….... čo prežíva dieťa s poruchou pozornosti a s hyperaktivitou, ako trpí dieťa s poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia, dysortografia), ale aj inými problémami s učením, ktoré postupne na seba nabaľujú strachy, úzkosti, depresie, sebaubližovanie a iné ochorenia.

Je dostupných množstvo informácii, čo sú tieto poruchy, ako sa prejavujú, ako ich kompenzovať, ale čo cíti a prežíva dieťa s týmito ťažkosťami nepochopíte, pokiaľ ste ich nemali.
     Základnými prejavmi sú narušená koncentrácia a pozornosť, porucha vnímania, kolísavé nálady, nepokoj či hyperaktivita. Ide o neurovývojovú poruchu, nemôžete ju výchovou spôsobiť ani napraviť.
Bola som dieťa s ADHD, mala som niektoré dys-poruchy. Bola som dieťaťom, ktoré sa nekonečne snažilo a nekonečne trpelo.

Priblížim vám každodenné prežívanie týchto detí:

– trpíte tým, že nepotešíte rodičov jednotkami,
– bojíte sa vidieť rodičov nahnevaných, pretože neviete, to čo je to pre všetkých samozrejmé,
– trpíte výsmechom, že ste prečítali alebo napísali hlúposť,
– trpíte neustálymi upozorneniami a sťažnosťami učiteľov,
– trpíte strachom, čo bude doma,
– neviete prečo nedokážete čítať, neviete, že to čo čítate, čítate zle,
– neviete, prečo nechápete to, čo čítate,
– nechápete, prečo ste urobili toľko chýb a prečo sú to chyby, veď vy to vnímate tak…
– postupne si zvykáte na to, že ste hlúpy, pretože neviete čítať, písať diktáty, sústrediť sa,
– cítite bezmocnosť, bezradnosť,
– neviete kde ste, ste všade a nikde,
– učenie odďaľujete,
– potom ste obviňovaný z lenivosti, nezodpovednosti, z hlúposti,
– uvedomujete si, že komplikujete život rodičom,
– vo vzťahoch sa cítite menejcenný,
– vaším sprievodcom v živote sa vám stáva strach – čo keď to zajtra bude také isté, strach zo zlyhania, strach zo všetkého,
– sklamania rodičov, strach, že budete musieť chodiť ku psychológovi a možno aj psychiatrovi,
– nastupuje sebaobviňovanie – “som hlúpa, neviem sa vyjadrovať, píšem s chybami, nikto nevníma o čom píšem, pretože vidia iba chyby, neobsedím, som z toho vyčerpaná, unavená, zlostná, smutná, bezradná,”
– škola sa stáva nočnou morou… najradšej by ste ušli, bojíte sa ísť domov,
– najlepšie je, keď ste chorý, vtedy začnú mať rodičia strach o vás, sú ku vám milí, sú s vami, môžete si želať čo chcete…

