, čo som kedy musela v živote urobiť.
Zamilujem sa do teba, pretože si muž, ktorý vie, akú hodnotu má láska, akú hodnotu má druhý človek a aké dôležité je nájsť niekoho výnimočného.
Už príliš unavená na to, aby som svoju pozornosť a srdce dávala hocikomu.
💜💚💙💚💜
Zdroj: https://ulomkyzeny.sk/preco-sa-teba-zamilujem/ Art: Soosh
Čo to za deň dnes ?!
Idem s deťmi k dr - zabudnem zamknúť auto,
Ideme na poštu - tam zistím že nemám so sebou občiansky a vodičák
Idem do tesca - zistím že som v aute zabudla club card,
Prídem do lekárne v tescu - dám synovu kartičku poistenca,(na dcérinej bol recept)
Pýta sa ma lekárnička koľko kg má dieťa.. odpovedám: “9kg” ona na mňa kuká .. kukne na malú .. vtom sa opravím “20 kg” - 9kg má syn ..
prídem domou - auto mi ukazuje že slabá baterka v kľúči 🤦🏼♀️🤷🏽♀️🤣😱😅
R.I.P. Maestro 😓 🐝
baby viete mi prosím Vás doporučiť nejaké dobré omega 3 pre deti, hlavne pre deti s ADHD ďakujem
Ahojte. Je tu niekto registrovany v iprieskum? Funguje to? 🌞🌞

Ako mi krásne Montenegro opäť ukázalo nevľúdnu tvár 😀
Predstava chodenia po stopách predkov nadchla Tomicu natoľko, že toho roku sme sa vybrali za tými jeho, do Čiernej Hory.
V tejto krajine som bola už 3x, no zakaždým mi zážitok pokazili rôzne okolnosti. Dvakrát bol s nami starý protivák, ktorý sa postaral, aby sme si to neužili a raz sme vyhrali pobyt v tombole, snáď v tej najhoršej izbe, aká sa dá na Jadrane nájsť 😀. Nie som fajnovka, ale týždeň spať s mojim veľkým mužom v jednej mini posteli, ktorá má namiesto drevených roštov len tú železnú húpaciu sieťku, PanBoh zaplať...Teraz sa však črtala príležitosť nahradiť si predchádzajúce nepríjemnosti a dať Čiernej Hore novú šancu.
Nezačalo to ideálne. Apartmán, ktorý Tomica rezervoval mal zopár múch. Napríklad lokáciu. Konkrétne mi vadilo, že stál na kopci, ako Ježibabe do pi... S parkingom pod brehom, splnila som si dennú dávku kardia, kým som vôbec došla k vchodovým dverám. Nehovoriac o tom, že vnútri čakali na vyšľapanie ďalšie štyri poschodia bez výťahu. S pribúdajúcimi dňami, som sa čoraz viac desila pomyslenia, že všetko, čo sme na etapy navláčili hore, budeme musieť ponosiť naspäť. Aspoň sme mali pekný výhľad a intímčo, však? ...Výhľad áno, to druhé...nie.
Budva je ľudnatá, turistov je plno a ubytovacích jednotiek ešte viac. Napriek nadmorskej výške, o susedov sme nemali núdzu. Doslova meter od našej budovy stál ďalší panelák. S tetkou, čo každý deň na terase čosi popíjala, by sme si mohli ruku podať. Či pani niekto uniesol a zamkol v byte, alebo sa jej len nechcelo teperiť dole úšustom, neviem, ale kedykoľvek som sa pozrela z okna, vtedy tuho sedela v ratanovej stoličke a civela späť na mňa. Musím priznať, celkom mi to pokazilo pocit súkromia. A chvíľu som sa zamýšľala, či nie je náhodou mŕtva a nemáme zavolať policajtov.
Záhada sa vyriešila v jednu noc. Vďaka novému experimentu, som ťahala dlhú šichtu. Čítala som, že sa dá dobre schudnúť, ak si zakaždým, keď máš chuť na sladké, dáš čaj, alebo kávu. Aká sprostosť! Po piatich čiernych čajoch a troch kávach, som furt mala chuť na keksík, akurát som nemohla zaspať. Naspeedovaná som sa prehadzovala v posteli a nohy sa mi triasli, ako srnčiemu ratlíkovi. Keby aspoň fungoval internet, nech sa mám čím zabaviť... Čas som si začala krátiť chodením po obyvačke a rozmýšľaním nad nespravodlivosťou vyhostenia Jona Snowa za severnú stenu. Zahĺbená v kritike, otvorím okno, nech pustím svieži luft a tu ku mne nočný vánok donesie chrapľavý hlas : „Choď už spať!“ Skoro som si striekla do textilu! Tetka z kresla stála celkom pri zábradlí a nesúhlasne kývala hlavou nad mojim ponocovaním. Definitívne som sa rozhodla, že je živá...a že tento apartmán sa mi nepáči.
Našťastie, dnu sme trávili málo času. Ráno sme vyšli a vracali sa až večer, lebo komu by sa chcelo tú štreku šľapať 2x? Tomica si prial pasívny oddych, čiže väčšinu týždňa sme preležali na pláži. Vrcholom programu bolo nedeľné stretnutie so vzdialeným príbuzným, ktorý sa venuje genealógií a pozná mnohé príbehy o ich rodine. Paráda! Neznášam bezduché lehnenie pri vode a bola som úprimne zvedavá, čo sa dozviem.
Žienky, ktoré ste riešili niečo podobne....Máme 3-izbovy byt, prerobeny na 4-izbovy. Ale papierovo je stale 3-izbovy byt. Je to velky problem pri predaji? Da sa to predat aj takto? Ďakujem

