• Ahojte baby zhodnotte prosim vas aj vy ci su tieto tenisky hodne 16€ alebo som len ja mimo...?pani ktora mi ich predala zamerne zatajila vady na nich ako odtrhnuty suchy zips,znicene podrazky a chybajuce vložky...a este mna obvinila ze tieto podrazky som znicila ja(botasky mi len v piatok prisli) foto prikladam

Epilóg

  
      Je nádherný slnečný deň. Dnes je veľký deň. Martina sa dnes bude vydávať. Nakoniec neostala sama. Zoznámili sme ju s Loganovým priateľom a okamžite sme vedeli, že je to láska až za hrob. Všetko dnes zapadne do seba ako posledný kus obrovskej skladačky. „Mami, mami.“ Kričala na mňa malá Liliana. „Teta Martina je už oblečená, poď sa na ňu pozrieť. Poď.“ Ťahala ma za rukáv. Musela som sa postaviť od kozmetického stolíku a ísť s ňou. Od malička bola rovnako neodbytná a vždy dosiahla svoje. Nehovoriac o tom, že sa narodila ako iná. „Lilianka, kde je Matias?“ „Je niekde s ockom. On tvrdí, že tetu Martinu dnes nemôže vidieť žiaden chlap.“ „Matias predsa nie je žiaden chlap.“ Pousmiala som sa. „Veď je ešte maličký. A navyše by sa mal napapať.“ „Tak dobre, ale najprv sa poď pozrieť na tetu Martinu.“ Ďalej ma ťahala za rukáv.
          Je nádherná. Čo nádherná... Prenádherná! Stála uprostred miestnosti a obklopovali ju zrkadlá.  Neisto si poupravila šaty pod ramenami. „Neviem či je to dosť dobré.“ „Neblázni.“ Podišla som k nej.  Napravila som jej prameň vlasov, ktorý jej padol do tváre. „Veď si dnes najkrajšia žena široko ďaleko.“ Usmiala sa a ďalej sa obzerala. „Bábätko ťa aj tak miluje, pre neho si vždy najkrajšia.“ Predniesla Lilianka. Áno, zabudla som vám povedať jednu dôležitú vec a to, že Martina s už pomaly manželom Stefanom sa pripravujú na potomka. „Lili, ako vieš, že ma miluje? Veď je ešte v brušku, nevie rozprávať.“ „Ja predsa dobre viem, že detičky v brušku nerozprávajú.“ Poučila ju so zdvihnutým prstom malá. „Ani Matisko predsa nerozprával, on si to len myslel a tak mi to povedal.“ Martina sa rozplakala. „Neplač.“ Podala som jej snehobielu vreckovku zo stola. „Znamená to, že aj ono bude iné?“ Usmievala sa cez slzy od dojatia. Prikývla som. „Opýtaj sa ho Lilianka, či niečo nepotrebuje.“ Pohladila si okrúhle bruško. „Vraj by si dalo trošku čokolády.“ Zasmiali sme sa tomu. Tú čokoládu by si asi rada dala Lili. Ale je pravda, že trochu čokolády by pomohlo aj Mati. „Poď zlatíčko, pohľadáme ocka s Matiaskom.“ Podávala som ruku Lili. „Maminka, nemôžem tu ostať? Chcem sa ešte chvíľu rozprávať s bábätkom.“ Pozrela som na Martinu, aby som zistila, či jej to nevadí. Prikývla a privinula si Liliankynu hlávku k bruchu. Tak nech sa teda ešte porozprávajú.
            Prekvapilo ma ako, dnes Logan vyzerá. Oblek mal na sebe jedine v deň našej svadby. Martina sa však nedala odbiť tým, že jemu sa nehodí. Oblek sa hodí jednoducho každému chlapovi, či je mladý alebo starý. Bez rozdielu či je beloch alebo černoch. Jednoducho každému a hotovo. Logan vedel, že nahnevať tehotnú ženu sa mu neoplatí a tak jej radšej urobil po vôli. Keď chce oblek, bude mať oblek. „Vyzeráš nádherne.“ Privítal ma hneď komplimentom. Premerala som si ho od hlavy k pätám. „Ty dnes vyzeráš rovnako výborne.“ Zastokla som mu kvetinu do náprsného vrecka saka. „A čo Matias?“ Opýtala som sa, lebo som ho tu nikde nevidela drať kolená na novom obleku. „Hádam len nemáš strach, že sa neviem postarať o vlastného syna?“ „To som nikdy predsa nepovedala.“ „Vypýtal si papať, tak som ho nakŕmil a teraz si ešte pred obradom šiel pospať.“ Usmiala som sa na neho. Pobozkal ma a vzal za ruku, aby som sa na vlastné oči presvedčila o tom, že Matias naozaj spí. Moje, malé, zlaté dieťatko. Presne si pamätám na časy, kedy bola aj Liliana takáto malá. Cítim to, ako by to bolo len včera a pritom je to už takmer päť rokov. Veľmi sa obaja podobajú na Logana.  A čím sú starší, tým viac. Logan ma objal, kým som zasnene pozerala na Matiasa. „Už som ti dnes povedal, že ťa milujem?“ Opýtal sa a pohladil ma po vlasoch. „Minimálne milión krát.“ Usmiala som sa a skryla som sa do jeho objatia.
          Martina kráča v Loganovom sprievode k nám so Stefanom. Nie je tu veľa ľudí, len pár našich spoločných známych a pár detí. Nechcela veľkú svadbu, ani svadbu v kostole. Tak sa koná u nás na záhrade. U nás, myslím nás všetkých – mňa, Logana, Martinu a Stefana. Kúpili sme veľký dom s veľkou záhradou pre deti.
        
         Mnohý sa iste pýtate, ako je možné, že sme všetci šťastní. Rovnako tak, kde je Jean. No, kde začať... Tak asi tou najpodstatnejšou správou. Jean umrel. Bohužiaľ práve vtedy, keď sa narodil Matias a ja mám to podozrenie, že sa prevtelil práve do neho. Jednoznačne však nedovolím, aby z neho vyrástlo rovnaké monštrum ako bol Jean. K šťastiu sme už potom potrebovali len málo. Získali sme ochranu od tých, ktorí bojovali proti Jeanovi a prísľub prímeria od tých, ktorí bojovali proti nám. A tak si nažívame každý v svojom vlastnom svete a riešime svoje vlastné problémy. Ak sa stretneme na ulici, slušne sa pozdravíme a pokračujeme ďalej vo svojej ceste.

       Zistila som, že naozaj každý je strojcom svojho vlastného šťastia a že rodina a ľudia, ktorých milujem sú a vždy budú u mňa na prvom mieste. Láska je to jediné na čom skutočne záleží.
       Bez lásky nevykvitne ten najkrajší kvet, bez lásky na svete ani šťastných detí niet...

