🧍‍♀️ Sú dni, keď sa nič „vážne“ nedeje. Dieťa je hlučné. Odporuje. Nereaguje. Vy vysvetľujete. Zhlboka dýchate. Vydržíte. A aj tak večer cítite v tele napätie, ktoré tam nepatrí. Nie je to zlosť.

Skôr tichá únava z toho, že stále musíte byť väčší, pokojnejší, rozumnejší. Robíte, čo viete. Je to dlhodobé zadržiavanie. A pritom vás to stojí viac energie, než si pripúšťate. Možno to nie je o výchove. Možno len váš nervový systém ide dlhodobo cez limit. 

🧠 Keď je nervový systém preťažený, nehľadá správne riešenia.

Hľadá úľavu. A niekedy ju nájde tam, kde to neskôr ľutujeme. Nie preto, že ste zlý rodič. Ale preto, že ste tiež len človek. A človek potrebuje miesto, kde nemusí nič vysvetľovať. Len cítiť. Spomaliť. Uvoľniť to, čo sa dlhodobo drží v tele. 

Nervový systém v strese nehľadá riešenia, ale úľavu.

Deti spúšťajú naše nevyriešené zážitky z vlastného detstva.