Keď sme prvú adventnú nedeľu zapálili jednu zo štyroch sviečok na adventnom venci, nastala doba adventu a príprav na vianočné sviatky. Advent však nie je len obdobím horúčkovitých nákupov, má predovšetkým duchovný význam. Toto štvortýždňové obdobie je najmä pre veriacich časom duchovnej prípravy a pokánia pred narodením Ježiša a slávením Vianoc.

Duchovný význam

Slovo „advent“ pochádza z latinského „adventus“, čo znamená príchod, v tomto prípade Spasiteľa na svet. Adventné obdobie je vlastne prípravou na vianočné sviatky , ktoré sa už od 11. storočia ustálilo na posledné štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent bol vždy časom pôstu, pri ktorom sa mali ľudia namiesto konzumovania nadmerného množstva jedla a pitia venovať zbožnému rozjímaniu a striedmosti.

Zakázané boli tiež všetky zábavy, tanec a spev. Napriek tomu sa počas adventu konali niektoré ľudové obrady, ktoré tento zákaz viac menej porušovali. Prvou adventnou nedeľou, medzi 27. novembrom a 3. decembrom, sa začína nový liturgický rok a každá adventná nedeľa má aj svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia, tretia radosti a štvrtá hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiša. Advent napokon vrcholí vigíliou, čiže Sviatkom narodenia Pána. Každá z adventní nedieľ má aj svoje ľudové označenie – železní, bronzová, strieborná a zlatá, ktoré sú v súčasnosti známe zvýšenou nákupnou horúčkou.

Od Ondreja do Lucie

Počas adventu majú sviatok i niektorí dôležití svätí – Ondrej, Barbora, Mikuláš a Lucia. Sviatok apoštola sv. Ondreja je 30. novembra a z ľudových tradícií sa s ním spája liatie olova slobodnými dievkami do studenej vody. Podľa tvaru olova sa potom dozvedajú akú podobu bude mať ich budúci ženích. Na sv. Barboru 4. decembra dávajú vydajachtivé dievčatá do vázy vetvičky z čerešne, resp. jablone tzv. barborky a čakajú, že keď do Vianoc rozkvitnú, do roka sa vydajú. Vetvičky sa však musia trhať až po zotmení, musí sa dať na teplé miesto a každý deň mierne rosiť. Mikulášska tradícia je večne živá či v meste, alebo ba vidieku, kde chodia masky čerta, anjela a sv. Mikuláša a rozdávajú deťom sladké darčeky. Na sv. Luciu 13. decembra museli byť kedysi domy už upratané, ako zo škatuľky. Podľa ľudových povier je sv. Lucia ochrankyňou proti čarodejniciam. V tento deň sa začne najkratší zimný deň znova predlžovať podľa porekadla, že „svätá Lucia z noci upíja“. Tradícia sv. Lucia pochádza zo Švédska a symbolicky znamenala držanie nešťastia od domu. Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke niesli košík so sladkosťami a v druhej metličku z peria, ktorou symbolicky vymetali z domov prach a zlé sily. Sviatok sv. Lucie je tiež najdôležitejší z tzv. stridžích dní, kedy majú zlé sily najväčšiu moc.