Priniesol šaty čierne ako najtmavšia noc. Po oblečení som si pripadala ako najhoršia nočná mora, akú si človek dokáže predstaviť. „Už mi chýba len sekera od krvi.“ Poznamenala som, keď som schádzala dolu schodmi. „Tú nie je problém zohnať. Chceš na nej ľudskú krv, aby to vyzeralo dôveryhodne?“ Nemiestne vtipkovanie pokračuje. „Si nechutný.“ Potajomky som sa hore premiestnila, nechcem riskovať, že sa nakoniec stane niečo mne. „Dokáže ti nejako učesať vlasy?“ V okamihu stál predo mnou a chytal mi prameň, ktorý mi splýval na pleci. Prikývla som.
            „Dnes budeš určite najkrajšia zo všetkých.“ Zasnene na mňa pozerala, keď skončila s mojou úpravou. „Je mi ľúto, že nemôžeš ísť so mnou.“ Povedala som jej ticho. „To je v poriadku. Dohliadnem na teba, kým sa nevrátiš.“ Pohladila ma po líci. „Vieš predsa, že je na niečo také nemám žalúdok.“ Samozrejme, že viem. O všetkom, čo sa deje sa s ňou rozprávam. Vie teda aj o tom, čo sa dnes chystá. Nepovedala som jej však, že ide pravdepodobne o nič netušiacich ľudí.
          Jean ma upravený a oblečený v obleku čakal v obývačke. Konečne vidím, že sa vie aj slušne upraviť. Tie jeho roztrhané rifle a mikina mi liezli na nervy. „Vyzeráš nádherne.“ Predniesol úctivo s iskrou v očiach. Snažila som sa ju prehliadať. „Ďakujem.“ Podával mi úzke sako na jeden gombík. Pomohol mi ho dokonca obliecť, koľká galantnosť zrazu...  „Pôjdeme?“ Opýtal sa.  Prikývla som znovu a prijala som rameno, ktoré mi ponúkal a chytila som ho za druhú ruku.  Objavili sme sa na parkovisku pre asi dvesto áut. Všade okolo bolo veľa ľudí. Začínala som byť nesvoja. Podobnú akciu s podobným množstvom ľudí som naposledy zažila, keď som mala spievať v bare. Dúfam len, že ma dnes nikto nebude do ničoho podobného nútiť...
         Dav ľudí sa úmerne zväčšoval s tým, ako sme postupovali hlbšie do budovy divadla, kde sa tento ples konal. Držala som sa Jeana ako kliešť. Nenávidím davy! Úplne mi vyhovuje život na samote s Martinou, ktorá určite sedí doma vedľa mňa a v rukách drží zbraň. Čo ak sa Logan vráti teraz? „Nevráti sa.“ Usmieval sa na mňa Jean. „Ako to vieš?“ „Viem to. To stačí.“ „Že ty si mu niečo urobil.“ Zazrela som po ňom. „Vôbec nie. Ani som sa ho nedotkol, prisahám.“ „Tomu len ťažko môžem veriť.“ Znovu výčitka. Už si na to asi zvykol. Všetko čo sa dá mu vyčítam a navyše v každom rozhovore mu dávam najavo, že mu neverím. „Presvedč sa o tom sama. Nosíš ho stále pri sebe, nemôže byť až taký problém ho nájsť.“ Má pravdu, stále nosím na krku prívesok od jeho otca, ktorý mi daroval. Nikdy som ho však nepoužila. Ani neviem ako. Ale ak mi hovorí, aby som sa sama presvedčila, asi má čisté svedomie. Tentoraz... „Dobrý večer, pane. Madam.“ Pozdravil nás nejaký chlap našim jazykom. Tá sviňa! Nejde tu o ľudí, chystá sa zabiť iných. Stisol mi ruku a stuhnute sa usmieval. Viem, že počuje všetky moje myšlienky. Preto som ho tak krásne očastovala. Vedela by som ho momentálne pomenovať aj horšie. „Dobrý večer.“ Slušne som odzdravila a podala mu ruku, aby ju pobozkal. Snobská záležitosť. Ak nás takto prídu pozdraviť všetci, budem mať zaslintané celé rukavice. Všimla som si, že Jean na neho žmurkol a potom ten chlap odišiel. „To aj on v tom ide s tebou?“ „S nami.“ Opravil ma.  Nie. Toto je jeho vec. Ja tu nie som dobrovoľne, na to možno zabudol. Som tu preto, aby neubližoval Loganovi. Ešte stále ho niekde v hĺbke srdca milujem. „Koľko ľudí je v tom zapletených?“ „Dosť na to, aby mi dnešný plán vyšiel podľa mojich predstáv. Dáš si niečo?“ Snažil sa ma zahovoriť. „Nie.“ Aj keď by som si najradšej prasla jednu vodku. Dve. Možno tri, aby som v pohode prežila dnešné jatky. Zasmial sa. „Prinesiem ti ju.“ Nechal ma stáť uprostred sály a odišiel. No, len dúfam, že sa mi nikto nebude prihovárať.  Martina mala pravdu. Keď som sa rozhliadala okolo seba vyzerala som ako ruža medzi tŕňmi. Síce čierna, ale najkrajšia.
            Vrátil sa skôr ako som očakávala.  Podal mi pohárik. „Nie je v tom nejaký jed, že nie?“ Opýtala som  sa pre istotu. Znovu sa zasmial. „Nie.“ Mne to však smiešne nepripadalo. Od neho sa dalo čakať čokoľvek, preto toľká obozretnosť.  Otočila som sa tvárou k nemu, aby ma nevidel niekto iný a otočila som do seba pohárik. Už som aj zabudla ako chutí alkohol. Je to rovnako hnusné ako pred tým.  „No to snáď nie. Jean?“ Otočil sa, aby videl toho, kto na neho hovorí. Ten človek mi bol známi. Na tisíc percent som ho už niekde videla. Jean sa s ním objal a potľapkal po pleci. Žeby mal ten Jean aj nejaký iný život a trávil čas aj niečím iným, ako striehnutím na každý môj pohyb. „Nie je to snáď Lenka. Náš nový prírastok?“ „Už to tak bude.“ Odpovedal mu s úsmevom Jean. Áno! Už presne viem odkiaľ ho poznám. On predsa chodil na schôdze do domu Loganových rodičov. Hlavne, že tam o Jeanovi nikto nič nevedel. Nikto. A pritom sa tam schádzali ľudia, ktorý ho poznali a potom mu podávali informácie. „Odkedy ste na našej strane?“ Opýtal sa ma. Tak počkať! Ja nie som na žiadnej vašej strane! Nie som tu dobrovoľne! „Nechápem celkom o akej strane tu hovoríte.“ Zašomrala som. Viem, že sa  to nesluší.

