Vravím si, že tréningových situácií nie je nikdy dosť a tak sme začali s bábätkami chodiť do sveta. Nie iba tak, že sedia v kočíku, ale pekne, hardcore, behajú.

Ako som už písala, výlet začína u nás na chodbe, ale obliekanie je v pohode. Krpci sa strašne tešia vždy keď im obúvam topánky, lebo vedia, že sa pôjde do sveta a tak držia a spolupracujú. (Fakt, že si každý aspoň trikrát strhne čiapku, nerátam). Tu pre mňa nastáva dôležitý moment: Nechávame kočík doma alebo ide von prádzny. Samé pricupkajú k výťahu a k autu. Ani sa už veľmi nezdržiavajú smeťami v tráve. Len Tomčiak od brány zásadne vždy odbočí opačným smerom ako zvyšok rodiny.

Keď sme takto boli prvý krát v potravinách, Tomáša som naložila do nákupného košíka do oddelenia pre deti a Ivuška šla na deku do oddelenia pre potraviny. Mala som taký interný záväzok (ok, skôr zbožné želanie), že skúsime nákup prežiť bez nezaplateného rožka v paprčiach.

Ako som začala som košíka nakladať tovar, zasvietila mi v hlave kontrolka, že jejda, Ivana sa tým bude prehrabávať a určite všetko požuje. Ale nie. Stačilo jej dať do rúk jednu vec a bol pokoj. Bolo mi ľúto, že Tomčiak sa tam iba vykrúca, na nič nedočiahne a tak som mu spravodlivo tiež niečo podala. Výborný nápad, vec okamžite letela k zemi a on sa vrtel a mrnčal ešte viac. V preklade: rád by vyhodil z košíka aj ďalšie položky. Nákupné tempo sme teda zrýchlili. Potom mi opäť raz napadlo, že tréningových situácií nie je nikdy dosť a preto som sa rozhodla ich vypustiť do predajne. No... odvážne, vravím si teraz.

Ivuška ma veľmi milo prekvapila. Šla, kam som ju volala, zodpovedne odniesla balenie čaju k babke, ako som jej povedala. Iba raz si zmýlila uličku, ale buďme k nej zhovievaví, mala vtedy iba 13 mesiacov.

Tomáš bol neskutočne nadšený všetkým okolo seba. Úplne zabudol, že existuje nejaká maminka. Nevedel kam sa vrhnúť skôr, len zrazu sa mu šmyklo a šľahol na zem. V tomto momente sa už maminka zišla, aby ho pozbierala a on mohol ísť obchytkávať dózy s kávou. Pokus dať mu niečo nakúpiť ako Ivutiene nevyšiel, pretože ja som chcela, aby nakúpil pollitrovú fľašu minerálky a on chcel nakúpiť oriešky. A véééľa. Skončili sme pri tom, že som ho škriekajúceho ťahala naspäť ku košíku.