Jednoducho mi to Loganove správanie nejde do hlavy. Nikdy sa takto nesprával, určite v tom musí byť háčiť. Čert ho ber, ak by nebol. Veď predsa nie je možné aby sa človek, ktorý vás miluje len tak zo dňa na deň vyparil a tváril sa, že neexistujete. Alebo som vážne taká naivná? „Dobrý večer, slečna. Poďte, prosím, so mnou.“  Prerušil moje myšlienky nejaký chlap. Na prvý pohľad vyzeral ako všetci ostatní. Biela košeľa, čierny motýlik a oblek. Človek by ich jeden od druhého nerozoznal, ak by stáli chrbtom. Prijala som jeho ruku. „Kam ideme?“ Opýtala som sa  a bola som rozhodnutá nepohnúť sa z miesta, kým mi neodpovie. Až teraz som si všimla, že sa Jean niekam vytratil. Ani neviem kedy. „Len tu vedľa do zasadacej miestnosti.“ Odpovedal. No boh vie, čo odo mňa chce. Ale nasledovala som ho.  Naozaj ma zaviedol len o pár metrov ďalej. Bola tu miestnosť, v ktorej strede bol oválny stôl dlhy asi desať metrov. Okolo neho bolo minimálne päťdesiat stoličiek Natretých zlatou farbou a sedáky na nich boli s červeného kašmíru. Niečo mi napovedalo, že som sa práve ocitla v inej dobe. Nič iné sa však čakať nedalo. Som predsa v divadle. Tu sa pravdepodobne stretávali herci po predstavení na spoločný obed alebo večeru. Prípadne sa tu o niečom dôležitom rokovalo. Z opačného konca miestnosti na mňa niekto kýval. Už len podľa zlého pocitu v sebe som vedela, že je to Jean.
            Usadil ma vedľa seba. Ako by som bola jeho najväčší spojenec. Celý čas sa na mňa prihlúplo usmieval. Hovorili o rôznych veciach. Veľa z nich v živote nepočula. A vlastne mi to všetko šlo jedným uchom dnu a druhým vonku. Až kým som nezačula niečo, čo by sa vylovene mohlo týkať mňa. Hovorili o smrti mladého chlapca, ktorý proti nimi bojuje už dlhšie. Oprela som sa o operadlo stoličky a s úsmevom na perách som predstierala súhlas so všetkým, čo hovorili. V podstate som len chcela získať informácie. Zbystrila som ešte viac, keď hovorili o tom, kde by mohol byť. Jean mlčal. Pritom dobre vie, kde je. Ale on svoju pascu nevyzradí, pohybovalo by sa potom v jeho okolí príliš veľa ľudí. Podvedome som v ruke stískala prívesok na krku. Keby len vedeli ako rýchlo by som ho sem vedela privolať. Smiala som sa im v duchu. Moja škodoradosť je teraz nesmierna. Nemôžu mu nič urobiť. Len Jean vie, čo si myslím. Viem, že na mňa znovu zíza, odvrátila som zrak od muža, ktorý práve vášnivo hovoril a až priveľmi gestikuloval. Čo je? Opýtala som sa Jeana. „Nič.“ Pošepkal a ďalej sa na mňa usmieval. Usmiala som sa a zapozerala som sa na neho. Možno naozaj nie je taký zlý. Možno...
         Večer skončil bez problémov. Dokonca ani jatky, ktoré som si predstavovala sa nekonali. Aspoň teda o nich nič neviem. Jean však hovoril o tom, že sa mám postarať o to, aby nás tu oboch všetci videli. To sa aj stalo. Väčšina ľudí odo mňa nevedela odtrhnúť zrak počas celého večera vrátane Jeana, samozrejme.
          Doviedol ma domov neskoro v noci. „Hovoril si predsa, že potrebuješ zabiť nejakých ľudí...“ Nedalo mi to. „ Aj  som to urobil.“ „Kedy? Veď si bol takmer neustále so mnou.“ Pýtala som sa nechápavo. „To však neznamená, že som nebol aj niekde inde.“ Usmial sa. Tak toto mi pekne vysvetlíš. „Ako inde?“ Nedala som sa odbiť. Postavil sa vedľa seba. Bolo to ako by boli dvojičky. Presne na chlp rovnaké, rovnako oblečené, rovnako sa usmievali, hovorili rovnakým hlasom. To je úžasné. A zároveň aj trochu strašidelné. „Koľko takýchto Jeanov behá po svete?“ Ukazovala som striedavo raz na  jedného raz na druhého. Ostal už len jeden, priblížil sa ku mne a pohladil ma po líci. „Iba jeden jediný.“ Nie. Snáď nie. Snáď ma nechce pobozkať. „Nie.“ Posunula som sa o krok vzad. Ešte preto, že tu Logan nie je, nebudem sa správať takto. Odišiel a nechal ma stáť uprostred obývačky v tme samu. Prvé, čo mi napadlo, či nešiel ublížiť Loganovi, lebo som ho odmietla. Musím ho nájsť...
           Martina pravdepodobne spí hore pri mne. Stískala som prívesok v dlaniach. Ako ho použiť? Naozaj stačí len chcieť? Tak ťa prosím zaveď ma k Loganovi. Prosím. Pekne prosím. Myslela som si v duchu. Asi to tak nefunguje. Otvorila som ho  a pri ohľade na usmiateho Logana sa mi tisli slzy do očí. Takto to predsa skončiť nemôže. Budúcnosť sa predsa mení podľa toho ako sa ľudia rozhodnú.. Ja som sa nerozhodla opustiť ho. A dúfam v to, že ani on nie. Tak prosím, Logan. Chcem byť s tebou. Prívesok nepočúva, tak skúšam čokoľvek. Ani Loganova fotka vo vnútri teda nerobí zázraky. Stále sa rovnako usmieva a to ma núti k slzám. Dala by som čokoľvek za zo, aby si tu bol pri mne. Neviem, čo mám robiť, tak plačem...
            Plač je mnohokrát najlepší liek na každú bolesť. Stále verím, že nejaká malá nádej je. Že  ma Logan ešte celkom nezavrhol. Že sa ešte jedného dňa vráti a že mi to vysvetlí. Alebo, že na to bude iné nejaké vážnejšie vysvetlenie. 
           Hlavu mám sklonenú v dlaniach, ale viem, že je niekto pri mne. Martina to nie je. A Jean? Ten asi pravdepodobne tiež nie. Neprišiel s ním pocit odporu. Prišla nádej... „Neplač.“ Zašepkal. Neveriacky som zodvihla hlavu. „Logan? Si to skutočne ty?“ „Áno.“ Privinul si ma do náruče. Nemôžem tomu uveriť. „Naozaj si tu, ale sa mi to len sníva.“ „Som tu a prisahám, že ťa už nikdy neopustím.“ „Ale, kde si bol doteraz a prečo si ma ignoroval?“ Nestačil mi len sľub. To už predsa raz sľúbil ale svoj sľub nedodržal. „Jean!“ Zavolal na neho. Čo to má znamenať? „Ah, Logan. Vrátil si sa znovu jej ublížiť?“ Zasmial sa len čo sa tu objavil. Logana som nepúšťala z objatia. „Nemyslím, no viem, čo jej ublíži viac. Povedz jej pravdu...“ Pravdu? Akú pravdu? „O čo tu ide?“ Prerušila som ich rozhovor. Hovorí sa tu mne ako by som tu ani nebola. Hej! Stále tu stojím. Nie tak celkom, ale stojím. „Neviem o čom to hovoríš.“ Znovu ho Jean vysmial. „Tak ty nevieš..“ Prechádzal Logan do útočného postavenia. „Nevieš, áno? To, že si klamal mne a zároveň aj jej, o tom nič nevieš? Ani o tom, že si mi podsúval vymyslené vidiny z tvojej chorej hlavy. Ani o tom nič nevieš?“ Jean odišiel. Proste zdrhol, bez vysvetlenia. Vie, že mu toto Logan spočíta. „Aj tak presne nerozumiem o čo tu ide.“ Skonštatovala som. „Jean mi celý čas v bludisku ukazoval hlúposti o tom, ako ma nechceš ani vidieť, vraj so mnou nechceš už mať nič spoločné. Ukazoval mi budúcnosť a to, čo by sa stalo keby som sa vrátil a nechal ho nažive. Proste úplné bludy, výplody jeho chorej mysle. Čo myslíš, čo asi tak robí teraz? Skrýva sa, len aby sme ho nenašli. Už som takmer na konci bludiska, vie, že som blízko a čím bližšie som mu bol tým viac na presviedčal o tom, že si bezo mňa šťastnejšia. Tvoj dnešný plač ma presvedčil. Každá tvoja slza vo mne obnovila po kúsku lásku, ktorú som k tebe cítil. Prosím... Veľmi ťa prosím. Odpusť mi to všetko. Už nikdy, naozaj nikdy ťa nenechám samotnú.“ Všetko do seba zapadlo ako posledný kus skladačky. Vedela som už, že to čo mi Jean ukazoval, nebola pravda len úbohý výmysel. Rovnako mučil aj Logana. Viac som počuť nemusela, milovala som ho stále. Či bol pri mne, alebo bol niekde ďaleko. Nikdy som neprestala. Teraz viem, že na ničom inom nezáleží. Len na tom, čo povie on, nech je to čokoľvek. „Milujem ťa.“ Objala som ho silnejšie.
                
          Kľakol si na kolená a s nádherným, diamantmy vykladaným prsteňom ma žiadal o ruku. V prvom momente som stratila reč. V druhom momente som ho objímala. V treťom momente som nespočetne veľa krát vyslovila slovo ´áno´...

Túto otázku a mnohé jej podobné (napr. Kedy už budeme na rade my? Je to ešte ďaleko? Prečo musíme tak dlho čakať?...) pozná asi každý rodič už rozprávajúceho dieťaťa. 

Moje deti so mnou často chodia po úradoch, ku kaderníčke, občas k lekárovi alebo sa niekam presúvame autom. Väčšinou si čas krátime rozprávaním, moje staršie, 4 ročné dieťa je z tých, ktorým sa od prvej sekundy po prebudení pusa nezastaví. Preto sa občas, hlavne pri dlhšom čakaní, dostávame  k mierne bizardným otázkam typu: či hovienko žraloka, ktorý predtým odrhyzol človeku nohu, má tiež nohy a vie chodiť, alebo prečo si v čakárni u lekára niekto uľavil a nešiel sa jednoducho vyprdieť von, tak,  ako to robia všetci slušne vychovaní ľudia.... Kým prísediaci sa väčšinou pobavene usmievajú, ja zaliata studeným potom otváram kabelku a hľadám, čím by som ho mohla zaujať. Keďže nepatrím k rodičom, ktorí praktizujú výchovné metódy typu "drž tablet a krok", život ma vycvičil, aby som mala vždy poruke, okrem pitia, desiaty, plienok a utierok pre mladšie dieťa aj obľúbené detské knižky, autíčka, či pero a papiere na čmáranie, teda pardón, kreslenie. Lenže nároky detí sa zvyšujú a naposledy som dostala "sprda", že to mám kresliť perom? A pastelky nemáme??? No nie, nemáme, posledné, čo potrebujem v mojom príručnom lodnom kufri sú polámané pastelky. 

No doma mi to nedalo a už som rozmýšľala, ako to spraviť, aby aj deti boli spokojné, aj pastelky s papiermi pekne pokope. Predstava, že deti si budú v kľude kresliť a ja prežijem ďalšie čakanie bez humornej príhody bola príliš lákavá. A tak vznikli moje pastelkovníky, ktoré by som teraz rada predstavila aj vám.