Khadi prášok ZO ZMESI BYLÍN je zostavený podľa tradičnej ajurvédskej receptúry. Jedná sa o jedinečnú zmes mnohých jemne rozomletých bylín, ktorá je určená pre umývanie vlasov a pokožky hlavy, a to absolútne prírodnou cestou. Vlasy sú po umytí hodvábne hebké, pevnejšie a majú výrazne väčší objem.
Táto ajurvédska bylinná zmes tak predstavuje ideálny umývací a ošetrujúci prostriedok, predovšetkým v prípade jemných vlasov. 

Khadi prášok AMLA predstavuje vynikajúci, absolutne prírodný kondicionér po umytí vlasov. Vlasom dodáva výnimočný objem a lesk. Zároveň vlasy intenzívne čistí. Prášok AMLA je prírodný zdroj vitamínu C a zásobuje vlasové korienky základnými živinami.

Khadi prášok REETHA predstavuje najprirodnejší spôsob umývania vlasov a tela. Ani tento bylinný prášok Khadi neobsahuje žiadne chemické zložky, účinne čistí a umýva, bez toho aby negatívne ovplyvňoval ochranný kyslý plášť vlasovej pokožky a jej mazové funkcie. Vašim vlasom dodá objem, nadýchanosť a prirodzený lesk. 

Khadi prášok SHIKAKAI predstavuje vynikajúci rastlinný kondicionér a vlasovú kúru.Shikakai pôsobí proti svrbeniu pokožky hlavy a proti lupinám. Posilňuje vlasové korienky a stimuluje rast vlasov. Shikakai má nízku hodnotu pH a nenarušuje prirodzenú ochrannú vrstvu pokožky hlavy. Vlasy zároveň obalí ochrannou vrstvou. Predchádza štiepeniu končekov vlasov. 

Tipy pre ľahšie použitie bylinných šampónov a kondicionérov Khadi

Bylinné prášky Khadi dokážu dodať vlasom okrem výživy aj objem, vzdušnosť a lesk, akých sa inak ťažko dosahuje. Predstavujú výbornú pomoc najmä ak máte jemné vlasy. Obdobne pomáhajú v prípade rýchle sa mastnejúcich vlasov, lupín alebo svrbivej pokožky hlavy. Môže sa Vám dokonca stať, že zistíte, že ich prostredníctvom môžete nahradiť účinky stylingových prípravkov, ktorými dodávate svojím vlasom objem a nadýchanosť. Možno sa Vám však nechce púšťať do neznámych alebo "komplikovaných" postupov. Alebo možno premýšľate nad spôsobom, ako najpraktickejšie prášky aplikovať alebo vymývať.
Pripravili sme preto pre Vás niekoľko osvedčených tipov. Zároveň sme vychádzali z Vašich otázok.

