Vstávame ráno, dnes je veľký deň. Deti majú zubnú hygienu a ja s nimi. Naschvál som to naplánovala tak, aby sme šli všetky naraz, nech vidia, že to nie je nič hrozné a že to prežívam aj ja úplne v pohode.

Len zahrať to pred deťmi na pohodu, keď máte panický strach zo zubárov, to už nie je až také ľahké. Tento strach som vlastne nemala, keď som bola dieťa, no potom som sa v osemnástich dostala do rúk sadistickému pánovi, ktorý neuznával anestézu. Prežila som vŕtanie zubov, ťahanie koreňov aj výplň koreňových kanálikov bez umŕtvenia, no zanechalo to na mne psychické stopy. Až také, že som roky svoje problémy so zubami neriešila. Jeden zub sa mi rozpadol a polámal, a napriek tomu som to neriešila, nikdy nebol čas, bola som v zahraničí, tehotná, dojčiaca. Až sa mi milý zub ozval takou bolesťou, že som bola nútená vyhľadať pomoc. Dnes, o dva roky neskôr, o tisícpäťsto eur ľahšia a s implantátom v ústach viem, že to bolo to najhoršie, čo som mohla spraviť.

Sadla som si teda do kresla a hygienu som nejako prežila, vlastne ten pocit čerstvo vyčistených zubov mám rada. Deti boli mierne vykoľajené, no našťastie malým deťom sa hygiena v podstate nerobí, len sa zúbky zafluorujú, prípadne vyčistia kefkou. Po hygiene prišla pani zubárka a na naše nemilé prekvapenie sa v jednej puse objavil aj prvý kaz.

Dostali sme termín na ošetrenie a dohodli sa, že takýto zúbok netreba nechať len tak. Niektorí zubári tento postup neuznávajú a detské zuby neopravujú. Tento postup sa mne osobne nepáči. Myslím si, že nechať dieťa s kazom zvyšuje jeho šance na ďalšie kazy, Okrem toho stoličky sú v podstate posledné zuby, ktoré idú von, a nechcela by som, aby moje dieťa do desiatich rokov boleli zúbky, prípadne chodilo s kazom v puse.

Je super, že v dnešnej modernej dobe, môžete robiť všetko možné aj nemožné, umývať zúbky poriadne, nedávať deťom sladkosti, používať medzizubnú kefku, a tým znižovať šance, že sa raz bude vaše dieťa boriť s pokazenými zubmi. Ale kaz sa z času na čas aj tak môže objaviť aj napriek správnej starostlivosti o zúbky.

Jedno z mojich detí má od narodenia aj reflux, čoho následok je aj hnedý povlak na predných zúbkoch zvnútra. Ten je znakom poškodenej skloviny a pravdepodobne sa časom pretaví do zubného kazu a preto to nechcem nechať len tak. Okrem toho, zúbky sú z neho krehkejšie a na viacerých miestach ako keby priesvitné. Dohodli sme sa s pani zubárkou pri minulej návšteve, že zúbky odborne vyčistí a zapečatí plombou, aby sa nekazili. Ak máte deti s refluxom, ktoré častejšie vracajú a majú už zúbky, nepodceňte to a pravidelne im kontrolujte stav zubov. Pani doktorka mi tiež vysvetlila, že zuby sa po vracaní nemajú umývať hneď, ale až o 20 minút, aby sme kyselinu nevotreli do zubnej skloviny a tým ju nezničili.

02.04.2019 – do stropu čumím už od 0.29 hod.

No čo už. Sedím v kuchyni a počúvam rádio Vlna. Krásne pesničky. Na na na ....

Pozerám do kalendára, pozajtra interné, nezabudnúť! Už si to píšem ako stará babka.... Ná šak abych nezabudla, né? Ozaj musím pripraviť manželovi zoznam, čo treba zaplatiť, kým budem v nemocnici. Aby sa na niečo nezabudlo. Pre istotu.

