A tak prišiel deň, kedy nás pustili z nemocnice. Zubaté novembrové slnko zafúkal vietor za sivasté mraky. A len zablúdené lúče odkrývali lízance na oknách. Volala som manželovi, aby prišiel pre nás, že už čakáme len na prepúšťaciu správu.

Na pol zadku si sadnem na nemocničnú posteľ, ťuknem posledné volané. A tam vybafne teta, číslo, ktoré voláte, je momentálne nedostupné. Prevrátim oči raz doprava, raz doľava a volám na druhé číslo. A čuduj sa svete, zase tá istá ženská. Číslo, ktoré voláte je

momentálne nedostupné.

Adrenalín stúpa. Začínam predýchavať. Nádych. Výdych. Skúsim ešte raz. Číslo, ktoré voláte... A ešte raz. Číslo,... Začínam behať ako lev v klietke. Toto dokáže len môj muž!!! Niežeby čakal a hypnotizoval displej telefónu, kedy sa mu jeho drahomilovaná manželka ozve, aby si pre ňu konečne prišiel a odviezol si ju aj s malinkou princeznou domov a tam si ich bude hýčkať... a budú žiť šťastne a bla bla bla... Hormóny pracujú. Namiesto toho, číslo, ktoré voláte...

Volám svojmu otcovi. Podám si ho. On si včera zavolal svojho zaťka, že musia zapiť jeho prvorodené vnúča. Tak nech ide pekne k nám domov, ak bude treba, nech karate chmatmi vyrazí dvere a zobudí toho starostlivého novopečeného otca a ráči mu oznámiť, že čochvíľa nás z nemocnice vyhostia. V tom pip pip, smsky. Číslo, ktoré ste kontaktovali je opäť dostupné. Jeho zobudilo asi 10 strážnych anjelov. Lebo inak... O minútu mi zvoní telefón: „No čo maminka, ako ste sa vyspinkali?“

Prosím ťa a kde ty si? Prečo si si nenabil telefóny,... a blaa blaaa blaaa. Radšej nepokračujem. Kým pre nás prišiel, pobalila som sa. Toto by si zaslúžilo článok samo o sebe. Mamičky, ktoré ešte majú pôrod pred sebou. Prosím starostlivo vyberajte, čo si necháte od návštev priniesť. Domov som šla ako predavačka z Miletičky, igelitky plné jabĺk, keksíkov, koláčov, džúsov, minerálok. No hrôza. Do toho moja cestovka s vecami, malej cestovka s vecami, kufrík vzoriek, čo dostanete v pôrodnici, vajíčko so 4 kilovým dieťaťom. A samozrejme miesto na parkovanie pred nemocnicou žiadne. Ale vravím si, rozpačitý začiatok dňa, lepší bude koniec.