Každý pastelkovník obsahuje 12 pasteliek/voskoviek a má dve priehradky na papiere a trebárs nálepky . Zatváranie je na suchý zips, čiže bez problémov si s ním poradí aj moja 2 ročná dcéra. Každý pastelkovník je dvojmo vystužený pevnou výstuhou, teda naozaj dobre držia tvar. 

Tento je pre Johanku: 

Foto: Dreame

Vianočný výpredaj Dreame plný darčekovej inšpirácie už odštartoval. Foto: Dreame

Aj s menovkou 🙂

Mamini, vedeli ste, že jeden zo spôsobov ako vaše dieťa učiť tvary je vytvoriť mu vlastnú knihu – zošit tvarov? Choďte spoločne na prechádzku, hľadajte výrazné tvary a tie, ktoré sa mu budú páčiť najviac odfoťte (okno v tvare štvorca, koleso v tvare kruhu, tehla v tvare obdĺžnika...). Doma fotky vytlačte, nalepte do zošita a ku každému tvaru napíšte popis. Nezabudnite dať viac príkladov na stranu aby ste mu ukázali, že tvary existujú v rôznych veľkostiach. A kniha tvarov pre malého študenta je hotová.

Tiež môže pomôcť video:

Zdroj textu: http://www.parents.com/toddlers-preschoolers/development/intellectual/toddler-learning-activities/

Jar pomaličky prichádza s ňou aj nádej na odplienkovanie....ale keď sa nedarí pripravili sme pre Vás skvélé ceny na Pampers platné už od dnes 🙂 predsa suchý zadoček je ten štastný zadoček 🙂

http://www.retrogeria.sk/eshop/pampers_premium/

Detská odpoveď na otázku, ako sa hrá Rapidofruit:  "Kto chce, môže veľké karty a kto chce, môže aj malé. A kto nechce, nemusí. Ale kto chce, ten môže tie veľké karty. No a boxerské rukavice sú tam." 🙂 Ako sa to teda hrá?

Rapidofruit http://www.kidsworld.sk/eshop/kartova-hra-rapido-fruit/p-3464427.xhtml je kartová hra určená pre deti vo veku 5 - 8 rokov. Hrá sa s očami na stopkách a s rýchlymi päsťami. Nie je to rýchlokurz robenia ovocno-zeleninového šalátu, ale hra s jednoduchými pravidlami, pri ktorej úspech záleží od presného pozorovania a rýchlych reakcií. Hra obsahuje 20 malých kariet s 1 až 4 kusmi ovocia a zeleniny.

Obsahuje aj 32 kariet so zvieratami, ktoré buď držia alebo nedržia niektorý z plodov, alebo majú na končatinách veľké červené boxerské rukavice.

Hrajú 2 - 4 hráči.

Všetky karty so zvieratami sa rozdajú medzi hráčov, otočené lícom nadol. Pri 3 hráčoch treba dať 2 karty bokom. Kartičky s ovocím a zeleninou patria doprostred - tak aby na ne každý hráč dobre dočiahol - otočené lícom nahor.

Hráči naraz otočia vrchnú kartu svojej kôpky. Najlepšie je dohodnúť sa, aby jeden hráč (túto úlohu je vhodné prenechať najmladšiemu hráčovi) odčítaval raz, dva, tri a potom otočia karty. Pravidlo 1: Tí, ktorí otočili rovnaké zviera (jedno, či drží ovocie alebo zeleninu, alebo nedrží žiaden plod), môžu klepnúť na kôpku kartičiek, a ten, kto udrel prv, môže si kartičku zobrať. Pravidlo 2: Stačí, ak na jednej z otočených kariet je rovnaký plod ako na kartičke uprostred a na kôpku môžu klepnúť všetci hráči. V tomto kole môžu teda klepnúť všetci, pretože jeden z hráčov otočil kartu s melónom, ktorý je aj na kartičke.

D ako Djeco, D ako domino. V širokom sortimente Djeco nájdete domino pre deti od 2, 3 aj 4 rokov. Domino Raz, dva, tri http://www.kidsworld.sk/eshop/domino-raz-dva-tri/p-3464181.xhtml je vhodné pre deti od 4 rokov a precvičujú si ním počítanie do 6.

Živočíchy, ktorých je stále dosť, sú tie drobnejšie: vtáčky, pavúky, hmyz. Zobudí ich jarné slnko, priletia z teplých krajín. Potom ich už môžeme pozorovať a počítať a radovať sa, keď Adamko objaví v pondelok 4 pavúky, Sonička zas v utorok 2 slimáky... Než sa ale rozbehneme do prebudenej prírody, môžeme si počítanie do 6 precvičiť pomocou domina. Každý hráč dostane 6 kartičiek a ostatné uložíme na kôpku.

Jeden hráč, hru začína spravidla najmladší, vyloží jednu zo svojich kartičiek a potom sa už prikladajú z jednej či druhej strany kartičky s rovnakým počtom. Ten je vyjadrený buď určitým množstvom živočíchov alebo číselne. Kvety na kartičke znamenajú akýkoľvek počet, je to kvázi žolík.

Keď hráč nevie priložiť žiadnu so svojich kartičiek, zoberie si jednu z kôpky. Ak si potiahol vhodnú, môže ju hneď priložiť.

Ďalším a ďalším prikladaním ukladáme cestičku.

Hráč, ktorý priloží všetky svoje kartičky, je víťaz. Alebo, keď sa minula celá kôpka kartičiek, je víťaz ten, ktorému zostalo najmenej kartičiek.

Ostali obaja na mňa nechápavo pozerať. No mne nikto nič nevysvetlil, tak ako čo čakali? Akú odpoveď? „Myslíš, že je tu dostatok ľudí?“ Zahovoril ho Logan, aby predišiel ďalšej trápnej situácii. „Thomasova armáda osloboditeľov sa rozpadla, ostali sme len my a tí, ktorý sa k nám pridať nehodlajú.“ Čo je toto zraz psychopatov, ktorý chcú vyhladiť celý svet? „Ešte stále je tu však jeden problém. Ten jeho chlapec je nevyspytateľný. Boh vie, čo práve robí.“ Logan? „Ja viem presne čo robí, pre zatiaľ ho mám pod kontrolou.“ Odpovedal mu Jean. „Prepáčte.“ Usmievala som sa na toho zradcu. „Potrebujem si Jeana na chvíľu požičať.“ Surovo som ho odtiahla bokom. „Môžeš mi láskavo vysvetliť, o čo tu ide?“ Nepovedal si mi nič. Od dnešného večera som očakávala niečo iné, nie ples v divadle, kde teba aj mňa, ako vidím, poznajú.“ „Tvojou jedinou úlohou je sprevádzať ma tu. A snaž sa o to, aby všetci vedeli, že sme tu. Je evidentné, že s tým ako dnes vyzeráš, si neprehliadnuteľná. No ak sa dá, snaž sa ešte viac.“ „Čo z toho budem mať? Mám sa tu pretŕčať s úhlavným nepriateľom môjho frajera a ešte tak aby to všetci vedeli. To je k čomu dobré?“ Pritiahol si ma bližšie. Vedel, že nás fotí nejaký fotograf z novín. „Ver mi, že rovnako ako je to dobré pre mňa, je to dobré aj pre teba. Aspoň ťa nikto nebude podozrievať.“ „Už len to, že som tu s tebou je samo o sebe podozrivé, Jean. To sú tí ľudia vážne takí hlúpi? Aj ten chlap, chodil na schôdze k Loganovmu otcovi a tvrdil, že o tebe nič nevie. A pritom ti podsúval informácie. Navyše, čo ak sa o tomto dozvie Logan?“ „Logan ťa už nemôže viac ignorovať, to si si nevšimla? Stále ťa zaujíma a ja nechápem prečo. Totálne na teba kašle.“ „Mám toho dosť.“ Odtiahla som sa. „Veľmi dobre vieš, že ho milujem. Nechápem prečo sa ma snažíš presvedčiť o opaku.“ „Pretože viem, ako to celé dopadne.“ „Mal by si vyhľadať pomoc nejakého odborníka. Ty si vážne chorý.“ Zasmial sa. Tvári sa ako by som mu tu rozprávala nejaké vtipy. „Ja som úplne v poriadku.“ Chytil ma okolo pásu a tlačil k stolom. „To ty si tá, ktorá si za žiadnu cenu nechce uznať pravdu. Myslíš, že keby mu na tebe záležalo pustil by ťa sem so mnou? Mal som toľko hrdosti a šiel som si pýtať povolenie.“ „To mi snáď nechceš nahovoriť, že si bol za Loganom a pýtal si si od neho povolenie, aby si ma sem mohol dotiahnuť?“ „Bol.“ Odtiahol stoličku, aby som sa posadila. No tak sa pozri. Podával mi ruku. S obrovskou zvedavosťou som ju prijala. Chcela som vedieť, či to čo hovorí je pravda. Takmer som odpadla keď som videla ako mu Logan s nezáujmom povedal, nech si so mnou robí, čo chce. Že ho vôbec nezaujímam. „To predsa nie je možné.“ „Do frasa! Choď za ním. Opýtaj sa ho na to sama, keď mi v ničom neveríš.“ No asi som ho trochu nahnevala. Asi trochu viac. Nechcem si však pripustiť, že by bol Logan schopný takého správania. To mi k nemu vôbec nesedí. Nechápem to. Vôbec...
           So slzami na krajíčku som celý večer vstrebávala to, že Logan ma má úplne na háku. Vždy, keď niekto prišiel, nahodila som americký úsmev číslo štyri a tvárila som sa, že sa nič nedeje. Vnútri ma však táto informácia zožierala zaživa. Prečo? Ako mohol? Čo som mu urobila?