Aj obočko si musím vytrhať, nech nevyzerám ako Brežnev na operačke.

O 4 už zívam, spala by som, ale to mi je teraz figu platné, keď za chvíľu utekám na autobus. Večer si musím uvariť nejaký čaj na upokojenie alebo na spanie, nech nebuntoším zase celú noc.

Sadám do autobusu, plného pokašliavajúcich ľudí, ide ma šľak trafiť, mám nervy, aby som niečo do operácie nechytila. Doma mám rúška, budem ich asi nosiť (asi nie vyzerala by som ako blbá) alebo že by? Ráno utekám na poštu zaplatiť šek, aby som mala všetko poplatené kým odídem do nemocnice. Bojím sa, aby som na to nezabudla, tak radšej to utekám rýchlo zaplatiť. Doobedie mám pracovne vyťažené.

Potom, keď som zistila, čo moju raketu baví, som toho naplno využila a začala objednávať všetky možné vkladacky. Trénovala som na tom slovnú zásobu, očný kontakt, pozornosť aj jemnú motoriku (keďže to musela správne uchopiť a napchať do tvaru). Mám ich už do zásoby hojne a ak by niekto chcel, rada vymením za iné🙂 

Začali sme s predkreslenými, teda vložíš tam, kde je obrázok nakreslený.Mojej malej rakete sa najviac páčili zvieratkové. Leva sa naučila napodobniť práve na týchto zvieratkách. Vždy som som jej ho podala a "zavrčala" a povedala toto je lev. Neskôr sme prešli aj na tvary bez prekreslenia, čiže iba podľa obrysov, tiež to celkom pekne dávala. Niektoré nas este cakaju, ako napr. Abeceda, ale s tym fakt neponahlam. Tieto úlohy som ja využívala ako "ľahké" a dávala som jej ich za odmenu alebo medzi novými "ťažšími" úlohami. Zháňala som ich kade tade, najviac cez bazoš alebo aj na bazare tu na MK, pretože som odmietala dať za nové 10 €. Niekedy využijem aj aliexpres, ale tam to vsetko trva a mna z dlhého čakania ide slak trafiť. Niekedy su akcie aj v lidl alebo iných supermarketoch na takéto aktivity. Ja uz idem znuchavat zase nejake, ale uz skor nieco o level vyssie. 

Dnes ma moja raketa velmi potešila, lebo prvykrat, co chodime na terapie hrou, si sama sadla a sama s lektorkou aj spolupracovala. Uplne krasne bez mojej pomoci.  Prvykrat som pozerala, ze pracuje s niekym inym ako so mnou, nemusela som ju drzat ani podplácať, proste si sadla, kde mala a uz cakala kedy “teta” zacne. Parádna bola, ani tie jedy jej netrvali dnes nejak extra dlho, 20-30 sekund a zase sme pokračovali dalej🙏 Ale co ma soklo, bolo jej prekvapujúce zrkadlenie v nebezpečnej situácii. Vecer ked som chystala veceru, popritom upratovala dom, plnila pracku, čistila aquarko, tak ona si len tak lebadabo prisunula stolicku k sporáku, zobrala si svoju detsku obracaku a isla “pretacat” hranolky na rozhorčenom oleji. V sekunde by sa mi krvi nedorezali🤦‍♀️Potom, ked som prekonala infarkt som si vsimla, ze ona vlastne isla iba urobit to co ja: pretočiť hranolky s naberačkou. Moje zlate kura som vystrašila a rozplakala, pretoze  som sa zlakla a skrikla a okrikla a rozčuľovala vsetko mozne, pretoze ma v danej chvíli nenapadlo reagovať inak. Uz som ani nedufala, ze bude mat dnes nejaku “funkčnú”hru, ale ze si ona vyberie zrovna žeravý olej🙈 Paneboze ochraňuj toto moje deco, lebo ked to neustriehem, asi by som si vlasy vysklbala...