Keď si človek striedajúci už niekoľko rokov materské a rodičovské dovolenky škrečkuje po častiach nejaké drobné, že si kúpi niečo, čo by sa pridalo, ale nie je to až také nutné/nová pekná kočíková taška/... a potom zistí, že deti vyrástli a na jar by sa im zišlo nejaké väčšie oblečenie... už po niekoľkýkrát opäť odloží svoje túžby a chce za naškrečkované peniaze kúpiť deťom to, čo treba.

Potom škrečok vyplní daňové priznanie a zistí, že mu štát vráti na daniach nejakú sumu z práce, z ktorej bola materská vypočítaná na cca 0,84 e/deň. Poteší sa, že môže opäť niečo naškrečkovať.

Z daňového priznania škrečkovho manžela vyzerá tá suma lepšie, škrečkovanie môže pokračovať... ale o 2 dni odíde 21 ročný plynový kotol, ktorý nehodno opravovať, len vymeniť za nový. Cena kotla je niekoľko násobne vyššia ako vratka za plyn či "vratka" na daniach. Škrečok už v mysli vyťahuje svoje daňové zásoby, ktoré reálne ešte nemá a uvažuje, že ten kotol je asi dôležitejší než oblečenie pre deti. Kotol na tuhé palivo síce stojí, ale drevo sa už minulo.

A potom zazvoní zvonček... a pri dverách sa objaví osoba, ktorá škrečkovi podáva vrece plné oblečenia presne takej veľkosti a druhu, aké na jar pre deti potrebuje, ešte i čosi naviac. Oblečenie nosené, ale bez akýchkoľvek známok nosenia... Nadšený škrečok s deťmi skúša oblečenie, keď zrazu na dvore počuje hlasy priateľov, ktorí pomáhajú s drevom...

Ja vlastne nemusím byť škrečok, stačí, že som dieťa, ktoré dôveruje Bohu a On sa o svoje škrečky i deti riadne stará.

VÝCHOVA ???

........nejde to po dobrom, ....pôjde to po zlom ?, ale ono to nejde ani tak, ani tak ...., som bezradný. Ako otec som zlyhal.

Bezradnosť rodičov, kritika zo strany odborníkov a spoločnosti, vytvárajú ich nekonečné pocity vina a zlyhania. Jedna z najťažších profesií je rodičovstvo a pritom sa v tomto odbore vôbec nevzdeláva a to i napriek tomu, že oblasť výchovy je vedecky prepracovaná, ale mnohé výsledky výzkumov sa ťažšie realizujú v praxi. Možno rešpektovať určité základné piliere a princípy výchovy.

I napriek rôzným teóriam o výchove, množstve publikovanej literatúry, často s protichodnými informáciami o tom, ako správne vychovávať, sme v každodenom živote konfrontovaný s problémami, pri ktorých nevieme pohotovo reagovať. V každodennej výchove však nezáleží na teórii, ale na schopnosti pohotovo, pozitívne a tvorivo riešiť problémové a stresujúce situácie situácie.

Možno ste aj vy boli nútení vyskúšať "nové spôsoby" výchovy , možno spočiatku zabrali ale neskôr .... vyskúšali ste iné rady a zistíte, že sa nedá vychovávať podľa návodu - každé dieťa a každý rodič je jedinečná a neopakovatelná osobnosť, každá rodina má svoje špecifiká a tradície a potrebuje svoju specifickú výchovu, výchovu ktorá bude tvorivá, výchovu, ktorá bude využívať vaše inštinkty a intuíciu. Prirodzenou formou správania dieťaťa sú tvorivosť, spontánnosť, intuícia a inštinkty a preto sú vždy krok pred nami. Predovšetkým je, ale dôležité prispôsobovať výchovu deťom a nie deti našej výchove.

Každá nová generácia detí je iná, zložitejšia. Možno sme si svoje deti vysnívali, vytvorili predstavu svojho dieťaťa a zrazu je tu dieťa, ktoré sa mu vôbec nepodobá - je naše dieťa problémové alebo my máme problémy prijať ho, takého aké je? Nemenťe, neprevychovajte krásnu podstatu svojho dieťaťa, hľadajte spôsoby ako k nemu pristupovať, hľadajte v sebe iné spôsoby reagovania. Nechcite vychovávať poslušné deti, ktoré sa budú báť povedať svoj názor, ktoré sa budú báť tvoriť a vymýšlať. Vychovájte deti, ktoré sa vám budú chcieť v niečom podobať, byť také aký ste vy, ktoré budú chieť byť a robiť s vami veci, ktoré ich zaujímajú, ale bude to ich voľba a ich rozhodnutie.