Jarné inšpirácie: Nálepky na stenu od Djeco sú šikovný spôsob ako rýchlo a vkusne oživiť izbu. Nálepkami Žlté kvety http://www.kidsworld.sk/eshop/nalepky-na-stenu-zlte-kvety/p-3471980.xhtml do izby vnesiete dynamiku jednej so základných farieb – žltej. V kombinácii so zelenou pôsobí svižne, v kombinácii s červenou zas upokojujúco. Prirodzene nechýba ani hmyz, veď prítomnosť včielok, chrobáčikov a motýľov je jasným dôkazom ekologickej rovnováhy. A odtiaľ je to už len krok k duševnej vyrovnanosti🙂

Ak nie určite, tak možno poznáte malého Mikuláša - školáčika z pera Reného Goscinnyho, tvorcu príbehov o Asterixovi. V Mikulášovej triede sa vždy čosi zomelie, najmä cez prestávky: Keď Mikuláš dostane fotoaparát a donesie ho do školy, je o zábavu postarané, ale je aj po disciplíne a pani učiteľka musí zasiahnuť: „Keď mi sľúbiš, že budeš dobrý, nebudeš cez vyučovanie vyrušovať a budeš usilovne pracovať, vyškrtnem ti nedostatočnú a fotoaparát ti vrátim.“ A čo na to Mikuláš? „Ja som okamžite všetko sľúbil, učiteľka mi vrátila fotoaparát a poslala ma na dvor hrať sa s kamarátmi. Učiteľka je skrátka super, super, super!“ Aj 100-dielikové puzzle Djeco Kamaráti z lesa je super, super, super! http://www.kidsworld.sk/eshop/puzzle-gallery-kamarati-z-lesa/p-3464303.xhtml 

Takže banda (5 rokov+): „Zoraďte sa, ideme sa fotiť!“ (Citáty sú z knihy Mikulášove prestávky.)

Priniesol šaty čierne ako najtmavšia noc. Po oblečení som si pripadala ako najhoršia nočná mora, akú si človek dokáže predstaviť. „Už mi chýba len sekera od krvi.“ Poznamenala som, keď som schádzala dolu schodmi. „Tú nie je problém zohnať. Chceš na nej ľudskú krv, aby to vyzeralo dôveryhodne?“ Nemiestne vtipkovanie pokračuje. „Si nechutný.“ Potajomky som sa hore premiestnila, nechcem riskovať, že sa nakoniec stane niečo mne. „Dokáže ti nejako učesať vlasy?“ V okamihu stál predo mnou a chytal mi prameň, ktorý mi splýval na pleci. Prikývla som.
            „Dnes budeš určite najkrajšia zo všetkých.“ Zasnene na mňa pozerala, keď skončila s mojou úpravou. „Je mi ľúto, že nemôžeš ísť so mnou.“ Povedala som jej ticho. „To je v poriadku. Dohliadnem na teba, kým sa nevrátiš.“ Pohladila ma po líci. „Vieš predsa, že je na niečo také nemám žalúdok.“ Samozrejme, že viem. O všetkom, čo sa deje sa s ňou rozprávam. Vie teda aj o tom, čo sa dnes chystá. Nepovedala som jej však, že ide pravdepodobne o nič netušiacich ľudí.
          Jean ma upravený a oblečený v obleku čakal v obývačke. Konečne vidím, že sa vie aj slušne upraviť. Tie jeho roztrhané rifle a mikina mi liezli na nervy. „Vyzeráš nádherne.“ Predniesol úctivo s iskrou v očiach. Snažila som sa ju prehliadať. „Ďakujem.“ Podával mi úzke sako na jeden gombík. Pomohol mi ho dokonca obliecť, koľká galantnosť zrazu...  „Pôjdeme?“ Opýtal sa.  Prikývla som znovu a prijala som rameno, ktoré mi ponúkal a chytila som ho za druhú ruku.  Objavili sme sa na parkovisku pre asi dvesto áut. Všade okolo bolo veľa ľudí. Začínala som byť nesvoja. Podobnú akciu s podobným množstvom ľudí som naposledy zažila, keď som mala spievať v bare. Dúfam len, že ma dnes nikto nebude do ničoho podobného nútiť...
         Dav ľudí sa úmerne zväčšoval s tým, ako sme postupovali hlbšie do budovy divadla, kde sa tento ples konal. Držala som sa Jeana ako kliešť. Nenávidím davy! Úplne mi vyhovuje život na samote s Martinou, ktorá určite sedí doma vedľa mňa a v rukách drží zbraň. Čo ak sa Logan vráti teraz? „Nevráti sa.“ Usmieval sa na mňa Jean. „Ako to vieš?“ „Viem to. To stačí.“ „Že ty si mu niečo urobil.“ Zazrela som po ňom. „Vôbec nie. Ani som sa ho nedotkol, prisahám.“ „Tomu len ťažko môžem veriť.“ Znovu výčitka. Už si na to asi zvykol. Všetko čo sa dá mu vyčítam a navyše v každom rozhovore mu dávam najavo, že mu neverím. „Presvedč sa o tom sama. Nosíš ho stále pri sebe, nemôže byť až taký problém ho nájsť.“ Má pravdu, stále nosím na krku prívesok od jeho otca, ktorý mi daroval. Nikdy som ho však nepoužila. Ani neviem ako. Ale ak mi hovorí, aby som sa sama presvedčila, asi má čisté svedomie. Tentoraz... „Dobrý večer, pane. Madam.“ Pozdravil nás nejaký chlap našim jazykom. Tá sviňa! Nejde tu o ľudí, chystá sa zabiť iných. Stisol mi ruku a stuhnute sa usmieval. Viem, že počuje všetky moje myšlienky. Preto som ho tak krásne očastovala. Vedela by som ho momentálne pomenovať aj horšie. „Dobrý večer.“ Slušne som odzdravila a podala mu ruku, aby ju pobozkal. Snobská záležitosť. Ak nás takto prídu pozdraviť všetci, budem mať zaslintané celé rukavice. Všimla som si, že Jean na neho žmurkol a potom ten chlap odišiel. „To aj on v tom ide s tebou?“ „S nami.“ Opravil ma.  Nie. Toto je jeho vec. Ja tu nie som dobrovoľne, na to možno zabudol. Som tu preto, aby neubližoval Loganovi. Ešte stále ho niekde v hĺbke srdca milujem. „Koľko ľudí je v tom zapletených?“ „Dosť na to, aby mi dnešný plán vyšiel podľa mojich predstáv. Dáš si niečo?“ Snažil sa ma zahovoriť. „Nie.“ Aj keď by som si najradšej prasla jednu vodku. Dve. Možno tri, aby som v pohode prežila dnešné jatky. Zasmial sa. „Prinesiem ti ju.“ Nechal ma stáť uprostred sály a odišiel. No, len dúfam, že sa mi nikto nebude prihovárať.  Martina mala pravdu. Keď som sa rozhliadala okolo seba vyzerala som ako ruža medzi tŕňmi. Síce čierna, ale najkrajšia.
            Vrátil sa skôr ako som očakávala.  Podal mi pohárik. „Nie je v tom nejaký jed, že nie?“ Opýtala som  sa pre istotu. Znovu sa zasmial. „Nie.“ Mne to však smiešne nepripadalo. Od neho sa dalo čakať čokoľvek, preto toľká obozretnosť.  Otočila som sa tvárou k nemu, aby ma nevidel niekto iný a otočila som do seba pohárik. Už som aj zabudla ako chutí alkohol. Je to rovnako hnusné ako pred tým.  „No to snáď nie. Jean?“ Otočil sa, aby videl toho, kto na neho hovorí. Ten človek mi bol známi. Na tisíc percent som ho už niekde videla. Jean sa s ním objal a potľapkal po pleci. Žeby mal ten Jean aj nejaký iný život a trávil čas aj niečím iným, ako striehnutím na každý môj pohyb. „Nie je to snáď Lenka. Náš nový prírastok?“ „Už to tak bude.“ Odpovedal mu s úsmevom Jean. Áno! Už presne viem odkiaľ ho poznám. On predsa chodil na schôdze do domu Loganových rodičov. Hlavne, že tam o Jeanovi nikto nič nevedel. Nikto. A pritom sa tam schádzali ľudia, ktorý ho poznali a potom mu podávali informácie. „Odkedy ste na našej strane?“ Opýtal sa ma. Tak počkať! Ja nie som na žiadnej vašej strane! Nie som tu dobrovoľne! „Nechápem celkom o akej strane tu hovoríte.“ Zašomrala som. Viem, že sa  to nesluší.

