1.Nedostatočne rozvinutý gastrointestinálny trakt- je tomu tak najmä u detí pred šiestym mesiacom života, rýchle zavádzanie príkrmov do diéty môže zapríčiniť zápchy alebo hnačky. Enzýmy potrebné pre plné trávenie komplexných tukov, škrobov a sacharidov nie sú produkované do 6-9 mesiaca. Taktiež je dôležité opomenúť, že v období okolo šiesteho mesiac imunitný systém začína vytvárať protilátky, ktoré vystieľajú tenké črevo (počas dojčenia boli sprostredkované materským mliekom) a tak tvoria tzv. pasívny imunitný systém dieťaťa. Jedná sa o špecifickú chemickú bariéru, ktorá bráni baktériam a vírusom atakovať organizmus dieťaťa.

2. Ochranný reflex- tento reflex u malých detí spôsobuje, že vysunutím jazyka vypľúvajú všetko čo sa nachádza v ústach. Dovoľuje im tak brániť sa pred udusením. Tento reflex zaniká medzi 4-6mesiacom čo uľahčuje dieťaťu príjem stravy- prehĺtanie.  

3. Menšie riziko udusenia-  faktom je, že zaradením príkrmov v období, kedy je dieťa na to pripravené sa znižuje riziko udusenia. Práve v období po šiestom mesiaci dieťa dokáže efektívne žuť, svaly ústnej dutiny a jazyka sú dostatočne rozvinuté na to aby prežutý pokrm nasmerovali v smere hrdla. Naviac schopnosť samostatného sedenia napomáha prehĺtaniu.

4. Ochrana pred chorobami dojčených detí vrátane infekcií tráviaceho traktu- oplatí sa predĺžiť čas počas ktorého je dieťa kŕmené výlučne materským mliekom, pretože je zdrojom elementov pre  správnu funkciu imunitného systému a zdraviu prospešných baktérií ktoré chránia organizmus pred chorobami a taktiež napomáhajú rýchlemu boju s infekciou.

6. Nižšie riziko nadváhy v neskorších etapách života- výskumy ukázali, že veľmi skoré zavádzanie príkrmov súvisí s rizikom nadváhy v neskorších rokoch života. Je to späté najmä s nedostatočnou asertívnou komunikáciou dieťaťa, že je už sýte (dieťa často odkláňa hlavu od lyžičky, silne stíska pery...) toto nesie riziko presýtenia a nedovoľuje dieťaťu regulovanie vlastného pocitu sýtosti.

7. Menšie riziko podvýživy- zámena materského mlieka príkrmami ktoré dieťa nie je schopné plne stráviť, nesie riziko neposkytnutia dieťaťu správneho množstva zložiek výživy. Príkrmy sú totiž chudobnejšie na živiny pre porovnanie napríklad 100g materského mlieka predstavuje 67kcal a to isté množstvo mrkvového pyré iba 35kcal. Preto je dôležité aby materské mlieko zostalo hlavným zdrojom detskej výživy najmenej do prvého roku života. Neskoršie zahŕňanie príkrmov do diéty dieťaťa dovoľuje dieťaťu ich lepšie trávenie a dlhšie obdobie rastu.