Prirodzeným obranným mechanizmom psychiky je, že voči všetkému znecitliviete, zľahostajniete a trpíte vo svojom vnútri.
Okrem toho – ste porovnávaní s tými ‘múdrymi‘, pretože oni všetko vedia a majú samé jednotky. Cítite kritiku, poníženie a nadradenosť spolužiakov. Cítite stále komentovanie – to si mala takto urobiť, takto napísať, platia tu iné pravidlá, tam má byť čiarka, inde zase tvrdé Y, mýliš si podobné slová, ako nemôžeš vidieť tie chyby atď. Strach niečo napísať, vyjadriť sa vás sprevádza celý život, pretože tých, čo vidia chyby je veľa.
     Pravidlá slovenského pravopisu (boli pre mňa španielska dedina) sa stávajú dôležitejšie ako JA, stávajú sa dôležitejšie ako zdravie dieťaťa a pritom sú tu kratšie ako ľudstvo, ktoré prežilo aj bez nich. Stávajú sa kritériom úspešnosti, ale akej?“
Dyslektické deti sú tvorivé, myslia inak, nekonvenčne, zaťažuje ich stereotypné učenie. Učivo, ktoré ich nezaujíma prestanú vnímať. Mozog si povie – to sú hlúposti ale “múdri” tvrdia, že je to dôležité..
     To podstatné ale je, že tieto deti nie sú hlúpe. (Leonardo da Vinci aj Hans Christian Andersen boli v detstve považovaní za deti so spomaleným vývinom. Sir Isaac Newton, anglický matematik, bol považovaný za hlúpeho žiaka. O Albertovi Einsteinovi riaditeľ školy prehlásil, že z neho nikdy nič nebude.)
Poruchy učenia sú vtedy poruchy učenia, ak intelekt dieťaťa je priemerný až nadpriemerný, v prípade zníženia intelektu je to mentálna retardácia.
A preto deti s dys-poruchami trpia a uvedomujú si, čo by mali vedieť, ale nevedia, prečo to nevedia…
Pre mňa sa stalo dôležité nie to, či má dieťaťa diagnózu ADHD, poruchu učenia, diagnostikované dys – poruchy – ale PREČO ich má.
PREČO jeho mozog nevie to, čo mu je vlastné – vnímať, koncentrovať sa, pamätať si, učiť sa – sú to predsa základné funkcie mozgu.
Pochopiť toto PREČO mi pomohla jednoduchá, elegantná a geniálna metóda

ONE BRAIN, ktorá pre niektorých nie je dosť vedecká, je ale múdra a nezávislá od nášho poznania a vzdelania.

Pekný večer prajem každej mamičke! Ja mám na vás ooobrovsku prosbu s ktorou by ste mi veľmi ale veľmi pomohli! Robím diplomovú prácu, kde sa zaoberám výskumom detí ktoré majú diagnostikované ADHD. Prosím ak by tu bol taký rodič, ktorý má dieťa s ADHD, či by som mohla mať zopár otázok, s ktorými by ste mi veľmi pomohli! 😊 krásny zvyšok večera

Pekný názov, ani nie moc dlhý. Ale čo všetko obnáša? To už nie je na pár riadkov, aspoň  v tomto prípade nie. So starším synom sa borím s PAS (porucha autistického centra), aby sa mi "nemálilo" mladší syn mi pripravuje ďalšiu lahôdku - ADHD (porucha aktivity a pozornosti). :-P

    Čo to teda je a ako sa u môjho synčeka prejavuje? Aspoň v skratke teda:

ADHD sa delí na tri podtypy:

- prevažne hyperaktívny a impulzívny

- prevažne nepozorný

- kombinácia predošlých

1. Keď mali pred časom Slováci možnosť vyjadriť sa k otázke, aké životné hodnoty sú pre nich dôležité, na prvom mieste presvedčivo skončila rodina, ktorú považuje za dôležitú 92 % Slovákov. Vernosť za dôležitú pritom považuje ani nie polovica – len 48 %. Čo si teda dnes pod rodinou vlastne predstavujeme?

Biologickou prapodstatou všetkého na planéte je sila smerujúca k zachovaniu života a zachovaniu ľudského rodu a tu má prioritu rodina. Rodina sa od iných skupín, napríklad firiem, odlišuje generačným prepojením, čo dáva rodine okrem sily aj tradície, zvyky a hodnoty. Rodina je takto obklopená rodovým polom. Rodové spoločenstvá sa postupne diferencovali národnou identitou a každý národ dostal kus prírodného bohatstva. Z tohto pohľadu je rodina posledným článkom zabezpečujúcim zachovanie života. Rodina je prostredie, v ktorom sa spájajú všetky možnosti dané rodom, národom a prírodou. Rodina nám dáva identitu, v ktorej “JA som” je nahradené “MY sme”. Rodina tvorí domov, ktorý nám dáva silu, pocit bezpečia a miesto na tejto planéte.