Khadi prášok ZO ZMESI BYLÍN je zostavený podľa tradičnej ajurvédskej receptúry. Jedná sa o jedinečnú zmes mnohých jemne rozomletých bylín, ktorá je určená pre umývanie vlasov a pokožky hlavy, a to absolútne prírodnou cestou. Vlasy sú po umytí hodvábne hebké, pevnejšie a majú výrazne väčší objem.
Táto ajurvédska bylinná zmes tak predstavuje ideálny umývací a ošetrujúci prostriedok, predovšetkým v prípade jemných vlasov. 

Khadi prášok AMLA predstavuje vynikajúci, absolutne prírodný kondicionér po umytí vlasov. Vlasom dodáva výnimočný objem a lesk. Zároveň vlasy intenzívne čistí. Prášok AMLA je prírodný zdroj vitamínu C a zásobuje vlasové korienky základnými živinami.

Khadi prášok REETHA predstavuje najprirodnejší spôsob umývania vlasov a tela. Ani tento bylinný prášok Khadi neobsahuje žiadne chemické zložky, účinne čistí a umýva, bez toho aby negatívne ovplyvňoval ochranný kyslý plášť vlasovej pokožky a jej mazové funkcie. Vašim vlasom dodá objem, nadýchanosť a prirodzený lesk. 

Khadi prášok SHIKAKAI predstavuje vynikajúci rastlinný kondicionér a vlasovú kúru.Shikakai pôsobí proti svrbeniu pokožky hlavy a proti lupinám. Posilňuje vlasové korienky a stimuluje rast vlasov. Shikakai má nízku hodnotu pH a nenarušuje prirodzenú ochrannú vrstvu pokožky hlavy. Vlasy zároveň obalí ochrannou vrstvou. Predchádza štiepeniu končekov vlasov. 

Tipy pre ľahšie použitie bylinných šampónov a kondicionérov Khadi

Bylinné prášky Khadi dokážu dodať vlasom okrem výživy aj objem, vzdušnosť a lesk, akých sa inak ťažko dosahuje. Predstavujú výbornú pomoc najmä ak máte jemné vlasy. Obdobne pomáhajú v prípade rýchle sa mastnejúcich vlasov, lupín alebo svrbivej pokožky hlavy. Môže sa Vám dokonca stať, že zistíte, že ich prostredníctvom môžete nahradiť účinky stylingových prípravkov, ktorými dodávate svojím vlasom objem a nadýchanosť. Možno sa Vám však nechce púšťať do neznámych alebo "komplikovaných" postupov. Alebo možno premýšľate nad spôsobom, ako najpraktickejšie prášky aplikovať alebo vymývať.
Pripravili sme preto pre Vás niekoľko osvedčených tipov. Zároveň sme vychádzali z Vašich otázok.

„Nemal si mi to ukazovať...“ Som emočne úplne na dne a Jean je tu preto, aby z môjho nešťastia vyťažil, čo najviac. V istom smere by sa dalo povedať, že sa mi snaží pomáhať, ale to je úplne zbytočné, pretože on je vinný za to čo sa deje. Je pravda, čo povedal dolu a to, že by to bolo oveľa horšie keby som o svojej budúcnosti ani nevedela. „Máš rovnaké právo, ako všetci ostatní, vedieť, čo ťa v živote čaká.“ „Väčšina ľudí nikdy nezistí svoju budúcnosť.“ „Nezabúdaj na to, že ty nie si len obyčajný človek.“ „Nie, na to sa nedá zabudnúť. Zrkadlo mi to pripomína každý deň.“ „Som ale rád, že si prestala nosiť šošovky.“ Ach, úplne som na ne zabudla. Myslím, že ostali v dome Loganových rodičov. „Zabudla som na ne.“ „Takto ti to oveľa viac pristane ako predtým.“ „Ty... Nič o tom nevieš. Nebyť Logana netuším nič o tomto hlúpom živote.“ „Hlúpom živote?“ Podišiel bližšie a založil si ruky na hrudi. „ Veď  môžeš úplne všetko, čo len chceš.“ „Chcela som byť s Loganom šťastná. Nechcela som takýto život. Pokým som vedela len o nás dvoch, vyhovovalo mi to. Nechcela som aby si ubližoval ľudom okolo mňa, nechcela som aby zomreli Loganovi rodičia, nechcela som aby umierali vôbec nejakí ľudia. Chcela som aby si mi dal pokoj.“ Do rána by som mohla menovať to, čo som chcela a čo nie. „Ty proste nevieš nič o mne ani o tom čo chcem alebo nechcem.“ Upriamil na mňa pohľad a usmieval sa. Áno, robiť si zo mňa srandu, alebo si robiť srandu na môj úkor, to mu ide. „Choď preč.“ Opäť som si ľahla chrbtom k nemu. Ešte chvíľu na mňa zízal a potom odišiel. Nakoniec sa mi podarilo zaspať...
          Ráno som sa prebrala až keď bolo vidno. Mohlo byť osem alebo deväť hodín. Jean sedel na stoličke vedľa mojej postele. Nohy mal preložené a hojdal sa. Napadlo ma či ho z nej nezhodím. Ale ak sa pohnem zistí môj podraz skôr ako ho stihnem urobiť. „Čo tu zase chceš?“ Opýtala a protestatívne som sa otočila na druhú stranu, aby som sa na neho nemusela pozerať hneď z rána. „Mala by si zavolať Logana.“ „Prečo? Je ti snáď na blízku?“ Zarehotal sa. Ach, ako nepríjemne zvoní jeho smiech v ušiach. „Nie to nie. Mali by ste si to vysvetliť. Nemienim byť s tebou hore každú jednu noc.“ „To je tvoj problém, Jean. Nemal si sa na mňa naviazať.“ Znovu sa zasmial.  Zodvihla som ruku a ukázala som prstom na dvere. Mal to byť náznak toho, aby odišiel. Nepochopil. „No, dvere. A?“ „Vypadni. Choď robiť niečo zmysluplnejšie.“ „Zmysluplnejšie pre teba, alebo pre mňa?“ Rýpal ďalej. „Rob si, čo chceš.“ Zahundrala som. „V tom prípade idem pohľadať Logana a trochu sa zabavím.“ Zmizol. No to snáď nie! Viac mi nebolo treba, aby som z postele vyskočila na rovné nohy. Vydierač. Čo vlastne odo mňa chce? Čo si myslí, že týmto docieli? „Jean!“ Bez odozvy. Idiot. „Jean!“ Znovu žiadna odozva. „Jean, prosím.“ Zašepkala som naposledy. Nechcem, aby Loganovi ubližoval, nech už sa ku mne chová akokoľvek, nezaslúži si aby si Jean riešil svoje komplexy na ňom. Trpel už dosť. „Čo si prosíš?“ Znovu tie vlasy... Je to úchylné. A vlastne. On celý je úchylný a to sa ma nemusí ani dotknúť, sprava sa tak. „Nechaj Logana na pokoji, niečo si mi predsa sľúbil.“ „Oh, na to som trochu pozabudol.“ Ironicky  si odkašľal. „Nepozabudol. Dobre viem, že to robíš naschvál, aby si dosiahol svoje. Tak čo chceš tentoraz?“ „Potrebujem dnes tvoju pomoc.“ „Akože v čom?“ „Je tu jeden malý problém, len pár ľudí, ktorých treba odstrániť.“ „Ľudí? Ľudí určite zabíjať nebudem.“ „ No a aký je v tom rozdiel?“ „To je úplne jedno. Nehodlám zabíjať nikoho.“ „Fajn. Pôjdeš so mnou a budeš ma kryť. Ja si ich zabijem aj sám.“ „Na čo teda potrebuješ mňa, keď ich vieš... Odstrániť aj sám?“ To už nie je podstatné. Proste ťa tam potrebujem a hotovo. Večer ti prinesiem šaty, pôjdeme na ples.“ Odišiel. Na ples? Tak počkať. To nie je náhodou už trochu veľa? Na plese predsa býva veľa ľudí, ako tam chce niekoho zabiť? Alebo chce zabiť všetkých, čo tam budú?

Keď malé dieťa dostane do ruky stoličku Dorotka, nepotrebuje k nej žiaden návod. Hneď vie, čo s ňou má robiť.  S týmto šikovným dreveným nábytkom sa deti môžu hrať v obývačke či v detskej izbe alebo ho môžu využiť v ktoromkoľvek detskom kútiku alebo materskom centre.

Dnes takému nábytku hovoríme “Montessori”, čo je synonymom zdravého mentálneho aj fyzického vývoja dieťaťa. Tento nábytok podporuje jeho samostatnosť a schopnosť sa sústrediť na činnosť, ktorá ho zaujme.

Stoličky Dorotka dobre poslúžia aj vám nie len vašim deťom.

