Ahojte, poraďte prosím hydratačné sérum a krem na suchu a šupinatu pleť. Nechcem kúpiť mačku vo vreci. Ďakujem
Terminátor taška 😀
baby prosim vas co potrebujem k tomu aby som mohla darovať 2 % pre rodicov? dakujem je na to nejaky speci papier
Žienky kam poradíte učiť deti na lyže?? Syn má 13 rokov dcérka 9...dlho nevydržia tak chceme spojiť príjemné s užitočným a ísť aj do wellness...viete mi niečo dobré poradiť?? Ďakujem veľmi pekne
Počúvala jedného z posledných ľudí na Zemi, ktorí ešte dokázali hovoriť jazykom svojho ľudu. On umieral a spolu s ním mohlo zmiznúť tritisíc rokov histórie — ak by ich nestihla zapísať.
Louisiana, rok 1933.
V dusnom letnom úpeku sedela 23-ročná Mary Haas na drevenej verande s notesom na kolene. Oproti nej sedel Sesostrie Youchigant, jeden z posledných plynulých hovoriacich jazyka tunica. Ak by zomrel, jazyk by zomrel s ním.
Zatiaľ čo iní mladí jazykovedci študovali v univerzitných knižniciach „veľké“ jazyky, Mary sa rozhodla dokumentovať tie, ktoré svet odpísal. Jazyky pôvodných obyvateľov neboli považované za ušľachtilé — patrili umlčaným národom.
Mary si však myslela, že práve preto majú hodnotu.
Vedela, že so zánikom jazyka miznú nielen slová, ale aj príbehy, modlitby, vtipy a celý spôsob myslenia o svete.
Preto počúvala.
Deň čo deň, pod spaľujúcim slnkom.
Sesostrie hovoril — Mary zapisovala hlásky, gramatiku, významy. Jazyk tunica obsahoval zvuky, ktoré v angličtine neexistovali, a tak vytvárala vlastné zápisy. Jedno slovo jej niekedy zabralo hodinu práce.
Nebojovala len s časom jedného človeka, ale s desaťročiami kultúrneho vymazávania, v ktorých boli deti trestané za to, že hovorili svojím jazykom.
Neprestala ani neskôr. Dokumentovala ďalšie jazyky, jej zápisníky skončili v archívoch — a roky ležali nepovšimnuté. Zdalo sa, že jazyky aj tak zmiznú.
Až o desaťročia neskôr sa pôvodné komunity začali vracať k svojim koreňom. Mladí ľudia chceli hovoriť jazykmi, ktoré ich starým rodičom zakázali.
Vtedy objavili prácu Mary Haas.
Vďaka jej presnosti mohli jazyky, považované za vyhynuté, znovu ožiť. Jazyk tunica sa dnes opäť učia ľudia — len preto, že jedna mladá žena si kedysi sadla na verandu a zapísala každé slovo.
Mary Haas nebola slávna ani bohatá.
Mala len notes a presvedčenie, že tieto jazyky majú význam.
Nemohla ich zachrániť vtedy.
Ale dala im šancu na návrat.
Niekedy nejde o záchranu prítomnosti —
ale o to, aby budúcnosť mala z čoho vyrásť.
Kŕmitko by sme mali 🙂
Nedeľná psychohygiena❤️🌞👌na Volovci.
Neapol ❤️
čaute baby, robili ste niektorá detskú oslavu tu? https://timeshift.space/kids Doteraz sme skúšali len bupi, jumparénu, bowling... toto ma zaujalo, ako sa deťom páčilo?
ahojte, ,,, prosím kde kupim chlapcenske znackove trika ...nike, adidas ... velkost 158 - 164 aby nestali okolo 40 eur .. dakujem
Ahojte, skúsim sa tu ešte opýtať, už som skúšala vselikde...
Nemá náhodou niekto na predaj/vymenu/tip, kde viem zohnať kwamiov? Z rozprávky kúzelná lienka a čierny kocúr.
Nejakých už máme, ale synček by chcel všetkých a v krabičke nám už viac krát prišli rovnaký, akých už máme, keďže do nej nevidíme a nevieme co príde...
Rada by som zohnala takých, akých ešte nemáme 🙏... Ďakujem za každú radu, tip, ponuku (kľudne do správy). ❤️
🧡 Máme skvelú správu.
Náš projekt postúpil v programe Tesco "Správne začiatky" a teraz potrebujeme už len kúsok vašej pomoci.
V nemocnici, medzi bielymi plášťami a vyšetreniami, si často pripomíname jednu vec: Aj deti na onkológii sa chcú proste smiať a hrať. Smiech pre ne nie je len "bonus". Je to moment, kedy zabudnú na chorobu a sú znova jednoducho deťmi. Je to ich cesta k odvahe.
Pomôžete nám priniesť do nemocníc viac takýchto momentov?
Je to úplne jednoduché:
🛒 Kedy: Od pondelka 19. januára.
📍 Kde: Vo vybraných predajniach Tesco (zoznam doplníme do komentára).
🟠 Ako: Za každý nákup dostanete pri pokladni žetón. Stačí ho hodiť do boxu k nášmu projektu.
Pre vás je to minúta pri stojane, pre deti v nemocnici to však znamená dni plné hier a radosti.
🧸 Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť tento "most k odvahe".
🧡 Ak môžete, prezdieľajte tento post, čím viac žetónov, tým viac detského smiechu.
Ahojte nemáte niekto reálnu skúsenosť s liečitelmi na SK niekto na západe Slovenska prosím je taky? Mate aj osobnu skúsenosť?
Ahojte aké lieky od horúčky dávate 9.ročným deťom?
