Začal sa september a na staršiu dcérku čakala opäť škôlka. Po dvoch mesiacov leňošenia nastal kolotoč povinností a ja namiesto dvoch detičiek som mala doma len tú najmenšiu, 20-mesačnú. Pokiaľ sme nabehli na istý režim, čo u nas znamenalo chodiť skôr spať, ráno skôr vstať, som si na sebe všimla, že sa mi ťažšie prehĺta a ako keby som mala niečo v hrdle. Pomyslela som si: "Určite mi len niečo zabehlo, alebo kôstka z jabĺčka mi ostala v hrdle," no bol to nepríjemný pocit. Preskúmam, čo sa mohlo stať....

Po mojom zistení som sa dostala do štádia zisťovania po internete podľa príznakov.  Čo to predsa len môže byť? Celú noc som rozmýšľala, prehadzovala sa, srdce mi búšilo ako splašené...

Čo teraz? Ako sa to vlastne stalo? Kto alebo čo za to môže?  Nepijem, nefajčím. Obavy ma držali v napätí.

Na druhý deň som vyhľadala svoju lekárku, nech sa na to pozrie. Zbežným pohľadom nevidela nič, tak ma poslala na krčné, nech tam zájdem čím skôr a pozrela na moje deti. Obavy sa u mňa ešte viac stupnili.  Deti na rozlúčku pekne zakývali a odkráčali sme pohľadať krčnú.  

Výťah sa pohol smerom hore a hľa - prázdna čakáreň. Deťom hovorím: "Nebudeme dlho, nikoho tu nie je."Prídeme bližšie ku dverám a tam veľký oznam: Celý september ordinujeme iba do 12. Pozerám nedočkavo na čas - 13.30 ale počujem vo vnútri známy hlas doktorky. Zaklopem a opýtam sa čo a ako, veď z nosa mi neodhryzne. Vo dverách na ňu vyvalím pomaly koktavým hlasom: "Našla som si hrčku." Momentálne sa u nich objednáva, ale keď je to taký problém ako hovorím, nech sadám do kresla a pozrie sa na to. Deti boli úžasné, ani necekli.

Otvorím dokorán ústa a pozerá, najprv nič nevidí ( človek si aj pomyslí,že si také niečo už iba vymyslel, keď už ani krčná so svojím zrkadielkom fakt nič nevidí) zrazu:" Tu to je, už to vidím." ráno nech  sa dostavím na lačno na výter z hrdla. Prichádzam, pozerá ešte raz a hovorí: "Nebojte sa, nádor alebo rakovina vyzerá úplne inak." Fúúúú, aspoň som si na chvíľku vydýchla a už len čakať na výsledky pár dní. " Keďže je to zapálené, predpíšem vám Penicilín."

http://adamohammock.sk/

Milí Rodičia!

Väčšina hojdačiek je vhodná pre deti od 3 rokov, ale veľa rodičov by privítalo, keby ich dieťaťa spoznalo radosti z hojdania už ako malé bábätko. 

S kolískou skombinovaná Adamo hojdačka, dáva príležitosť na upokojenie bábätka jemným hojdaním, aj v prípade, že si ho nemôže vziať okamžite na ruky.

Prečo sa oplatí vybrať si Adamo hojdačku?

• je vyrobená zo 100% bavlny, neopracovaného dreva čím je absolútna vhodná pre deti 
• vhodná je od narodenia po vek 3 rokov resp. do váhy 15kg
• jemné hojdanie pomáha utíšiť bábätká
• napomáha k vývoju rovnováhy u dojčiat
• využívať sa môže vonku aj dnu
• pripevňuje sa k stropu, alebo je možné si vybrať stojan

„U nás začali problémy po rozvode svokrovcov. On ju ľutuje, že zostala sama, doma vyvolá hádku ako zámienku, aby mohol za ňou utekať...“ začína svoj príbeh s mamičkiným maznáčikom na krku Soňa. 

„Pravdepodobne si svoju potrebu lásky kompenzovala na svojom synovi. Muselo byť vždy po jej. Usporiadanie bytu, ako sa upratuje, ako a čo sa robí na záhrade, čo sa bude jesť, čo sa bude robiť. Do istej miery je to normálne, ale od určitej hranice som začala vidieť, že to nie je celkom v poriadku. Obaja s priateľom sme zarábali, chodili do práce a cez víkend sme teda mávali občas aj svoje plány. Bohužiaľ, mamička povedala, že treba ísť vybrať novú podlahu do kuchyne. Bodka,“ píše, s oidipákom dnes už šťastne rozídená, Lucia.

„Priateľ dostal dom od svojich nebohých starých rodičov, skôr ako sme sa spoznali. Presťahoval sa doňho po nezhodách s otcom a krátko po rozvode rodičov sa k nemu prisťahovala aj mama. V dome sa cítila ako doma, veď nečudo, vyrástla v ňom.

O svojho syna sa starala ako o malého boha, on platil účty za energie, ona varila, prala, žehlila. Takto si nažívali v mieri, až kým nespoznal mňa a nechceli sme začať spolu žiť...“ spomína Alica na prvé strasti so svojou budúcou svokrou.

Tri príbehy troch rôznych žien z rôznych kútov Slovenska. A všetky majú spoločného menovateľa – svokru, chorobne nafixovanú na svojho syna, alebo ak chcete syna chorobne nafixovaného na svoju matku – odipáka, maminkinho maznáčika.

Čo je to Odipovský komplex?