Viac o nábytku Dorotka na www.dorotka.sk

Logan sa nevracia. A ja nemám ani najmenšieho poňatia, či je ešte v poriadku. Veľakrát som premýšľala o tom, prečo ma to vlastne zaujíma. On sa nezaujíma o to, či som ja v poriadku. Veď sem predsa ešte donedávna chodil, všetko vyzeralo byť medzi v poriadku a na dobrej ceste, aby zas bolo všetko tak ako pred tým. Nemohol sa predsa tak zmeniť. Alebo mohol? Asi áno...
           „Prečo si neodpočinieš?“ Opýtala sa ma Martina, keď ma videla ako znovu stojím pri okne a hľadím do diaľky. „Niekde tam je Logan a bezhlavo sa snaží nájsť Jeana.“ Hlesla som smutne. „Ja viem. A tiež viem to, že nemá šancu ho nájsť. Zbabelo pred ním uteká miesto toho, aby sa mu postavil ako chlap.“ Ach, ona tomu nerozumie. „Jean pred ním neuteká, stále je zahrabaný vo svojom brlohu, no tam sa nikto nedostane.“ „Odkiaľ to vieš ty?“ Sakra! „Doviedol ma tam.“ Vyšla som s pravdou von. „Prečo ho potom nezabiješ ty?“ „Nemám na to žiaden dôvod...“ Sklonila som hlavu. „Logan je predsa dosť dobrý dôvod.“ Podišla ku mne a pohladila ma po chrbte. „Vidíš ako sa správa... Vôbec mu na mne nezáleží.“ Musela som ju objať. Žiaľ bol silnejší než láska k nemu. Je to predsa pravda, opustil ma. Opustil nás dve. Nepomohol mi, keď bolo treba, miesto toho sa zachoval ako hulvát a znovu odišiel. Neviem, čo sa mu porobilo. Jean je zase tu. Hneď ako sa tu objaví je ten pocit hnusoty o čosi silnejší. Vypadni! Prikázala som mu. Ja naozaj teraz nemám chuť na jeho sprosté reči. Poslúchol. Odišiel. Ach...
             Sadla som si vonku na verandu. Premýšľam, či nie je na čase odísť. Mali by sme sa pobaliť a ísť. Neviem kam by sme šli. Niečo bezpečné, by sme si určite našli. Ale načo niečo bezpečné? Prakticky nie je nikto kto by nám chcel ublížiť. Ale zas nemáme ani nikoho, kto by nás ochránil. „Ja vás ochránil.“ Objavil sa Jean na stoličke vedľa mňa. „Ty si v prvom rade sľúbil, že nám dáš pokoj a ako to dopadlo. Logan je preč a ty si tu každým dňom častejšie.“ „Urobil som ti snáď niekedy niečo?“ Pripravil si ma o Logana, neviem ale ako. „Nie.“ Otočila som sa mu chrbtom a sledovala som ešte zamrznuté jazero. „Snažím sa ti len pomôcť. Predstav si , že by si o svojej budúcnosti nevedela, čo by si asi tak robila teraz?“ „Stále neverím, že to, čo si mi ukázal je skutočne moja budúcnosť.“ Nohy som si vyložila na moju stoličku, kolená som si pritiahla bližšie a hlavu som si oprela o operadlo. Vlasy mi viali v jemnom vánku.  Jean vtedy doslova vyšiluje. Neviem, čo ma s mojimi vlasmi. Ani pôvod tejto jeho úchylky nechcem vedieť. Ostal ticho sedieť, iba ma pozoroval. To, že je ticho ma znepokojuje ešte viac, ako to keby rozprával.
         Snívam snáď? Monarcha teraz v zime? Vidím pred sebou lietať motýľa. Otočila som sa, Jean tu už nebol. Motýľ si ale ďalej kľudne poletoval predo mnou. Zbláznila som sa? Alebo sa zbláznil on? Veď chudáčik maličký umrzne. Ako sa sem vôbec dostal? Došlo mi, že to, pravdepodobne, nie je dielo prírody. Motýle sú predsa teraz na juhu. Postavila som sa, aby som ho chytila. Prekvapivo si sám sadol na moju nastavenú dlaň. Zoberiem ho dovnútra, aby naozaj nezamrzol. Zakryla som ho aj druhou rukou, aby mi neuletel. Dvere som si otvárala lakťom a vchádzala som chrbtom. To si hneď samozrejme všimla Martina. „Deje sa niečo?“ Dvihla jedno obočie. „Pozri čo mám.“ Podvihla som spojené ruky. Okamžite pribehla ku mne. „Čo je to?“ Pýtala sa zvedavo. Otvorila som ruky a ... nebol tam. Ostala som stáť s otvorenými ústami. „Nič? To je... Zaujímavé.“ Vykoktala šokovane. „Bol tam motýľ.“ „Teraz v zime? Veď by zamrzol.“ „Naozaj tam bol. Vzala som ho do vnútra, aby sa mu nič nestalo.“ „A kde teda je?“ „To neviem. Musel mi uletieť.“ Moje podvedomie sa mi smialo. Tak a teraz si už aj tvoja najlepšia kamarátka o tebe myslí, že si blázon. Choď sa vyspať, asi to potrebuješ, dievča. „No...“ Nevedela, čo povedať. „Ja viem. Už mi asi hrabe.“ Priznala som smutne a hypnotizovala som si ruky. Dúfala som, že sa vráti.
          Nie som blázon, ten motýľ tam predsa bol. Sadol mi na ruku, cítila som ho. Ako sa mohol len tak vypariť. Martina ma presvedčila, aby som si šla ľahnúť. Myslí si, že som vyčerpaná a už mám z toho halucinácie. Neodvrávala som, poslušne som zaliezla do postele. Akurát spať sa mi nedá. Respektíve, nechcem spať. Znovu ma bude strašiť ten istý sen. Zažila som ho už asi milión krát, nechcem znovu. Opatrne skúšam zavrieť oči. Pokúšam sa myslieť na niečo pekné. No, veľa toho teda nie je....
           Znovu sa s krikom budím na rovnaký sen. Znovu odišiel, znovu som ostala sama. Posadila som sa a hlavu som si zložila do dlaní. „Ako dlho to bude trvať?“ „Kým sa s tým nevyrovnáš.“ Ozvalo sa od okna. Môj inštinkt nesklamal. Ale aspoň nie som na moju nočnú moru sama.

Ahojte,

už máme prvý výber za sebou. Chceli by sme vám vysvetliť, ako vyberáme. Prečo? Jednoducho, aby nedošlo k nedorozumeniu a aby bolo všetko transparentné. 

Ako vyberáme?

Najprv vyberáme v spolupráci s firmou istý počet ľudí, ktorí zodpovedajú kritériám určeným firmou. Táto časť výberu je naozaj o spolupráci. Nevyberáme iba my, MK. Preto by ste mali čo najlepšie vysvetliť, prečo chcete otestovať daný produkt. 

Druhá časť výberu je o náhode. Hádžeme zvyšok nickov do programu na losovanie. Zmysel tejto druhej časti výberu je, že hocikto môže dostať šancu na testovanie. Iba na základe náhodného výberu spomedzi X nickov.

Pomer medzi prvou a druhou časťou je variabilný. Záleží to od kritérií/potrieb firmy a od vašich komentárov.

LAKTOHERB- porciovaný čaj pre dojčiace mamičky

Bylinky vo forme bylinkových čajov, aj ako koreniny tvoria súčasť našej stravy už po veky vekov. Ale aj keď sa tieto produkty voľne ponúkajú v obchodoch, sú viaceré z nich výhradne určené na posilnenie zdravia v chorobách, alebo  ako prevencia a súčasť ozdravného procesu.
Preto v čase tehotenstva alebo v čase dojčenia, sa odporúčajú len niektoré z mnohých byliniek, ktoré priaznivo vplývajú na zdravie matky a dieťaťa, a popritom neboli zistené žiadne nežiadúce účinky. 
Ktoré sú tie najpoužívanejšie?
Jednoznačne FENIKEL obyčajný, ktorého plody sa používajú pri tráviacich ťažkostiach, ako výborné spazmolytikum, okrem toho podporuje tvorbu mlieka, a cez mliečko vplýva aj na dobré trávenie u dojčiat, hlavne pri plynatosti a kŕčoch v brušku. Plody sa pripravujú ako zápar alebo odvar.
Podobné účinky majú aj RASCA lúčna aj bedrovník ANÍZOVÝ, skôr známy len pod názvom ANÍZ, pri ktorých sa tiež využívajú ich silno aromatické plody.
Ruža šípová- plod ŠÍPKY- vynikajúci zdroj vitamínu C a K, provitamínu A, flavonoidov, vápnika, fosfóru, draslíka a horčíka. Čaj získaný maceráciou za studena je vhodný pre tehotné ženy aj dojčiace matky.
RUMANČEK pravý je vhodný vo forme čaju aj v období tehotenstva aj dojčenia.Používa sa najmä pri tráviacich ťažkostiach, pôsobí protizápalovo a uvoľňujúco.
ZÁZVOR alebo ďumbier lekársky ideálny v tehotenstve pri ranných nevolnostiach a zvracaní. Pôsobí protizápalovo, vhodný aj pri kinetóze - nevolnosti v dopravnom prostriedku. Zo zázvoru si pripravíme čaj alebo užívame vo forme sušeného mletého koreňa ako prísadu do jedla, koreninu.
Obľúbené sú aj ďalšie byliny, ktoré ale majú určité obmedzenia.
MEDOVKA lekárska pre svoj upokojujúci charakter aj priaznivý účinok na trávenie je vhodná pre dojčiacu matku ale nie v období tehotenstva, kedy môže svojim uvoľňujúcim účinkom skôr uškodiť.
MATERINA DÚŠKA ako výborná bylina pri ochoreniach dýchacích ciest je vhodná pre mamičky, ale len krátkodobo pri prechladnutí a chrípke.
PŔHĽAVA dvojdomá je všestranná bylinka a môže byť veľmi nápomocná aj v období tehotenstva a dojčenia. Zlepšuje látkovú výmenu, obsahuje mnoho vitamínov a minerálov, ale keďže je močopudná, ani v tomto prípade sa neodporúča každodenné dhodobé užívanie.
NECHTÍK lekársky má silný protizápalový účinok, pomáha pri nevolnosti a žalúdočných vredoch. Užívať krátkodobo, najlepšie striedať s inými bylinami alebo v zmesi.