Nenahraditeľné čítanie
Deti, ktorým sa čítalo, majú oveľa väčšiu slovnú zásobu, predstavivosť, schopnosť vyjadrovať svoje myšlienky a pocity, chápať pocity u druhých, sú trpezlivejšie a svoju pozornosť udržia po výrazne dlhšiu dobu.
Tieto deti majú dobrú schopnosť analýzy, majú fantáziu, vďaka príbehom dokážu chápať a predvídať vývoj situácie, pochopiť príčinu a následok. Sú pokojnejšie, vyrovnanejšie, nepodliehajú úzkostiam a neistote tak ako deti, ktorým sa nečítalo alebo, ktoré vyrastali pri počítači, tablete a televízore.
Výskumy dokazujú, že deti ktorým sa pravidelne (najlepšie denne) čítalo pre zábavu a ktoré si neskôr čítali samé, majú výrazne väčšie všeobecné znalosti.
Súhlasíte ...?
S pozdravom
Mária (autorka projektu abeceda TROCHA INAK)
V domácnostiach s deťmi sú neustále plné nielen koše na špinavú bielizeň, ale aj umývačky. Špinavý riad sa hromadí závratnou rýchlosťou 🙈 Len tak tak stihnete vyložiť čistý riad a už umývačku plníte ďalšou várkou použitých pohárov, tanierov, príborov a hrncov. Čoho máte najväčšiu spotrebu vy?
a) Pohárov či hrnčekov
b) Tanierov
c) Príboru
d) Hrncov
e) Niečoho iného
Napíšte nám svoju odpoveď a získate 3 srdiečka 💙 Už čoskoro budete môcť otestovať prípravky na umývanie riadu v umývačke. Budúci týždeň vyhlásime nové testovanie 🙂

O utajenom bujóne v receptoch a komentátoroch v receptárskych skupinách
Uznajme, že ľuďom vadí doslova všetko. Špecifická skupina komentujúcich šéfkuchárov to je niečo, čo ma nikdy neprestane fascinovať.
Občas sa neviem rozhodnúť či sú horšom receptári, matky alebo záchrancovia zvierat. Takto som si ich rozdelila:
Mojou obľúbenou skupinou receptových komentátoriek sú babky 👵❤, ktoré sa ešte len naučili používať FB a ich celý sociálny život sa točí iba v receptárskych skupinách. Občas „z tóóóhoo internAtu“ zavolajú vnúčatám do Anglicka a pošlú fotku záhradky. Sú to ženy, ktoré majú v kuchyni prax minimálne 20 rokov a recepty poznajú naspamäť. Presne viete kedy pridajú fotku, bez pozerania na ich profilovku. Na stole je krásny sviatočný obrus, sviečky a niekedy aj sošky. Prezdobené ako na Vianoce, ale ja viem, že ony to všetko robia z čistej lásky k svojím rodinám. Ony ešte aj rady poradia a tie zručnejšie pošlú recept sfotený priamo s ich zošita, kde sú už pekne žlté strany a svoje už „odvarili.📒
Potom už mám obľúbených iba tých, ktorí pridajú peknú fotku spolu s receptom bez prosenia.
Snáď najagresívnešou skupinou sú ženy „MAGIčky 👩🍳.
Ony nikdy neuvarili zlú kuraciu, ich jedlo nikdy nie je zlé, ani priemerné. Ony nikdy nepoužívajú polotovary. To len dnešné mladé ženy sú lenivé, aby si urobili niečo samé. Ryža sa nepočíta, ale keby mohli, aj tú vypestujú samé.
Ahoj mamicky. Raz som tu videla prispevok ako sa da financne pomoct postihnutemu dietatu, kt. potrebuje rehabilitaciu. Raz to tu nejaka maminka pisala, ze je nejaka moznost bez poistovnu alebo nejaku inu instituciu a ludia o tom malo vedia.
Dajte prosím tip ako ozdobiť polystyrenové hviezdy. Namalovať, nastriekať?















