Zmena hlasu je najčastejšie spomínaný príznak nastávajúcej puberty u chlapcov. Je to však len jedna z mnohých zmien, ktoré rodičom napovedia, že ich ratolesť sa mení a to nielen fyzicky, ale aj osobnostne.

U chlapcov nastáva puberta neskôr ako u dievčat

Pubertálne obdobie u chlapcov sa obvykle začína prejavovať medzi 11. až 16. rokom, no tak ako pri dievčatách aj pri chlapcoch je mnoho prípadov, keď puberta nastala skôr. 

"U nás to začalo tak pred rokom, teda okolo 12-tich, ale už predtým mal obdobia rýchleho rastu behom krátkeho času, doslova od večera do rána narástol, teraz meria tak 175 cm a úžasne mu preskakuje hlas," napísala do diskusie o chlapčenskej puberte jedna z mamičiek. 

"Jeden z mojich synov "dostal" pubertu neskoro až okolo 13. rokov, druhý  zasa skoro už v 10. rokoch a na najmladšieho si ešte chvíľu počkám. Jeden zo synov bol v celku v pohodičke aj povahovo, aj čo sa týkalo akné, len tak rýchlo rástol, až mu koža nad pasom na chrbte popraskala. Druhý mal zasa strašné chovanie, sústavne papuľoval, všetci učitelia boli sprostí, akné ani nehovorím," popísala vo Fóre nástup puberty  u svojho syna ďalšia mamička. 

Fyzické zmeny chlapcov v puberte sú pre mnoho mamičiek veľmi prekvapujúce

S nástupom puberty u dievčat sa pre mnoho mamičiek začína obdobie, keď je potrebné zodpovedať dcéram mnoho otázok, vysvetliť im všetky tie zmeny, ktoré sa s ich telom dejú a podporiť ich psychickú rovnováhu, ktorá je v  tomto období vystavená veľkému emočnému tlaku.

Vek, v ktorom  sa dievča začne meniť môže byť rôzny

U dievčat začína nástup puberty obvykle medzi 10 až 13 rokom, no mnoho mamičiek má skúseností s tým, že hormonálne zmeny u ich dcér sa diali už skôr.  

"Mám 9 ročnú dcéru a nevieme si s ňou tiež  niekedy dať rady.  Boli sme aj na endokrynológii, lebo je dosť vysoká na svoj vek atď. Bolo nám tam povedané, že sa spustila u nej predčasná puberta," napísala svoju skúsenosť na Fóre jedna mamička.

Najskôr ochlpenie, potom prsia alebo je to naopak?

Hormonálne zmeny súvisiace s pubertou prebiehajú postupne.  U dievčat je prvotným príznakom vývoj prsníkov, ktorý súvisí s vývojom mliečnych žliaz, po ktorom nasleduje rast ochlpenia v oblasti genitálií a pod pazuchami. Môže to byť, ale aj naopak, čiže najskôr začne dievčaťu rásť ochlpenie a až potom prsia, dokonca sa môžu vyskytnúť aj pubertálne vyrážky na tvári, rýchlejšie mastiace sa vlasy, intenzívnejšie potenie alebo napríklad aj náhle "vyšvihnutie" sa do výšky, či zmeny v postave, ako napríklad širšie boky a užší pás.

Stalo sa. Ste sama a s dieťaťom. Po rozvode, alebo ako slobodná mamička. Skôr, či neskôr, určite pocítite túžbu opäť sa s niekým zoznámiť. Potrebujete nielen partnera, ale aj otca rodiny. Zádrheľ?

Počas dňa asi ani nemyslíte na seba a svoje pocity, či to, čo vám chýba. Večer, keď dieťa zaspí, vám to dôjde. Možno je vám smutno, že ste sama a možno máte v sebe nevyriešený hnev, že vás samu nechal. Každá z vás prežíva rozchod, alebo rozvod inak. Niektorá hľadá hneď a iná na rande nepomyslí ani niekoľko rokov. A tak univerzálny návod na zoznámenie neexistuje. Bude stačiť malá inšpirácia? Možno vás Modrý koník správne nakopne.