Výbornú zmes pre dojčiace mamičky zostavili v spoločnosti HERBÁRIA a ponúkajú ju pod názvom LAKTOHERB.

Vo všeobecnosti ide o bylinná zmes na prípravu čaju, ktorej liečivé účinky potvrdzujú skúsenosti ľudového liečiteľstva. Nie je klasifikovaná ako liek . Zmes obsahuje výlučne prírodné rastlinné produkty.

Patrí medzi najobľúbenejšie čajové zmesi s priaznivým účinkom na produkciu mlieka a upokojenie boľavého bruška u dojčiat. Zloženie zmesi je dôkladne koncipované z bylín, ktoré sú odporúčané a vhodné pre dojčiace matky a ich detičky.

Zloženie LAKTOHERBU: 1 vrecko čaju (1,5 g) obsahuje :
0,45 g oplodie ruže šípovej (Rosae pseudo-fructus)
0,40 g semená fenikla (Foeniculi fructus),
0,40 g semená bedrovníka anízového (Anisi fructus)
0,15 g vňať medovky lekárskej (Melissae herba)
0,10 g semená rasce lúčnej (Carvi fructus)

Na ten šialený výraz v jeho tvári sa nedá zabudnúť. Myslím, že toto bude moja ďalšia mora. Objavil sa tu Logan. Jeho prítomnosť cítim kedykoľvek, dokonca aj vtedy ak umieram. To čo sa odohrávalo ďalej už boli len sekundy. Videla som Jeana ako žmurkol jedným okom. Pustil ma. Vypálil Loganovi, ktorý stál za nim, spakruky takú ranu, až sa zložil k zemi. S úsmevom na tvári odišiel. Naozaj hlúpy plán, no vyšiel mu. Ledva som lapala po dychu, no prvé čo som urobila, bolo to, že som šla ratovať Logana.  Chcela som ho chytiť za ruku a pomôcť mu vstať, no od ma odstrčil. Utrel si opakom ruky krv na brade z rozbitej pery.  Stála som vedľa neho s otázkou na kraji jazyka. No on vyzeral ako by ma vôbec nepotreboval. Nahnevane vstal, zazrel po mne a odišiel do kuchyne. Z mrazničky vybral kus zamrznutého mäsa a obalil ho utierkou. Tváril sa ako by mu na mne vôbec nezáležalo. Ako by ani nevidel, že ma Jean takmer uškrtil. Zatmelo sa mi pred očami. Svet sa odrazu začal točiť. Odpadla som.
           Niekto ma hladí po vlasoch. Opatrne otváram oči. Sklamanie prichádza hneď ako uvidím Jeanovu siluetu. „Tak čo? Ešte stále ho rovnako miluješ?“ Posmešne sa opýtal, len čo som otvorila oči poriadne. „Kde je?“ Okamžite som sa posadila. „Odišiel. Len čo si odpadla. Vykašľal sa na teba.“ „To nie je pravda.“ Snažila som sa ho presvedčiť. Alebo seba? Do izby vošla Martina. Priniesla pohár s vodou. Jeana oblúkom obišla. Chápem jej strach. Pred chvíľou sa ma pokúšal zabiť a teraz tu znovu sedí pri mojej posteli. „Budeš ... V pohode?“ Opýtala sa roztraseným hlasom. „Nevidela si Logana?“ Opýtala som sa pre istotu aj jej. „Odišiel hneď keď si odpadla. Tento... On sa pri tebe hneď objavil a odniesol ťa sem.“ Pozerala na neho s veľkou nedôverou.  Aj v tomto ju chápem. „Naozaj len tak odišiel? Ani sa o mňa nezaujímal?“ Pokrútila hlavou. „Nie.“ Dodala. Ale čo to má vlastne znamenať? Prišiel predsa kvôli mne. To ho Jean tak naštval, že ma mal úplne na háku, nerozumiem tomu...
           V noci som sa zobudila na rovnakú nočnú moru. Znovu ma myklo, keď som si, zas pri okne, všimla postavu sediacu na gauči. „Baví ťa to?“ Opýtala som sa ho. „Nedá mi spávať, keď vidím ako sa trápiš.“ Odpovedal. „Je to tvoja vina.“ Otočila som sa na druhú stranu. „Keby som vedel, aké to bude mať následky, neukázal by som ti to.“ „Tomu neverím.“ Namrzene som šomrala. Odišiel. Vie, že do rána už nezaspím, tak sa šiel v kľude vyspať on. Aké šľachetné...
           Hovorí sa, že ženu nikdy nemáte nechávať dlho osamote, lebo má potom veľa času rozmýšľať. A to presne sa teraz deje. Sú to ďalšie dva dni, čo sa Logan bezhlavo chytá každej slamky a snaží sa Jeana nájsť. Sú to rovnako dva dni, čo sa naposledy ukázal Jean. Začínam myslieť na to, že s Loganom to pravdepodobne vyzerá na rozchod. Skôr ako v budúcnosti, ktorú mi Jean ukázal. „Tak už ti to došlo?“ Vždy keď sa tu objaví, prepadne ma nepríjemný pocit. „Docielil si svoje. Čo ešte viac chceš?“ Opýtala som sa rezignovane. „Čo chcem, dobre vieš.“ „Hej mňa, ale načo ti budem ja?“ „Si silnejšia ako si myslíš.“ „To nemáš najmenší strach, že ťa zabijem?“ „Prečo by si to robila? Ja si myslím, že k tomu nemáš najmenší dôvod.“ „Už len z recesie...“ Šomrala som si popod nos sotva počuteľne. Pokrútil hlavou a znovu zmizol. Zavrela som oči a zhlboka som sa nadýchla nosom. Všetko je úplne zle...

„Potrebujem pomoc.“ Cítila som sa previnilo, že práve od neho musím žiadať pomoc. Žiaľ. Inak sa nedalo. „Viem.“ Odpovedal suverénne. Prevrátila som očami. Nakoniec som ich prižmúrila. „Dobre, ty chytrák, tak kde je?“ Posadila som sa na druhý gauč oproti nemu. Delil nás len malý, asi šesťdesiat centimetrov široký, konferenčný stolík. Hlavou mi prebehli rôzne scenáre toho, ako by som ho najrýchlejšie zabila. „Kde je kto?“ Uškŕňal sa. „Kto asi? Koho môžem hľadať? Logan, predsa.“ Ďalšie pomyselné zabitie. „Neviem, kde je tvoj milovaný Logan.“ Rehotal sa. Určite.. On a niečo nevedieť? To asi ťažko... „Samozrejme. A tomu mám akože veriť?“ Zazerala som na neho s kamennou tvárou. Nemám náladu na žarty a už vôbec nie s ním. Možno keby prišla Martina a povedala mi nejaký trápny vtip, ktorý poznám už desať rokov, zasmiala by som sa. Ale on? „Vyklop láskavo, kde je. Nebaví ma sa tu s tebou dohadovať.“ „Ja som v tvojej prítomnosti, náhodou, veľmi rád.“ „Kde-je-Lo-gan?“ Vyslabikovala som. Pripadám si ako v pomocnej škole. Aj hluchonemý a slepý debil by pochopil, čo od neho chcem skôr, ako to vytiahnem z Jeana. „Od-kiaľ-to-mám-asi-tak-ve-dieť?“ Rovnako slabikoval. „Nehovor mi, že ho nevieš nájsť.“ „Viem, ale to si odo mňa nechcela. Chcela si, aby som ti povedal, kde je. A to neviem.“ Prisahám, určite mi tečie pena z úst. „Nájdi ho.“ „Ako?“ zdvihol jedno obočie a urobil nejakú hlúpu grimasu. „Prosím.“ Nehorázne, ale nehorázne ma štve. On odo mňa niečo chce a ja sa mu ešte musím prosiť. Viem, že ho Logan niekde hľadá. Jean zasalutoval a zmizol. Chvalabohu. Netrvalo by dlho, kým by som na neho nevyletela za tie jeho sprosté reči, ako je rád v mojej prítomnosti. Mňa jeho prítomnosť teda vôbec neteší. Je však pravdou, že v poslednej dobe už k nemu nechovám takú nenávisť. Proste jeho stálu prítomnosť akceptujem, ale nepotrebujem ju. Ani ju nevyhľadávam a ani nechcem. Ale prečo potom robí Loganovi napriek? Mal mu dať pokoj. No zas na druhej strane... Logan nevie čo sa tu stalo. Možno si myslí, že mi nejako ublížil alebo, že ma drží ako rukojemníka a tak nehľadá len jeho ale aj mňa. Keby sa tak aspoň raz vrátil, aby som mu to mohla vysvetliť... Ale čo mu poviem? Že som dobrovoľne odišla s Jeanom, že mi ukázal mojich aj jeho mŕtvych rodičov, že mi ukázal budúcnosť, že som k nemu bola tak blízko a nezabila som ho? Z toho by nadšený teda nebol. Ani z toho, že som pristúpila na nejakú dohodu s ním. A už vonkoncom by nebol nadšený z toho, že je na mňa naviazaný a že ho žiadam o pomoc. Som v poriadnom prúseri... Sakra!