Ak by sme sa vrátili k vernosti – jej dôležitosť vyjadrená 48% – a ja ju považujem za vysokú. Rodina má totižto viacero hodnôt – a to sú zdravie, bezpečie, materiálne zabezpečenie, súdržnosť, pokoj a vernosť. Rozvádzať sa manželia môžu nielen kvôli nevere, ale kvôli zdravotnému stavu – napr. môže to byť duševné ochorenie, alkoholizmus, týranie, povahové vlastnosti…

2. Čo myslime tým, keď hovorime, že je niečo pre nás najdôležitejšia hodnota?

S naším životom začínajú aj naše potreby, ktoré ovplyvňujú aj naše hodnoty. Ak sme na púšti a sme smädný, najväčšiu hodnotou má pre nás voda. Ak dieťaťu zomrie rodič najdôležitejšou hodnotou je preňho láska rodiča. O týchto najzákladnejších hodnotách života, bežne nepremýšľame. Hodnoty sa totiž predovšetkým žijú! Nevedome nás motivujú k určitému správaniu – neklameme, nekradneme. Môžeme o nich aj rozprávať napríklad deťom, ale v tejto podobe nemajú silu ovplyvňovať ich správanie.

Myslím, že dneska sú naše potreby, tak zabezpečené, niekedy až presýtené, že strácame schopnosť cítiť, čo je pre nás hodnotou a mnohé veci sú tak samozrejmé, že nemajú pre nás hodnotu. Čím sa nám život viac uľahčuje, tým viac času ostáva na nepodstatné veci. Nezažívame existenčné krízy, nezomierame hladom, máme vodu, neohrozujú nás katastrofy, nemusíme bojovať o život, pokiaľ neochorieme. Pre mnohých sa v dnešnej dobe stávajú potrebami – bohatstvo, úspech, moc….

Peter Farbár

Abstrakt

V predloženom článku pojednávame o možnostiach arteterapie a dramatoterapie v rámci liečebnopedagogickej intervencie u detí s poruchami správania. Popisujeme základné zásady a princípy práce liečebného pedagóga v intervencií porúch správania sa u detí. Špecificky sa zameriavame na možnosti vybraných expresívnych terapií v kontexte liečebnej pedagogiky a ich využitie v práci s deťmi s poruchovým správaním.

Kľúčové slová:

poruchy správania, liečebná pedagogika, liečebnopedagogická intervencia, arteterapia, dramatoterapia, skupinová hrová terapia

Liečebnopedagogická intervencia je koncipovaná na nižšie uvedených princípoch: Prvým z nich je nezacieliť terapiu iba na symptómy. Klein, Meinertz a Kausen (2001) píšu, že práca s dieťaťom nebude uspéšná bez láskavého a empatického chápania dieťaťa v jeho celistvosti. Podľa autorov (ibidem) je dôležité mať na zreteli fakt, že deti sa otvoria iba priamemu a citlivému človeku a nie tomu, kto sa stavia do pozície ,,darcu podnetov”. Druhým dôležitým princípom liečebného pedagóga je rešpektovanie dieťaťa ako svojprávne konajúceho subjektu a partnera. Svedomito zisťovať,,zónu aktuálneho”a ,,zónu najbližšieho vývinu”, v ponímaní Vygotského, v spoločensky dôležitých oblastiach, aby sa dieťaťu zabezpečilo dostatok individuálnych podnetov pre uskutočnenie ďalšieho vývinového kroku. Porozumieť dieťaťu znamená vycítiť to, čím je naplnená myseľ dieťaťa, symbolicky napísané – „to, čo ho chytí za srdce a čo chce svojím konaním dosiahnuť“. Je dôležité si uvedomiť, že dieťa je aktérom svojho vývinu, že tento proces terapeut netvorí, ale vytvára priestor s potrebnými podnetmi (Klein, Meinertz a Kausen, 2001). Podľa prof. Dobrotku (2001) je liečebná pedagogika svojími cieľmi a metódami terapeutická. Jej cieľom je terapeuticky ovplyvniť celú osobnosť klienta.

Tehotné ženy si každodenne predstavujú okamih, keď po prvý raz uzrú svoje dieťatko. Neustále si kladú otázku, ako sa postarať o jeho úspešný štart do života, čo mu dopriať, aby mu zabezpečili dobré zdravie. Lekári radia, slnečný vitamín D!

