Pri spomienke na kávu sa mi objaví obraz babičky, červeného hrnčeka a vôňa kávy -mletej, silnej s kopou cukru a voňaveeeeeeej. Keď sa objavila možnosť testovať Popradskú kávu, vedela som, že je to presne pre mňa. Preto, že ako sa vraví: "Kávu treba, lebo nemôže kadé ráno začať vraždou."

Hoci som mala obavy, predsalen, po narodení synčeka som siahla po jednoduchej a nekomplikovanej  Nesce, čo tam po chuti  a vôni, ktorá mi tak chýbala... Ale ak ste raz kávičkár telom aj dušou, viete, že voda je dôležitá lebo bez nej sa nedá uvariť káva.Vždy vás bude lákať tá pravá voňavá a mletá... A tak keď prišiel balíček vedela som, že moji noví kamoši budú mlynček a čas.

Ako prvá ma lákala klasika v červenom obale Extra špeciál a tak som zobrala mlynček. Hrnček a váhu a poď ho na "pravú" tureckú kávu. Káva musí byť pomletá na jemno-skoro ako hladká múka 7-10g, cukor a 100 ml studenej vody. Trikrát po sebe privriesť skoro až k bodu varu a z 8 cm liať do šálky - áno merala som to 🙂

Táto káva je presne ako si ju pamätám - silná, výrazná chuť Arabiky s horkosťou sebe vlastnou. Túto kávu bez cukru vypiť nedokážem, ale je to káva, ktorá vás ráno preberie a naštartuje do nového dňa.

Ako druhá bola na rade zlatá Crema espresso, ktorej jemnú vôňu som cítila ako jedinú zo všetkých testovaných káv aj cez obal. Vedela som, že na túto kávu musím ísť inak. Chcelo to pressostroj. Ten doma nemám, ale na návštevu k mame som predsa ísť mohla 🙂

A tak som vzala kávičky a vyrazila. Poviem vám, tá káva spievala. Jemná chuť, krásna vôňa a tá pena... No jedna báseň. Káva vďaka svojej jemnej chuti sa dala piť aj bez cukru (konečne káva, ktorá mi pomôže schudnúť 🙂 )Pena vydržala po celú dobu, čo som kávu popíjala a že som si dala naozaj záležať a kávičku si vychutnávala.

Takto pred 2rokmi, som sa dozvedela dôvod môjho plešatenia. To som ani len netušila, že vomne rastie malý zázrak, ktorý neskôr dostal meno Mateo. Verdikty od imunológa ako “stav neliečiteľný”, vraj “začnite si šetriť na parochňu a zmierte sa, že prídete o vlasy úplne”.

Tieto vety ma bičovali, ako keď vás vietor s dažďom bičujú do tváre. Pomyslenie, že budem žiť bez koruny ženskej krásy mi na istý čas zrútilo svet.  Ako sa vraví, človek si zvykne aj na bič a tak som sa aj ja naučila žiť s obavami a zmieriť sa s možnými negatívnymi alternatívami. Nosila som čiapky, dala som sa ostrihať, zmenila som cestičku vo vlasoch, prestala som si vlasy žehliť, fénovať, farbiť a nosila som účesy zakrývajúce tu hrôzu. Vlasy nejakú dobu padali, pridružovali sa nové menšie lysinky.

Časom som sa pomaly zbavovala zlozvykov, stresu a strachu z blízkej budúcnosti a čuduj sa svete, tá najväčšia lysina na vrchu hlavy, začala zarastať. Na ten deň nikdy nezabudnem. Bola som naozaj šťastná. Na miestach, kde bola iba koža sa zrazu objavili malé biele vlásky, podobné lanugu, ktoré ochraňujú bábätka v brušku. Po nejakej dobe prekryli celú lysinu a stmavli. Ako mi rástol život v brušku, tak mi rástli aj vlasy. Neverila som vlastným očiam. Prestala som sa báť budúcnosti a začala veriť v krajšie zajtrajšky. Odvtedy mi tie vlasy narástli z ničoho na dĺžku 38cm. Nefajčím, mám pár kíl navyše, ale mám ten najcennejší dar. Zdravého syna a aj keď sme sami dvaja, verím, že zázraky sa dejú aj nám obyčajným ľuďom. Možno sa to raz zas vráti, ale ja sa už nebojím. Verím, že zas dorastú.❤️

Ak máš podobný príbeh a trápi ťa vypadávanie, plešatenie pridaj sa k nám do skupinky Plešatiem s noblesou a podeľ sa snami o svoje trápenie.