„Nemal si mi to ukazovať...“ Som emočne úplne na dne a Jean je tu preto, aby z môjho nešťastia vyťažil, čo najviac. V istom smere by sa dalo povedať, že sa mi snaží pomáhať, ale to je úplne zbytočné, pretože on je vinný za to čo sa deje. Je pravda, čo povedal dolu a to, že by to bolo oveľa horšie keby som o svojej budúcnosti ani nevedela. „Máš rovnaké právo, ako všetci ostatní, vedieť, čo ťa v živote čaká.“ „Väčšina ľudí nikdy nezistí svoju budúcnosť.“ „Nezabúdaj na to, že ty nie si len obyčajný človek.“ „Nie, na to sa nedá zabudnúť. Zrkadlo mi to pripomína každý deň.“ „Som ale rád, že si prestala nosiť šošovky.“ Ach, úplne som na ne zabudla. Myslím, že ostali v dome Loganových rodičov. „Zabudla som na ne.“ „Takto ti to oveľa viac pristane ako predtým.“ „Ty... Nič o tom nevieš. Nebyť Logana netuším nič o tomto hlúpom živote.“ „Hlúpom živote?“ Podišiel bližšie a založil si ruky na hrudi. „ Veď  môžeš úplne všetko, čo len chceš.“ „Chcela som byť s Loganom šťastná. Nechcela som takýto život. Pokým som vedela len o nás dvoch, vyhovovalo mi to. Nechcela som aby si ubližoval ľudom okolo mňa, nechcela som aby zomreli Loganovi rodičia, nechcela som aby umierali vôbec nejakí ľudia. Chcela som aby si mi dal pokoj.“ Do rána by som mohla menovať to, čo som chcela a čo nie. „Ty proste nevieš nič o mne ani o tom čo chcem alebo nechcem.“ Upriamil na mňa pohľad a usmieval sa. Áno, robiť si zo mňa srandu, alebo si robiť srandu na môj úkor, to mu ide. „Choď preč.“ Opäť som si ľahla chrbtom k nemu. Ešte chvíľu na mňa zízal a potom odišiel. Nakoniec sa mi podarilo zaspať...
          Ráno som sa prebrala až keď bolo vidno. Mohlo byť osem alebo deväť hodín. Jean sedel na stoličke vedľa mojej postele. Nohy mal preložené a hojdal sa. Napadlo ma či ho z nej nezhodím. Ale ak sa pohnem zistí môj podraz skôr ako ho stihnem urobiť. „Čo tu zase chceš?“ Opýtala a protestatívne som sa otočila na druhú stranu, aby som sa na neho nemusela pozerať hneď z rána. „Mala by si zavolať Logana.“ „Prečo? Je ti snáď na blízku?“ Zarehotal sa. Ach, ako nepríjemne zvoní jeho smiech v ušiach. „Nie to nie. Mali by ste si to vysvetliť. Nemienim byť s tebou hore každú jednu noc.“ „To je tvoj problém, Jean. Nemal si sa na mňa naviazať.“ Znovu sa zasmial.  Zodvihla som ruku a ukázala som prstom na dvere. Mal to byť náznak toho, aby odišiel. Nepochopil. „No, dvere. A?“ „Vypadni. Choď robiť niečo zmysluplnejšie.“ „Zmysluplnejšie pre teba, alebo pre mňa?“ Rýpal ďalej. „Rob si, čo chceš.“ Zahundrala som. „V tom prípade idem pohľadať Logana a trochu sa zabavím.“ Zmizol. No to snáď nie! Viac mi nebolo treba, aby som z postele vyskočila na rovné nohy. Vydierač. Čo vlastne odo mňa chce? Čo si myslí, že týmto docieli? „Jean!“ Bez odozvy. Idiot. „Jean!“ Znovu žiadna odozva. „Jean, prosím.“ Zašepkala som naposledy. Nechcem, aby Loganovi ubližoval, nech už sa ku mne chová akokoľvek, nezaslúži si aby si Jean riešil svoje komplexy na ňom. Trpel už dosť. „Čo si prosíš?“ Znovu tie vlasy... Je to úchylné. A vlastne. On celý je úchylný a to sa ma nemusí ani dotknúť, sprava sa tak. „Nechaj Logana na pokoji, niečo si mi predsa sľúbil.“ „Oh, na to som trochu pozabudol.“ Ironicky  si odkašľal. „Nepozabudol. Dobre viem, že to robíš naschvál, aby si dosiahol svoje. Tak čo chceš tentoraz?“ „Potrebujem dnes tvoju pomoc.“ „Akože v čom?“ „Je tu jeden malý problém, len pár ľudí, ktorých treba odstrániť.“ „Ľudí? Ľudí určite zabíjať nebudem.“ „ No a aký je v tom rozdiel?“ „To je úplne jedno. Nehodlám zabíjať nikoho.“ „Fajn. Pôjdeš so mnou a budeš ma kryť. Ja si ich zabijem aj sám.“ „Na čo teda potrebuješ mňa, keď ich vieš... Odstrániť aj sám?“ To už nie je podstatné. Proste ťa tam potrebujem a hotovo. Večer ti prinesiem šaty, pôjdeme na ples.“ Odišiel. Na ples? Tak počkať. To nie je náhodou už trochu veľa? Na plese predsa býva veľa ľudí, ako tam chce niekoho zabiť? Alebo chce zabiť všetkých, čo tam budú?