Každý rodič by chcel mať doma malého Einsteina či novú Mariu Curie- Sklodowsku. Ale nikto učený z neba nespadol a je preto potrebné drobcovi napomôcť, aby sa mal od čoho odraziť.

Ako to však urobiť? Prinášame pár tipov na hry, rozvíjajúce intelekt.

• Rozprávajte sa s ním o hocičom a to stále! Toto mu pomôže zlepšovať svoje rečnícke schopnosti. Deti vychovávané v domácnostiach, kde sa veľa rozprávalo majú často vyššie IQ skóre až o 38 bodov ako deti v domácnostiach s nie tak častými rozhovormi. 
  
  
• Čítajte s nimi od malička a to knihy typu „Moja prvá knižka“. Deti by už pred nástupom do škôlky mali poznať základné farby, tvary, ročné obdobia, ovocie, zvieratá- všetky základné informácie, ktorým sú deti čítajúc/prezerajúc si tieto knižky vystavené. Pokiaľ pozná všetky tieto veci už pred nástupom do škôlky je na dobrej ceste.
• Vytvárajte pre vaše dieťa pamäťové výzvy. Keď si prečítate úryvok z príbehu, vypytujte sa ho, čo sa v príbehu dialo. Žiadajte, nech ho prerozpráva vlastnými slovami. Vytvárajte rôzne tvary pomocou malých predmetov (ako sú napríklad chrumky, malé guľôčky,...), následne ich prekryte a vyzvite dieťa, aby z ostatných predmetov vytvorilo ten istý obrazec. Tieto cvičenia budujú obrazovú a slovnú pamäť.
  
  
• Vymyslite si vlastné matematické konverzačné cvičenia. „Večera bude hotová za 5 minút.“, „Chceš jeden alebo dva koláčiky?“, „Aké máš maličké pršteky, zrátaj mi, koľko ich máš.“, „Tu máš dve lentilky, teraz ti dám ďalšie dve. Aha, už máš štyri.“. Taktiež zapleťte matematiku do čítania knižky: „Pozri, aká je tu chobotnica. Koľko má nôh?“.
  
  
• Vhodnou hračkou pre budovanie inteligencie sú puzzle, kocky, Lego alebo Duplo. Hraním sa s nimi posilňuje svoju obrazotvornosť. Taktiež môžete využiť detských časopisov, kde môže dieťa hľadať rozdiely alebo hry podobné dobre známemu konceptu „Kde je Waldo?“.
  
  
• Dovoľte dieťaťu riešiť problémy. Ak sa loptička zakotúľa pod stôl, nechajte ho, nech príde samo na to, ako ju vybrať. Pokiaľ sa dokáže samo rýchlo obliecť do školy/škôlky, spýtajte sa ho, čo by sa dalo robiť, aby to vedel robiť rýchlejšie. Nechajte ho, nech samo rozhodne o jednoduchých veciach ako napríklad, čo bude na večeru či obed. Deti, ktoré majú dovolené samé o niečom rozhodovať, majú vyvinutejšie kognitívne funkcie.
  
  
• Vždy je potrebné mať potreby na vyrábanie po ruky. Čo ak by pršalo? Farebné papiere, voskovky, nožnice, lepidlo, trblietky, farby, fixky, štetce, plastelína,... Práca s tými nástrojmi cibrí jemnú motoriku, čím deti učí ako kontrolovať svoje ruky a prsty.

Hlavne urobte z hry prioritu. Pretože to, že si vaše dieťa prácu užíva, je predsa to najpodstatnejšie.

Pár tipov na program pre dieťa, ktoré ešte nenavštevuje škôlku 

Foto: pixabay.com

Ak dieťa nenavštevuje škôlku, je na vás, aby ste mu pripravili taký program, ktorý umožní jeho ďalší duševný aj psychický aj fyzický rozvoj. Ideálne je striedať aktivity, ktoré podporia komunikačné, psychomotorické, kognitívne, intrapersonálne a interpersonálne kompetencie. Voľný čas svojho dieťaťa môžete vyplniť aj týmito aktivitami:

Hry 

Najmä v období predškolského veku je hra nevyhnutná pre zdravý rozvoj dieťaťa.  Stimuluje a motivuje k nadobúdaniu nových vedomostí, k zbieraniu skúseností a vzájomnému prepájaniu získaných informácií. Hrou teda dieťa nielen zisťuje nové poznatky, ale nenásilnou formou sa ich učí aplikovať v rôznych životných situáciách. "Hra je cestou k sebapoznaniu, k objavovaniu samého seba, svojich možností,vlastného správania a uvedomenia si svojho miesta v kruhu ľudí z jeho najbližšieho sveta", uvádza vo svojej štúdii prof. PhDr. Mária Podhájecká, PhD.

Konštruktívne hry
Pri výbere hry treba vždy rešpektovať vekové, ale aj individuálne osobitosti. Deti v predškolskom veku obľubujú najmä konštruktívne hry. Pri týchto činorodých hrách dieťa využíva maximum svojej mentálnej kapacity a pracuje na jej rozširovaní. Medzi konštruktívne hry patrí napríklad kreslenie a maľovanie, modelovanie z plastelíny, stavanie rôznych výtvorov z papiera, kociek či stavebníc.
Úlohou rodiča pri týchto hrách je zabrániť, aby sa hra stala stereotypnou, a tým pádom pre dieťa nezaujímavou. Je preto vhodné napríklad obmieňať jednotlivé stavebnice, využívať striedavo plastelínu a inú modelovaciu hmotu, vyberať predmety v širokej farebnej škále a podobne. Týmto jednoduchým trikom udržíte záujem dieťaťa a zároveň mu poskytnete inú skúsenosť.

Fiktívne hry

Podporiť rozvoj detskej predstavivosti môžeme aj fiktívnou hrou, ktorá nastupuje okolo druhého roku života. Táto hra obsahuje fantáziu, alebo predstieranie, kedy deti dávajú sebe alebo predmetom, s ktorými sa hrajú určitú rolu. Ide v podstate o "hru na niečo", napríklad na obchod, na kuchárov, na mamu a podobne. Tento typ hry nielen rozvíja fantáziu, ale aj výrazne napomáha rozvoju komunikačných zručností a často tiež pomáha dieťaťu ventilovať napätie či stres.