Hovorí sa, že sme si vianoce posunuli o level vyššie a síce urobili sme z nich komerciu... Ako tak sledujem tento týždeň, povedala by som, že sme sa tento rok zase posunuli o level vyššie a urobili sme z nich dôvod na to, aby sme ospravedlnili našu sebeckosť, chamtivosť a neúctu k tradíciam...

Sebeckosť a chamtivosť:

Stála som v obchode s kočiarom pri sebe. Staršia pani pozerala bábiky v regáli, ktorý bol tak zaprataný tovarom, že dve by sme sa tam nezmestili... alebo ak chcete zmestili, ale dačo by sme zhodili... tak som čakala, kým si vyberie, aj keď ako mama dvoch malých detí nemám času nazvyš... zrazu sa tam prirútila ženská, div mi neprevrátila kočiar, normálne odstrčila tú pani a začala sa hrabať v regáloch... pani sa na mňa pozrela a zašepkala, že to sú teda spôsoby a vypočula si od tej ženskej prednášku, že to radšej nebudem opakovať. Ale ak takto hovorí doma pred deťmi, tak viem, prečo môj malý chodí zo škôlky s takými slovíčkami. A žiaľ toto nebol jediný prípad, ktorý som zažila pri vianočných nákupoch.

Neúcta k tradíciám:

Vianoce boli pre našich predkov "čas radosti, veselosti"... keďže my sme národ poetický a radi rýmujeme, čas radosti, veselosti sa časom zmenil na "čas radosti, hojnosti"... z určitého pohľadu to chápem... moja babička spomína, ako pred 80 a viac rokmi nemali veľa a boli veľmi chudobní, ale na vianoce sa jej otec snažil a pozháňal všeličo... že mali ako deti aj kokosový orech, ale iba na vianoce... z toho je jasné, že čas hojnosti naozaj na vianoce býval a "čas radosti, hojnosti" bol teda logickým následkom "času radosti, veselosti"... žiaľ dnes je čas hojnosti celý rok... obchody sú zásobené nadmieru a kto vie dobre pogazdovať s peniazmi, môže si všeličo kúpiť... a nemusia byť ani vianoce... a preto, že kedysi mávali na vianoce viac, máme pocit, že to tak na vianoce musí byť... je to vývoj, ktorý má logické zdôvodnenie... keď si to však uvedomíme, zistíme, že vianoce a komercia akosi nejdú k sebe, že by sme mali viac myslieť na naše kresťanské tradície... lebo môj malý prišiel zo škôlky s tým, že Ježiško neexistuje, je to iba socha v kostole a teda môže neposlúchať... má len 5 rokov... a materialistický prístup k vianociam ho práve obral o to čaro, na ktorom sme ešte my vyrastali... a ak mám povedať pravdu, ďalší level vianoc si už predstaviť neviem... alebo nechcem?