       Pozerám von veľkým francúzskym oknom a poklopávam na neho prstami. Nech mi nehovorí, že nájsť niekoho, kto sa ho snaží zabiť, trvá tri hodiny. „Ospravedlňujem sa. Musel som niekoho zabiť.“ Myklo ma. Znovu ma chytal odzadu za vlasy. Čo to je? Nejaké znamenie, že ju tu? „Snáď nie.. „ Nedokončila som „Nie.“ Postavil sa vedľa mňa. Nevyzeral nebezpečne. Skôr, ako by ho niečo trápilo. Nejaké divné, sebe vražedné sklony vo mne chceli zistiť, čo. „Je tu pekný výhľad.“ „Nie si tu preto, aby si sa kochal výhľadom.“ Odbila som ho. „Prečo sa vlastne takto ku mne správaš?“ Otočil sa ku mne. Prepaľoval do mňa očami dieru. Neuhla som mu pohľadom, tentoraz som ochotná mu čeliť za každú cenu. Zaťala som zuby a nespúšťala som z neho zrak. Prečo vlastne? Neurobil mi nič. Ak nerátam rozbité dvere na mojom byte. „Ubližuješ ľuďom, ktorých mám rada.“ Vysúkala som zo seba nakoniec. Slabý argument... „Keď si to zaslúžia.“ Mykol plecom a otočil sa znovu k oknu. Zaslúžia? „Logan je v bludisku.“ Odišiel. Snáď som ho neranila. Vyzeral dosť sklamane. Navyše odišiel bez zbytočnej poznámky, to sa mi nezdá.

         Noc, čo noc sa mi sníva s Loganom. Nič krásne. Nič romantické. Sníva sa mi o tom, ako ma opúšťa. Zakaždým, nech urobím čokoľvek a akokoľvek sa snažím ten sen zmeniť, on stále nakoniec odíde. Už zas. Cítim jeho prítomnosť. „Viem, že si tu.“ Sedel v pri okne potichu. „Príde mi to úchylné.“ Otočila som sa na druhú stranu, aby som ho nevidela. „Keď tak nad tým uvažujem.. Prečo si ho nezavoláš?“ Konečne prehovoril. „Začínaš mať strach. Je nebodaj blízko?“ Šomrala som. „Keby on vedel, aká dlhá cesta ho ku mne ešte čaká, mučil by radšej teba, aby si ho ku mne doviedla.“ Potiahla som si prikrývku vyššie. „Vypadni.“ „Nemôžem.“ „Pre boha, Jean. Choď sa vyspať. Ja tiež potrebujem spať.“ „Len som sa chcel presvedčiť, či si v poriadku.“ „Neumieram. Keby áno, určite by si to vedel, ako prvý.“ „Veď práve...“ Odišiel. Jeho hlúpa poznámka o tom, že keby Logan vedel, aká dlhá cesta ho ešte k Jeanovi čaká, tak by ma radšej mučil, aby som mu povedala, kde je, mi nedala spať. Zas raz odišiel s hlúpou odpoveďou, bez vysvetlenia. Logan by snáď nebol schopný ma mučiť. Snáď...

         Do rána som sa prehadzovala. Nemohla som zaspať. Každý deň mi dá Jean chrobáka do hlavy a ja potom ako magor o všetkom uvažujem nekonečne dlho. Logan je preč, Martina sa mi snaží vyhýbať, keď vidí akú mám náladu. Nemám žiadne rozptýlenie. Ale čo tu mám robiť? To mám snáď ísť do lesa a zabiť medveďa, aby som si dokázala, že na to mám dostatok síl? ´Walking alone´- zaznelo z rádia v nejakej pesničke. Všetko. Ale že úplne všetko okolo mňa sa mi snaží nahovoriť, aby som ostala sama. Martinu ale neopustím, ani za svet.                     „Jean!“ Bežala som akurát dolu schodmi a za cesty som si obliekala sveter. Som rozhodnutá ísť za Loganom a presvedčiť ho, aby sa vrátil. Nemá zmyslel, aby ho naháňal. „Ideš niekam?“ Opýtal sa ma. Ledva som pred ním zabrzdila. „Za Loganom.“ „No fajn. Ale ako ho chceš nájsť?“ Opýtal sa ironicky. „Ty mi v tom pomôžeš.“ Oznámila som mu na rovinu. „Poznám lepší spôsob.“ Chytil ma pod krk a oprel o stenu. „Zbláznil si sa?“ Ledva som dokázala hovoriť. Ľutovala som v tej chvíli každú jednu sekundu, čo som mu verila.

Pripravili sme pre Vás novú akciovú ponuku platnú od 4.3.2016 až do 24.3.2016 alebo do vypredania zásob, tak neváhajte a nakupujte výhodnejšie 🙂

Retrogéria- sme tradičná drogéria s dlhoročnou pôsobnosťou na našom trhu.Máme tri predajne v Bratislave- Drogéria u Kovára v Petržalke, Retrogéria v
OC Retro v Ružinove a Retrogéria na Dlhých Dieloch. Nakupovať u nás môžete aj prostredníctvom internetového obchodu www.retrogeria.sk a to 24 hodín denne s možnosťou objednaného dodania tovaru zdarma.

RETROGÉRIA Vám ponúka výber kvalitného sortimentu drogérie, domácich potrieb, farieb -lakov, chemikálií, sviečok, autokozmetiky a elektra. Spolupracujeme s dodávateľmi z celej Európy a taktiež s domácimi výrobcami overených produktov, ktoré sú v našich domácnostiach neustále potrebné. Ponúkame služby kolorovacieho centra- na počkanie miešame interiérové a exteriérové farby značky Primalex. Naším exkluzívnym partnerom je Teta drogerie- každé dva týždne ponúkame tovar za zvýhodnené ceny v rámci Teta letáku. Dodávame tovar aj na faktúru s možnosťou s predĺženej splatnosti právnickým osobám za veľkoobchodné ceny.

Zubná pasta Zendium funguje inak, než ostatné zubné pasty.
Zubná pasta Zendium sa inšpirovala bio-výskumom a jej priekopnícke zloženie pôsobí v harmónii s ústnou dutinou. Neobsahuje antibakteriálne zložky na reguláciu zubného povlaku.Miesto toho obsahuje enzými a proteíny, ktoré Vaše ústa používajú v boji s baktériami.Zendium chráni Vašu ústnu dutinu zvyšovanímjej prirodzenej obranyschopnosti.Zendium Vám poskytuje o 60% viac sily v boji proti príčinám vzniku zubného kazu, problémov s ďasnami a citlivosťou.Zubná pasta Zendium má jemné zloženie, takže je vhodná aj pre tie najjemnejšie ústa.
Sila enzýmov a proteínov:
Tri enzými obsiahnuté v Zendium účinkujú kaskádovo, aby posilňovali prirodzené antibakteriálne vlastnosti ústnej dutiny a tým chránili zuby a ďasná.
Tri proteíny obsiahnuté v Zendium účinkujú v harmónii s enzýmami, aby potláčali rast baktérií v ústnej dutine.
Fluorid posilňuje zubnú sklovinu a chráni pred zubným kazom.
Na nasom eshope www.retrogeria.sk nájdete teraz výrobky značky Zendium v akciovej cene !
RETROGERIAESHOP:
http://www.retrogeria.sk/eshop/zendium/

Mamini, vedeli ste, že jedna z výborných metód ako učiť vašu ratolesť farby je dovoliť jej namaľovať farebný obrázok priamo jej prštekmi? Každú farbu, ktorú váš malý umelec nanesie na papier nahlas pomenujte. Ako náhle majstrovské dielo zaschne, vyjdite do prírody a hľadajte predmety, ktoré sa zhodujú s farbami na obrázku. Nezabudnite tiež hovoriť o tom, že existuje veľa odtieňov farieb. Napríklad od svetlomodrého neba až na tak tmavomodré, že vyzerá skoro ako čierne.

Alebo si tiež pomôžte videom:

Zdroj textu: http://www.parents.com/toddlers-preschoolers/development/intellectual/toddler-learning-activities/