Nádherný začiatok, keď naše dieťa bolo krásne a voňavé, sa časom mení a deti sú často smutné, ustrašené, deprimované, nevedia sa sústrediť a učiť. Stávajú sa prudké až agresívna, trpia chorobami, ktoré sme my nepoznali. Kde sa stratil ten malý zázrak dieťa.

Z človiečika orientovaného na seba, so svojim vnútorným prežívaním seba, sa veľmi skoro stáva človiečik orientovaný navonok, ktorý sa pružne prispôsobuje situáciám a požiadavkám. Postupne sa naučí hrať rôzne úlohy, robiť kulisy a napodobňovať. V tlaku na výkonnosť a presadenie sa, v informačnom poli televízie, internetu, počítačových hier, dieťa stráca svoju prirodzenú schopnosť hrať sa, tešiť sa, učiť sa, byť tvorivým, ... stráca pritom svoju podstatu, svoj potenciál ale aj svoju identitu.

Deti si svoju budúcnosť vytvárajú tu, teraz a s vami, to je ich svet, ktorý vidia a cítia. Všetko to si uvedomujú prostredníctvom svojho "JA". Všetko okolo nich sa mení, ale ich "JA" zostáva, je to ich duchovný stred, ich ťažisko a bod, v ktorom vnímajú, cítia a žijú. Pocit "Ja som" nemôže zmiznúť, môže byť iba nepovšimnutý, zabudnutý, necenený. Pre deti je ťažké nájsť seba v spleti umelo krásnych mediálnych osobností, značkových vecí, oblečení a informácií. Tento svet sa pre nich stáva svätý a nekriticky ho nasledujú.

V období detstva je každá osobnosť vnútorne najzraniteľnejšia. Traumy a pády dospelých sú iba ozvenou toho, čo prežili v detstve, ako prišli o obraz seba. Naučme preto deti prežívať seba, svoje schopnosti, radosti, ale aj stresy a pády, aby boli pripravení na svoju budúcnosť .

Laura kľačala na zemi v kúpeľni a plakala. Nevládala vstať a zdvihnúť päťmesačné bábätko z vaničky v sprchovom kúte. To sa usmievalo, ležalo na podložke a kopalo nohami. Vedela, že musí vyhľadať pomoc.

Začalo sa to nenápadne. K únave sa pridala zimomrivosť. Veď kto nie je uzimený, keď je unavený? Laura však už spávala pod dvoma paplónmi a aj napriek tomu sa často triasla od zimy. Pokračovalo to bolesťami kĺbov a krížov. Veď ktorú mamu nebolí celý človek od neustáleho nosenia svojej ratolesti? Na sex nechcela ani pomyslieť, libido na bode mrazu. No aj to by sa dalo ospravedlniť mamičkovskými povinnosťami. Menštruáciu ani neočakávala, keďže aj keď len trošku, no svoj poklad dojčila.

K bežným príznakom čerstvého rodičovstva sa však začali pridružovať aj iné problémy. Napríklad zápcha. Taká návšteva WC raz za desať dní s hemeroidmi, ktoré jej pribalili ako suvenír z pôrodu, bola masaker. Padajúce vlasy, suchá šupinatá pokožka, na rukách dopraskaná do krvi. Náladovosť, precitlivelosť, depresívnosť. Ako by spojili tehotnú ženu s menštruáciou a v prechode zároveň.

Laura začala zabúdať, zostala spomalená a apatická. Po 15 kilách, ktoré sa na ňu nalepili počas tehotenstva, sa behom dvoch mesiacov len tak zaprášilo. Nezostalo ani deko. No v priebehu ďalších troch mesiacov pribrala desať kíl naspäť. A priberanie pokračovalo ďalej. Nechápala z čoho, jesť nebolo kedy, pohybu mala okolo malého aj za troch a niekoľkohodinové prechádzky s kočíkom boli lepšie ako bodybuilding.

Ruky, kolená, členky mala tlsté, tuhé a opuchnuté. Ťažko sa jej hýbalo. Hlavu ako melón. Veľkú, nafúknutú. Bolo jej zle, keď sa videla v zrkadle. V noci začala chrápať. Pripisovala to nadváhe. Veď všetci tlstí ľudia chrápu. Neskôr nedokázala zaspať. Vždy, keď jej už už klesli viečka, pridusilo ju. Zachrapla a lapala po dychu. Ako by jej niekto pritlačil krk. Až neskôr sa dozvedela, že jazyk mala natoľko opuchnutý, že keď jej v spánku „klesol“ hlbšie do hrdla, tak ju pridusil. V noci spala pár hodín a ráno nedokázala normálne fungovať.

Spočiatku tieto problémy pripisovala únave zo starostlivosti o dieťa. Možno stresu, keďže sa u synčeka objavili menšie problémy s psychomotorickým vývinom. V stave, keď mala problémy sama so sebou, musela začať cvičiť s malým Vojtovu metódu. Všetko sa kopilo a kopilo.