Je niečo po desiatej ráno a ty si odfukuješ svoje sníčky v kočíku. 
Ach dietko moje, keby si len vedel...keby si len vedel, čo všetko si ma naučil v priebehu tých 4 mesiacov, čo si na svete. 
Snáď raz...bodaj by som ťa ja raz naučila aspoň štvrtinku z toho, čo ty mňa. 
Vieš, ono to už nikdy nebude poprvé tak, ako sa to deje teraz. Áno, áno - každé tehotenstvo je iné, každé bábo je iné. No aj napriek tomu, môžem bez pardonu vyhlasiť, že už to nebude - poprvé. 
To prvé sa deje len raz. Tá cesta do neznáma sa deje len raz. 
Prvýkrát tehotná, prvýkrát rodiť, prvýkrát poznať všetko to, čo sa deje po pôrode. 
Všetko to sa deje prvýkrát len raz. A preto si môj výnimočný. Môj prvorodený milovaný chlapček. 
Pociťujem neuveriteľnú vďačnosť, hrdosť a lásku. Tak veľmi ti chcem poďakovať. Tak veľmi chcem poďakovať všetkým deťom, že sú tu a robia tento svet krajším. 

ŽE... že byť tehotná nebolo ľahké. Videla som len, že mi rastie brucho. A to brucho som mala rada. Ale nevedela som, že ho budem milovať až tak. 
ŽE... že pôrod ľahký nebol. Vedela som len, že ťa vytlačiť proste musím. Bola som omámená, unavená, keď mi ťa položili na brucho a opakovala som len - držte ho, aby nespadol. Ani vtedy som nevedela, že ťa budem milovať až tak. 
ŽE...prvé dni po pôrode neboli ľahké. Nástrih štípal, bolel, pálil. PrSia boli ako kameň citlivé a ubolené. Vedela som len, že to všetko musím prekonať, lebo ty a tvoje potreby sú dôležitejšie. Ani vtedy som nevedela, že ťa budem milovať až tak. 
ŽE...že príchod z pôrodnice domov bol tá najťažšia kapitola pre mňa. Že tehotenstvo, pôrod, bolesť je nič oproti únave, ktorú som dovtedy nepoznala. Moje prosby k tebe, aby si už tolko neplakal nezaberali a ty si proste preplakal xdní. Nie, nevadil mi tvoj plač. Ubíjalo ma, že neviem ako ti pomôcť. A tá únava. Tá únava - tá bola najhoršia. Chcela som tu byť pre teba, ale bála som sa samej seba. Že ti v dôsledku mikrospánku ublížim. V dôsledku mikrospánku ťa pustím z rúk alebo v posteli pripučím. Zo zúfalstva som ocka poslala pre umelé mlieko s presvedčením, že po ňom si pospíš dlhšie aj ty a aj ja. On mi však povedal - ,,Ale to vieš, že tam si skončila s kojením."
Tie slová ma tak ranili a naštartovali zároveň. Prefackala som sa a šla ďalej. Dodnes je to mlieko neotvorené. Ani vtedy som nevedela, že ťa budem milovať až tak. 

Deň sa striedal s nocou - ty prilepený o môj prsník a ja som sa naučila vyspať za desať minút. 
Razom bolo všetko fuč!
Fungovala som na autopilota, ktorý bol naprogramovaný to všetko zvládnuť. Až teraz, keď je nám už dobre...až teraz som pochopila, že ten autopilot - to bola tá LÁSKA. 
Láska k tebe synček môj... 

Drahý synček - dnes už parťák - milovaný môj - ĎAKUJEM. 
Ďakujem, že si prvý!
Ďakujem, že si odmietol všetky fľaše, cumle a jediné, čo si chcel bola - mama. 
Ďakujem, že môžem byť tvojou mamou. 
Ďakujem, že dnes, včera a zajtra sme parťáci do hocjakého počasia...

S úctou a láskou ... TVOJA MAMA