Nízky príjem vitamínu D v perinatálnom období (v čase od predtehotenstva do ukončenia 24. mesiaca veku dieťaťa) sa tradične spája s poruchami kostného systému. Hromadia sa však dôkazy, že dlhodobá porucha kostného systému (rachitída, osteomalácia) tvorí len zlomok dôsledkov nedostatočného príjmu vitamínu D. V skutočnosti je jeho absencia rizikovým faktorom vzniku mnohých chronických chorôb – srdcových a onkologických ochorení, schizofrénie, cukrovky, psoriázy, reumatoidnej artritídy i ďalších autoimunitných ochorení.

Zlepšuje kvalitu vnútromaternicového prostredia

Vitamín D sa zaraďuje k látkam, ktoré modulujú dlhodobé programovanie ľudského zdravia. Podľa záverov pozorovaní uskutočnených komisiou OSN pre výživu (FAO), výžive matky a dieťaťa je potrebné venovať osobitnú pozornosť najmä v čase od predtehotenstva až do ukončenia 24. mesiaca veku dieťaťa! Práve vtedy je výživa schopná obzvlášť ovplyvniť štruktúrny a funkčný vývoj organizmu! Potvrdilo sa, že práve tieto štruktúrne a funkčné zmeny môžu mať dlhodobé následky pre ľudské zdravie. Biologické mechanizmy si môžu nadlho zapamätať metabolické účinky raného výživového prostredia plodu a novorodenca. Nedostatočný príjem vitamínu D počas perinatálneho obdobia môže takto vytvoriť základ dlhodobého neskorého poškodenia zdravia.

Absenciu vitamínu D v tehotenstve si odnáša nielen kostný systém detí – majú nižší obsah minerálov v lumbálnych stavcoch a plochých kostiach, čo zvyšuje riziko osteoporózy v ich neskoršom veku. Výskum uskutočnený na základe pozorovaní FAO ukázal, že nedostatok vitamínu D u tehotných žien vyvoláva poruchu transportu vápnika v placente. A nielen. Práve kvalita vnútromaternicového prostredia môže niesť zodpovednosť za vznik mnohých ďalších chronických ochorení v neskoršom živote dieťaťa.

Chráni pred preeklampsiou a predčasným pôrodom

Na začiatku spoločnosti CarnoMed s.r.o. bola dlhá história. História skupiny zaujímavých ľudí, ktorí objavili niečo, čo ich natoľko upútalo, že sa rozhodli rozposlať to aj do sveta. Niečo, čo ich ohúrilo natoľko, že sa rozhodli spojiť svoje sily a využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby s tým oslovili širokú verejnosť.
Za všetkým bola látka storočia, ktorá dokáže revitalizovať, omladzovať a mnohými smermi pozitívne vplývať na zdravie všetkých, od detí až po seniorov. A to už stálo za povšimnutie a vynaloženie námahy, spojiť úsilie do jedného projektu, ktorého výsledkom sa stala spoločnosť CarnoMed s.r.o.

Lekári CarnoMedu za pomoci high-end technológií dokážu efektívne diagnostikovať “problémové“ procesy vo Vašom organizme a následne Vám odporučiť vhodný postup, ako napomôcť organizmu problém zvládať s cieľom ho eliminovať.
Od konkurencie sa okrem prístupu spoločnosť CarnoMed líši najmä tým, že sa zaoberá aj diagnózami s ktorými si bežní lekári nevedia dať častokrát rady.
Pre ilustráciu uvádzame pár diagnóz, kde vidíme potenciál pre zlepšenie: cukrovka, srdcové ochorenia, imunitné a nervové ochorenia, poruchy spánku, nádorové ochorenia, poruchy správania a pozornosti (ADHD), špecifické vývinové poruchy (dislexia, disgrafia, diskalkúlia,....) a zmysel našich služieb vidíme aj pri diagnóze autizmus.