#reality
Ahojte mate niekto skusenost s pracou pre realitaka?
Dostala som takuto ponuku
Vas nazor
Dakujem 🙂
Ahojte baby, tie ktoré pochádzate z Bernolákova alebo okolie Bernolákova, nevedeli by ste mi poradiť alebo napísať recenzie či sú dobrí lekári pre dospelých v ambulanciach ? Videla som na stránke, že je aj ambulancia nielen na Poštovej ulici ale aj na Hviezdoslavovej. Neviete mi poradiť ? Ďakujem🥹❤️
Baby zmenil som pracu splacam uver treba to tam nahlasovat ci?
na vikend ku kave, s bielou cokoladou a malinami 😊
V roku 1902 sa v hlbinách peruánskej Amazónie stratil pätnásťročný chlapec a obyvatelia riečneho mesta Iquitos sa domnievali, že ho džungľa navždy pohltila.
⚠️ Tento text je historicko-biografickým esejom a vychádza zo spomienok, etnografických prameňov a publikácií 20. storočia. Nejde o lekárske odporúčanie a nenahrádza konzultáciu s lekárom.
Volal sa Manuel Córdova-Ríos.
Jeho rodina nemala telo ani vysvetlenie — iba mlčanie. V tých rokoch les pohlcoval ľudí bez toho, aby zanechal odpovede. Predpoklad bol jednoduchý a konečný: bol mŕtvy.
Nebola to pravda.
Odľahlý kmeň domorodcov odviedol Manuela hlboko do tropického pralesa, kam sa nedostali ani misionári, ani obchodníci, ani mapy. Úplne odrezaný od vonkajšieho sveta vstúpil do života, ktorý sa v každom ohľade líšil od toho, ktorý poznal.
Nekládol odpor.
Namiesto toho pozoroval. Počúval. Učil sa.
Náčelník kmeňa si v chlapcovi všimol niečo výnimočné. Manuel si vedomosti osvojoval s neobyčajnou rýchlosťou. Pamätal si všetko, čo mu bolo ukázané. Všímal si detaily, ktoré iným unikli. Namiesto zaobchádzania s ním ako so zajatcom si ho náčelník vzal za učňa.
Sedem rokov žil Manuel tak, ako žili oni.
Naučil sa jazyk lesa. Tisíce rastlín prestali byť zeleným šumom a premenili sa na jednotlivé bytosti — s vlastnými menami, účelmi a nebezpečenstvami. Dozvedel sa, ktoré liany dokážu zastaviť krvácanie a ktoré zastavia srdce. Ktorá kôra zbavuje parazitov. Ktoré listy upokojujú horúčku. Ktoré korene môžu nenápadne zabiť, ak sa pripravia nesprávne.
Prešiel intenzívnym fyzickým i duchovným výcvikom zameraným na vyostrenie vnímania a odolnosti. Hlad, izolácia, dlhé noci v džungli a rituály, ktoré mali pomôcť mysli prekonať strach, sa stali súčasťou jeho vzdelania.
Kmeň mu dal nové meno.
Ino Moxo.
Znamenalo to „Čierny jaguár“.
Keď v roku 1909 konečne vyšiel z tropického pralesa, nevrátil sa ako stratený chlapec. Vrátil sa s poznaním, ktoré ohromilo lekárov aj úradníkov v Iquitose.
Oblasť Amazónie sužovali epidémie. Malária, parazity a infekcie decimovali obyvateľstvo. Západná medicína zápasila s obmedzeniami a často ponúkala iba dohady a bolesť.
Ino Moxo videl zákonitosti, ktoré boli iným skryté.
V jednom známom prípade umieral policajt na rozsiahlu infekciu črevnou pásomnicou. Nemocničná liečba zlyhala. Manuel pripravil špeciálnu zmes z kôry stromov a listov, podal ju a parazita vyhnal. Muž sa takmer okamžite zotavil.
Chýry sa rýchlo šírili.
Ľudia hovorili, že dokázal rozpoznať chorobu ešte pred objavením príznakov. Že chápal príčiny, nielen následky. Že chorobu vnímal ako narušenie rovnováhy, nie ako vpád.
Jeho pôsobenie presiahlo hranice miestneho liečiteľstva. Vedci, ktorí hľadali poznatky o kurare — silnej rastlinnej látke používanej miestnymi lovcami — sa s ním začali radiť. Jeho vedomosti pomohli prepojiť tradičnú chémiu tropických pralesov so západným lekárskym výskumom. Kurare sa neskôr stalo základom modernej anestézie, umožňujúc chirurgom bezpečne uvoľňovať svaly počas operácií.
Manuel nikdy netvrdil, že koná zázraky.
Hovoril, že les už obsahuje odpovede na všetky otázky. Ľudia sa len musia naučiť počúvať.
Žil ticho a praktizoval medicínu založenú na pozorovaní, striedmosti a úcte k prírode. Nikdy neoddeľoval liečenie od zodpovednosti. Za každé uzdravenie bolo treba zaplatiť. Každá rastlina si vyžadovala starostlivosť.
V roku 1978 Manuel Córdova-Ríos zomrel vo veku 91 rokov.
Dovtedy poznanie, ktoré bolo kedysi považované za poveru, zachránilo nespočetné množstvo životov. Dokázal, že tropický prales nebol primitívny ani divoký, ale presný, zložitý a hlboko vedecký — vo vlastnom jazyku.
Chlapec, ktorého pokladali za mŕtveho, sa vrátil ako most medzi svetmi.
A džungľa, ktorá ho mala pohltiť, ho namiesto toho naučila liečiť iných.
kuracie stehno s plnkou, ryža