Poupratujte si

Nechceme vás zaťažovať domácimi prácami… Pre nový vzťah je dôležité, aby bol doriešený ten predchádzajúci. Ani pre deti nie je problém nový partner, skôr však vaše konflikty s ex. Ťahanice o dieťa, alebo majetok, citové výlevy z rozchodu, to všetko dokáže narobiť poriadnu galibu. O to viac, keď sa črtá niečo nové.

Skôr, ako vpustíte do vášho života niekoho ďalšieho, uzavrite nezrovnalosti s bývalým. Snažte sa, aj napriek možnému dlhému trvaniu, prísť k riešeniam. Budú zrejme za cenu kompromisov, ale budete mať čistý stôl. Spíšte si na papier, čo vás trápi, čo predstavuje pre vás problém a z akých dôvodov myslíte na bývalého. Čo vás k nemu púta. Navrhnite svoje alternatívy, možnosti. Navrhnite vlastné podmienky, za akých ste ochotná akceptovať to, či ono. Ak máte staršie deti, diskutujte aj s nimi. Za celým týmto zoznamom urobte hrubú čiaru. Ak raz veci doriešite, neotvárajte ich znova.

Najčastejšie novému vzťahu stojí v ceste:

"Kúpať dieťa, či nekúpať?" To je otázka. (V ktorej má asi každý z nás jasno 😀) Väčšie diskusie sa ale objavia pri otázkach typu "ako často kúpať", "čím ho vykúpať" a ako sa starať o hodvábne jemnú pokožku našich drobcov.

Nie, nepotrebujeme teraz čítať na túto tému 1275-stranový manuál, ani vyštudovať farmaceutickú fakultu, či absolvovať doktorát z termofyziky. A veruže ani splašene behať s teplomerom v jednej ruke, bezradne držiac v druhej ruke vrieskajúce batoľa.

Stačí nám sedliacky rozum. Jeden, dva alebo viac kúpaniachtivých i nechtivých jedincov. Vaňu, sprchu, kúpacie vedro, kaďu a pod. Samozrejme vodu. Ideálne teplú a k tomu naše predlaktie. Niečo na pobavenie dieťaťa, aby kúpeľ vydržalo (napr. moju 10-mesačnú dcérku vôbec nezaujímajú hračky do vody, ale iné, menej vhodné objekty, ktoré sa nachádzajú na okraji vane, ako napr. mydelnička či štupeľ do vane). A nakoniec aj niečo na osušenie dieťaťa. Je to jednoduché 🙂

Moja babka rada rozprávala o tom, ako kúpavali deti. Chválila si obyčajné detské mydlo a olejček, nič viac im nebolo treba. Kritizovala susedky, ktoré deti prehnane olejovali a kúpali v harmančeku (vraj z toho boli bábätká čudne nažltlé). Naopak rada ním umývala blonďavým dcérkam vlásky, aby ich mali svetlejšie a lesklé. Na jej hnedé vlasy bola vhodnejšia žihľava, ktorá vlasy stmavovala. Pre červenkastý nádych si robila odvar z orechových listov. Lesk jej vlasom dodávala nazberaná vtedy ešte čistá dažďová voda. Samozrejme, mydlo bolo dobré na všetko.

Teraz už žijeme v inom storočí, máme toho na výber až príliš veľa. Zároveň chceme našim drobcom len to naj. A pritom stačí tak málo - v kvantite detskej kozmetiky a jej zložení.

Čo do detskej kozmetiky nepatrí

„Ale sedliak bol duša chlebová,“ hovorí sa v jednej Margarétkinej obľúbenej rozprávke, „nevydržal a neprajníkovi pomohol.“ Ľahko si vieme domyslieť význam tohto milého prirovnania – hoci na povrchu niečo môže vyzerať pevné, tvrdé, ošľahané ohňom pece ako chlebová kôrka, vnútri nájdeme mäkkú, jemnú, dobrotivú striedku.

