Stretnú sa dve nastávajúce mamičky - čakateľky - v čakárni u svojho gynekológa.

Jedna sa posťažuje druhej: "Stále mám málo železa, som anemická, slabá, nevládzem. Už neviem, čo mám robiť, aby som mala „lepšiu krv“."

Druhá mamička - čakateľka - zjavne už so skúsenosťami z predošlého „tehu“ jej poradí, ako najlepšie vie: „Mne môj bývalý doktor kázal dať si jeden pohárik červeného (vína) na krvinky, skús - možno to aj tebe pomôže.“

Poviete si - dobrá rada nad zlato! Mňa však až mrazí, keď počujem podobné vyjadrenia, nielen z úst laických mamičiek, ale aj z úst odborníkov – v tomto prípade lekárov.

Dlho som sa odhodlávala napísať tento článok – jednak z dôvodu nedostatku času pred Vianocami, a aj z dôvodu, že si uvedomujem, ako veľmi je táto téma diskutabilná, ako silne vedie k polarizácii a ku konfrontačnej línii medzi čitateľmi. Sama nemám príliš rada konflikty a vyhranené konfrontácie oproti stojacich názorov. Ale napokon som sa predsa len odhodlala napísať pár slov.

Nie s úmyslom niekoho poučovať, či niekomu vnucovať názory, či s niekym „slovne bojovať“, či silou-mocou presviedčať ho istými argumentami, ale s cieľom informovať a napísať to, čo možno niekto v podvedomí aj tuší, ale tlakom zvyklostí a zaužívaných postojov v spoločnosti to v sebe potláča.