Na chlieb si zarábame, nikdy sa nepreje, niekto žije na cudzom chlebe a niekto zasa má po chlebe... Hoci reči sa vravia a chlieb sa je, už v našom jazyku vidíme, aké dôležité miesto má tento pokrm v našej kultúre.

Jedna pani jazykovedkyňa mi raz povedala, že svet sa pre človeka stáva svetom, ak je človek jeho súčasťou – a svetu rozumieme tak, že o ňom hovoríme, akoby sme v jazyku tvorili „svoj“ svet. Akoby sa každý pozeral na svet svojimi okuliarmi. Každý národ má svoje vlastné okuliare, a my máme aj okuliare „chlebové“. V dávnych časoch šírenia kresťanstva misionári vysvetľovali podstatu učenia tak, že hovorili Číňanom o ryži, Američanom o kukurici, Eskimákom o dennom tuleňom tuku... A nám, Slovanom, o chlebe.

V tejto recenzii sa teda pozrieme na chlieb, na pečivo, na to, aké komu chutí. Konkrétne na pečivo z reťazca BILLA – ich najnovšou filozofiou je dôraz na čerstvosť, pestrosť a BIO kvalitu, čo môžete posúdiť aj sami: návštevou predajne, ochutnávkou, alebo hoci čítaním recenzií na ich novinky v sortimente. Alebo nabudúce využiť #test_billa. My sme tiež testovali:

• Remeselný chlieb

Známym slovanským zvykom bolo vítať hostí chlebom a soľou. Tento zvyk má aj dnes už vtipnú stránku, okrem dobrého úmyslu sa totiž verilo, že démon alebo ježibaba by darovaný chlieb nemohli prehltnúť a začali by sa dusiť. Tak sme sa rozhodli to vyskúšať 🙂  Táto pšeničná väčšia bageta nám poslúžila na „rustikálne jednohubky“, navštívili nás len dobré bytosti a všetko zázračne rýchlo zjedli. Chlebík je aj sám osebe chuťovo veľmi dobrý, mne sa na ňom páči aj jeho „nevýraznosť“ – je totiž univerzálne kombinovateľný aj s chuťovo výraznými prílohami a striedka je naozaj vláčna a jemná.

V motorickom vývine dieťaťa je niekoľko medzníkov, ktoré sa vo všeobecnosti pokladajú za dôležité. Hlavne prvý rok života je viditeľne pokrokový. Mamičky si dané dátumy píšu do pamätných knižiek, babky, tety aj susedy sa pýtajú, či už vie to alebo hento. A sedenie je určite jedným takýmto významným bodom. Oproti iným pokrokom samotné sedenie nie je také jednoznačné. Prečo tomu tak je?

Čo znamená, že dieťa vie sedieť?

Za správny samostatný sed sa považuje schopnosť dieťaťa posadiť sa len s vlastnou pomocou a to do kríža z polohy na brušku (prípadne z polohy na štyroch). Tu môže nastať problém, keď sa za sed považuje poloha opretého dieťaťa o operadlo, o vankúše, či akékoľvek sedenie, ku ktorému sa dieťa nedopracovalo samo, ale pomohlo sa mu. Vtedy určite nie je správne konštatovať, že dieťa vie sedieť. Navyše dávaním dieťaťa do takejto polohy, na ktorú ešte nie je zrelé a nedostalo sa k nej prirodzeným vývinom, mu môžete uškodiť.

Správny vývin sedenia dieťaťa

Predstava, že dieťatko bude sedieť na mieste a až potom sa poberie objavovať svet, je mylná. Väčšina detí sa najprv plazí, neskôr lezie, prípadne sa aj stavia na nohy a až potom sa dospeje k sedu. To má veľký význam, aby si dieťa trénovalo svalstvo krku, chrbtové svaly a hlboké svaly trupu potrebné k zdravému držaniu tela.

K samostatnému sedu bez opory sa dieťa môže dopracovať dvoma spôsobmi: