Každý rodič by chcel mať doma malého Einsteina či novú Mariu Curie- Sklodowsku. Ale nikto učený z neba nespadol a je preto potrebné drobcovi napomôcť, aby sa mal od čoho odraziť.

Ako to však urobiť? Prinášame pár tipov na hry, rozvíjajúce intelekt.

• Rozprávajte sa s ním o hocičom a to stále! Toto mu pomôže zlepšovať svoje rečnícke schopnosti. Deti vychovávané v domácnostiach, kde sa veľa rozprávalo majú často vyššie IQ skóre až o 38 bodov ako deti v domácnostiach s nie tak častými rozhovormi. 
  
  
• Čítajte s nimi od malička a to knihy typu „Moja prvá knižka“. Deti by už pred nástupom do škôlky mali poznať základné farby, tvary, ročné obdobia, ovocie, zvieratá- všetky základné informácie, ktorým sú deti čítajúc/prezerajúc si tieto knižky vystavené. Pokiaľ pozná všetky tieto veci už pred nástupom do škôlky je na dobrej ceste.
• Vytvárajte pre vaše dieťa pamäťové výzvy. Keď si prečítate úryvok z príbehu, vypytujte sa ho, čo sa v príbehu dialo. Žiadajte, nech ho prerozpráva vlastnými slovami. Vytvárajte rôzne tvary pomocou malých predmetov (ako sú napríklad chrumky, malé guľôčky,...), následne ich prekryte a vyzvite dieťa, aby z ostatných predmetov vytvorilo ten istý obrazec. Tieto cvičenia budujú obrazovú a slovnú pamäť.
  
  
• Vymyslite si vlastné matematické konverzačné cvičenia. „Večera bude hotová za 5 minút.“, „Chceš jeden alebo dva koláčiky?“, „Aké máš maličké pršteky, zrátaj mi, koľko ich máš.“, „Tu máš dve lentilky, teraz ti dám ďalšie dve. Aha, už máš štyri.“. Taktiež zapleťte matematiku do čítania knižky: „Pozri, aká je tu chobotnica. Koľko má nôh?“.
  
  
• Vhodnou hračkou pre budovanie inteligencie sú puzzle, kocky, Lego alebo Duplo. Hraním sa s nimi posilňuje svoju obrazotvornosť. Taktiež môžete využiť detských časopisov, kde môže dieťa hľadať rozdiely alebo hry podobné dobre známemu konceptu „Kde je Waldo?“.
  
  
• Dovoľte dieťaťu riešiť problémy. Ak sa loptička zakotúľa pod stôl, nechajte ho, nech príde samo na to, ako ju vybrať. Pokiaľ sa dokáže samo rýchlo obliecť do školy/škôlky, spýtajte sa ho, čo by sa dalo robiť, aby to vedel robiť rýchlejšie. Nechajte ho, nech samo rozhodne o jednoduchých veciach ako napríklad, čo bude na večeru či obed. Deti, ktoré majú dovolené samé o niečom rozhodovať, majú vyvinutejšie kognitívne funkcie.
  
  
• Vždy je potrebné mať potreby na vyrábanie po ruky. Čo ak by pršalo? Farebné papiere, voskovky, nožnice, lepidlo, trblietky, farby, fixky, štetce, plastelína,... Práca s tými nástrojmi cibrí jemnú motoriku, čím deti učí ako kontrolovať svoje ruky a prsty.

Hlavne urobte z hry prioritu. Pretože to, že si vaše dieťa prácu užíva, je predsa to najpodstatnejšie.

Pár tipov na program pre dieťa, ktoré ešte nenavštevuje škôlku 

Foto: pixabay.com

V dnešnej dobe je už bežné kontrolovať zdravie dieťaťa prenatálne, teda pred jeho narodením. K tejto skorej diagnostike patrí aj screening DNA plodu z krvi matky. Najbežnejším spôsobom prenatálnej diagnostiky chromozómových porúch je práve TRISOMY test, ktorý je na Slovensku možné absolvovať od roku 2015.

Jeho popularita je spôsobená hlavne neinvazivitou a nízkou rizikovosťou, keďže potrebným odberovým materiálom je 10 ml krvi matky a nie plodová voda. Test je spoľahlivý, pretože je vysoko citlivý, bezpečný, bezbolestný a hlavne rýchly.

Vďaka klasickému TRISOMY testu, ktorý indikuje lekár, je genetik následne schopný zistiť z krvi matky 3 základné chromozómové poruchy:

• Downov syndróm= trizómia chromozómu 21
• Edwardsov syndróm= trizómia chromozómu 18
• Patauov syndróm= trizómia chromozómu 13

O čo je nový TRISOMY test + lepší?

Nový rozšírený TRISOMY test + je však už vylepšený a presnejší. Okrem vyššie uvedených porúch dokáže zistiť aj ostatné chromozómové poruchy viazané na pohlavné (gonozomálne) chromozómy, ako je napríklad Turnerov syndróm, Klineferterov syndróm, syndróm delécie a iné.

Navyše test dokáže určiť so zvýšenou pravdepodobnosťou pohlavie nenarodeného dieťaťa na základe jeho genetickej výbavy, kedy vie zistiť, či sa jedná o gény chlapca, alebo dievčatka.

Trisomy test + je určený hlavne pre:

• matky, u ktorých sa v predchádzajúcom tehotenstve zistila akákoľvek chromozómová porucha plod
• tehotné, ktoré majú zvýšené riziku vzniku týchto defektov (vek 35+, otehotnenie s pomocou IVF, prekonanie viacerých spontánnych potratov,..)
• pri potrebe zvýšiť presnosť vyšetrenia klasického TRISOMY testu
• tehotné, ktoré nechcú alebo nemôžu podstúpiť amniocentézu (odber plodovej vody)

Jeho vykonanie na rozdiel od klasického testu indikuje genetik a nie lekár.

Drahý, ale presný

Jedná sa o náročný a tiež nákladný test. Cena klasického TRISOMY testu je 350 eur, no cena TRISOMY testu + je až 500 eur.

„Vyžaduje si prečítať a analyzovať oveľa väčší počet fragmentov DNA plodu. Obrovský objem dát pre každú vzorku sa spracováva výkonným serverom pomocou pokročilých výpočtových algoritmov a vizuálnych interpretačných nástrojov, ktoré sme na tento účel vyvinuli,“ vysvetlil molekulárny biológ a jeden z otcov metódy, RNDr. Tomáš Szemes, PhD.

Odber na test je možné vykonať od 11. týždňa tehotenstva. V krvi matky už od konca prvého trimestra koluje aj DNA plodu, ktorú je možné v laboratóriu izolovať a následne skúmať. Výsledok testu laboratórium odošle ošetrujúcemu lekárovi do 5 dní.

„Všetky prenatálne testy treba hodnotiť komplexne, spolu s výsledkami biochemického skríningu a ultrazvuku," objasňuje manažér rozvoja genetiky v Medirexe RNDr. Gabriel Minárik, PhD. "To je práve úlohou gynekológov a genetikov, ktorí najlepšie zdravotný stav svojich pacientok poznajú a vedia im odporučiť vhodný postup zdravotnej starostlivosti. Napríklad ak je riziko už z biochemického skríningu veľmi vysoké a ultrazvuk signalizuje pravdepodobné postihnutie plodu, NIPT testy sa vo všeobecnosti neodporúča absolvovať. Vtedy je pre tehotnú vhodnejšie podstúpiť amniocentézu alebo odber choriových klkov – ak ide o záchyt v skoršom štádiu tehotenstva,“ dodáva doktor Minárik. 

Kľúčové slová: 

FOTO: pixabay.com

Premýšľali ste už niekedy nad tým, že kopaním sa vám bábätko snaží niečo povedať? Už nad tým nemusíte len premýšľať. Prečítajte si, čo sa môže vaše dieťa snažiť vyjadriť so svojimi úžasnými maličkými nôžkami.

via GIPHY

1. Ako je to s jeho zdravím

Je pravda, že čím je dieťa zdravšie, tým viac kope? Nie je to tak vždy. Je samozrejmé, že zdravšie deti sú vo všeobecnosti aktívnejšie, ale niekedy aj tiché a pokojné dieťa môže byť rovnako zdravé. Každé dieťa je iné a to už od chvíle, keď ho začnete nosiť pod srdcom - kopanie  jednotlivých detí sa bude líšiť čo do početnosti, sily či intenzity. 
V prvom trimestri je dieťatko príliš malé na to, aby ste jeho pohyby cítili. Preto ich cítite až v druhom trimestri.

Na to, či cítite pohyby, má vplyv i uloženie placenty. Pokiaľ je uložená na prednej strane bruška, môžu byť odrazy tlmené, čo spôsobí, že sprvu nebudete cítiť vôbec nič. No o pár týždňov neskôr už dosiahne dieťa veľkosť aj silu na to, aby sa jeho pohyby odrážali i cez placentu. 

2. Ako je to s vašim zdravím

Ďalšia vec, ktorú vám môže dieťa svojim kopaním naznačiť, je vaše zdravie. Prvé pohyby ovplyvňuje aj fajčenie, zlé stravovacie a pohybové návyky. Okrem toho má na pohyby bábätka vplyv aj prílišný stres či únava. Často je jednou z najlepších ciest, ako zistiť, či ste vy a vaše dieťa zdravé,  sledovať „vzorec“ kopania vášho bábätka a dávať pozor, či sa opakuje v priebehu po sebe nasledujúcich dní. Mali by ste si tiež dávať pozor na celkové zdravie, stravu a hlavne spánok, aby ste mali vždy dosť oddychu. Pravidelný prenatálny screening sa postará o ostatné. Pokiaľ sa vám niečo nezdá, konzultáciou s lekárom nič nepokazíte, skôr naopak.

3. Koľko hluku je naokolo

Hladina hluku v prostredí môže tiež ovplyvniť pohyby dieťatka. Často sa spája veľa hluku s výraznejším kopaním. Hluk sa odráža od vášho bruška a dostáva sa k dieťaťu. Ako odpoveď na tieto stimuly sa dieťatko začne zvŕtať a kopať. Niektoré deti hluk dokonca milujú! Iným sa naopak nepáči a môžu byť vystrašené.
Pôrodní experti si ešte stále nie sú istí, ako môže prílišný hluk ovplyvniť vývoj dieťaťa, ale vždy je lepšie dať si pozor, ako potom ľutovať. Je dobré držať sa ďalej od extrémne hlučného prostredia. Tehotné ženy vo veľa prípadoch majú tiež problémy s hlukom, ktorý vyvoláva silné bolesti hlavy, nauzeu, problémy so spánkom.

4. Koľko svetla je naokolo

Aj napriek tomu, že oči bábätka ešte nie sú plne vyvinuté, väčšina sa bude aj v brušku snažiť vyhnúť priamemu svetlu. Často tieto deti kopú intenzívnejšie a silnejšie, aby sa od svetla dostali preč. Je dokonca možné, že sa kvôli prudkému svetlu dieťa v maternici otočí.

Bábätká milujú svoje mäkké, teplé a hlavne tmavé prostredie. Je optimálne pre vývoj mozgu i rast a príroda to už zariadila tak, že do studeného a svetlého prostredia sa vydajú až vtedy, keď sú na to pripravené. Pri predčasne narodených deťoch sa udržiava tmavé prostredie aj v miestnostiach s inkubátormi, aby sa cítili „ako doma“.

5. Či mu chutí vaše jedlo

Na štipľavé jedlo počas tehotenstva je mnoho protichodných názorov. Niektorí tvrdia, že zhoršuje rannú nevoľnosť, dráždi žalúdok a vyvoláva častejšie pálenia záhy, iní zas oponujú. Ale či už štipľavé jedlo milujete alebo nenávidíte, dieťa naň bude reagovať! Či už je to kvôli tomu, že sa bábätku čili alebo indické či thajské jedlo páči alebo nie, to musíte odsledovať vy. Dajte na svoj materský inštinkt. 

Pokiaľ detské kopanie nie je bolestivé a máte pocit, že nie je obrannou reakciou, zrejme sa bude také malé pálivé peklo dieťatku páčiť. Ako aj v iných veciach, každá matka vo svojom vnútri vie, čo je pre ňu a pre dieťa najlepšie.

6. Či počuje vás hlas

Bábätká sú schopné reagovať na hlasy rodičov a rodinných príslušníkov už v maternici. Po čase dokážu spoznať intonáciu hlasu vlastných rodičov. Ich spôsob ako zakričať „Ahoj mami“ alebo „Ahoj oci“ je práve cez jediný komunikačný spôsob - a to kopaním v smere, odkiaľ hlas prichádza. Deti sú veľmi zvyknuté na zvuky, ktoré sa v maternici ozývajú - či už sú to zvuky pretekajúcej krvi, pracujúceho žalúdka a čriev či hlasu matky, ktorý sa dostáva až k nim do maternice.

Deti preferujú reč matky či otca pred akoukoľvek hudbou. Istý experiment dokázal, že deti najviac upokojuje  hlas matky, ktorá pokojne číta detskú knihu. Dokonca aj po narodení boli deti natoľko zvyknuté na zvuk matkinho hlasu, že pri rôznych cvičeniach robili všetko pre to, aby ho mohli počuť a preferovali ho vo výbere medzi hudbou, inými hlasmi a ďalšími zvukmi.

7. Či je dieťatko aktívne

Ak dieťa aktívne nekope, nemusí to hneď signalizovať niečo zlé. Veď aj vy sama ste v niektoré dni aktívnejšia ako v iné. Rovnako je to aj s deťmi. Niekedy je možné, že kvôli práci kopanie ani nezaregistrujete. Môže to byť spôsobené aj vašou únavou, neschopnosťou sa poriadne najesť či vyspať. V takom prípade je najlepšie skúsiť na pár dní poriadny režim a sledovať, či sa dieťatko začne aktívnejšieho hýbať. Pokiaľ máte nejaké pochybnosti, kontaktujte lekára. Zbytočné strachovanie nie je dobré ani pre vás ani pre človiečika vo vašej maternici.

8. Či je cirkulácia, aká má byť

Neaktivita dieťaťa môže byť spôsobená aj zníženou cirkuláciou krvi. Pre zlepšenie prietoku si ľahnite na ľavý bok. Práve v tejto polohe sa bábätko v brušku zvykne hýbať viac, pretože je lepšie zásobené živinami a kyslíkom. Pokiaľ sa cítite unavená a kopanie je tiež akési „unavené“, skúste chvíľu stráviť v tejto polohe a sledujte, či sa bábätko roztancuje.

Prečítajte si aj: 
Ako sa cíti bábätko, keď ležíte na chrbte, boku či bruchu?

Foto: pixabay.com

Pod pojmom detská dezintegračná porucha (CDD) alebo tiež Hellerov syndróm si môžeme predstaviť poruchu veľmi podobnú autizmu. Pod jej identifikáciu sa podpísal Dr. Theodore Heller v roku 1908 vo Viedni.

Jedná sa o regresiu mentálnych a motorických funkcií dieťaťa, ktorá sa začne prejavovať do 10 roku (najčastejšie okolo 4. roka života). Ďalší vývoj sa zastaví. V hrubšom slova zmysle si to môžeme predstaviť ako zabudnutie už naučených schopností dieťaťa.

Charakteristika:

CDD je charakterizované dramatickou stratou schopností dieťaťa po minimálne 2 rokoch normálneho vývoja. Dieťa sa naučí rozprávať, samo chodiť na nočník, hrať sa, má základné motorické vlohy a všetky tieto schopnosti zrazu začnú upadať.

Strata schopností sa prejavuje postupne, pričom ide o najmenej dve z nasledujúcich spôsobilostí:

• vyjadrovanie alebo vnímanie reči
• sociálne zručnosti
• kontrola vyprázdňovania čriev alebo mechúra
• schopnosť hrať sa
• motorické vlastnosti

Po strate určitých schopností, ktoré si už dieťa vybudovalo pripomína táto porucha práve autizmus. Čo sa týka zaradenia, jedná sa o nízko funkcionálnu formu porúch autistického spektra.

Príčina

Príčina tejto poruchy zostáva zatiaľ neobjasnená. CDD sa objavuje u detí, ktorých predchádzajúci vývoj bol fyziologický a regresia prichádza veľmi rapídne. Tento stav sa môže zmeniť aj v priebehu niekoľkých dní.

Niektorí odborníci považujú CDD za istý druh detskej demencie, kedy predpokladajú, že depozitá amyloidu v mozgu môžu byť príčinou tejto poruchy. Iní tvrdia, že je to spôsobené mozgovou traumou, nádorom v určitej mozgovej arey, leukodystrofiou (nevyvinutím myelínových pošiev nervov) alebo epilepsiou (ktorá je však považovaná za komplikáciu CDD). Presná patofyziológia tohto ochorenia však stále nie je jasná.

Rozdiel medzi CDD a autizmom:

• v konečnej fáze má dieťa obdobné prejavy (sociálne a komunikačné defekty) ako dieťa s autizmom, no nástupu týchto symptómov predchádza fáza „zdravia“, kedy je vývoj normálny, dieťa prospieva, učí sa, komunikuje
• symptómy sa prejavujú o dosť neskôr ako pri autizme
• deti s CDD sú často bojazlivé a prejavuje sa u nich stereotypné správanie
• často sa objavuje epilepsia- a to s ešte vyššou frekvenciou ako u detí s autizmom
• stupeň mentálnej poruchy u detí s CDD sa javí ako stabilnejší, no prejavy oboch porúch sú v konečnom dôsledku rovnaké

Liečba

Čo sa týka liečby, postupuje sa podobne ako pri autizme, kedy sa s dieťaťom pracuje na dosiahnutí určitých základov vzdelanosti. S dieťaťom sa pracuje na behaviorálnych terapiách s kognitívnym prístupom, ktorých cieľom je ho systematicky naučiť znova rozprávať, starať sa o seba a žiť v spoločnosti. Snahou je, aby dieťa bolo schopné sa socializovať, na čo slúžia muzikoterapie, arteterapie, canisterapie, pohybové terapie,...

Farmakologická terapia na liečbu CDD neexistuje, využíva sa len symptomatická liečba úzkosti, depresií, agresivity, hyperaktivity, porúch spánku. Jedná sa o antipsychotiká, stimulanty a selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Samozrejme je potrebné liečiť aj epilepsiu, ktorá je u detí s Hellerovým syndrómom pomerne častá.

Prognóza:

• strata schopností dosahuje svoju nemennú fázu okolo 10. roku života. Posun už stratených vlôh do pôvodného stavu je veľmi limitovaný
• život dieťaťa s Hellerovým syndrómom je takmer totožný ako s dieťaťom postihnutým autizmom
• duševné funkcie, adaptívne schopnosti a sebestačnosť sú vo väčšine prípadov zrovnateľné s ťažkým mentálnym postihnutím
• niektoré deti sa dostanú kvôli poruche na úroveň veľmi ťažkých mentálnych postihnutí, iné skončia regresiu s vyšším IQ a zachovávajú si aspoň nízke komunikačné schopnosti
• dieťa potrebuje celoživotnú opateru
• riziko vzniku epilepsie sa zvyšuje v priebehu detstva, vrcholí v dospelosti

Kľúčové slová: 

TEXT:

http://www.usd.edu/~/media/files/medicine/center-for-disabilities/asd-handbook.ashx?la=en

https://patient.info/doctor/childhood-disintegrative-disorder-hellers-syndrome

http://www.specialeducationalneeds.co.uk/hellers-syndrome.html

http://vyskum-autizmu.webnode.sk/news/liecba-autizmu/

http://www.zdravie.sk/choroba/41991/autizmus

Foto: 

pixabay.com

Stáva sa, že prídete do izby a máte pocit, že niečo nie je správne a v tejto izbe sa necítite ani trochu príjemne. Nie je to problém, ak sa jedná o cudziu izbu, ale ak ide o izbu vášho dieťaťa, určite to chcete riešiť. S týmto problémom by vám mohlo pomôcť práve Feng Shui, ktoré sa zaoberá vzťahom človeka a jeho životného priestoru. Pokúša sa nastoliť harmóniu v priestore a umožniť nerušené plynutie energie čchi, ktorá vyživuje priestor okolo nás. Dobrý tok energie priespieva k tomu, aby bolo dieťa šťastné a zdravé. 

Posteľ

Aj keď toho o Feng Shui veľa neviete, asi ste už počuli o tom, že základným stavebným kameňom usporiadania detskej izby či spálne je práve posteľ. Deti sa potrebujú vo svojom kráľovstve cítiť bezpečne, preto je podstatné posteľ umiestniť tak, aby videli dvere, nie však priamo oproti nim. Za čelom postele by mala stáť pevná stena, pretože to umocňuje pocit istoty.

Ak pre vás nie je možné umiestniť posteľ tak, aby dieťa videlo, kto prichádza do izby, využite jednoduchý trik so zrkadlom. Ako sa dozviete ďalej, zrkadlá do detskej izby nepatria, no v tomto prípade dáme prednosť pocitu neohrozenosti. Túto výnimku odporúčajú v detskej izbe odborníci na Feng shui.

Pokiaľ ste zvolili poschodovú posteľ, uistite sa, že s tým nemá ani jedno dieťa problém. To, čo môže byť úžasným miestom pre jedného, môže v druhom vzbudzovať stiesnený dojem. Výborným trikom pre optické zväčšenie priestoru spodnej postele je, že natriete spodnú časť hornej postele svetlými farbami (jedná sa o miesto, ktoré vidí dieťa ležiace na spodnej posteli hneď, keď otvorí oči).

Pri výbere materiálu, z ktorého je posteľ zhotovená, vždy uprednostnite drevo pred kovom. Najlepšou voľbou je drevo v prírodných bledých farbách ako je borovica, buk alebo bledý dub.

Stôl 

Do izby školopovinného dieťaťa patrí neodmysliteľne stôli. Jeho polohou vytvoríte vhodné študijné podmienky.
Pre motiváciu do učenia je dobrým trikom zavesiť nad stôl tabuľu, kde vystavíte všetky jeho diplomy, ocenenia, vysvedčenia a pochvaly, čím budete budovať pocit posúvania sa dopredu. Túto koláž je vhodné doplniť aj veselými fotkami priateľov či rodiny, ktoré vyvolajú pozitívne afirmácie. Jeho „sieň slávy“ pravidelne aktualizujte a dopĺňajte, aby ste v dieťati umocnili pocit, že vám na ňom záleží.

Snažte sa, aby sa na stole nepovaľovali hračky, maľovanky, časopisy či iné drobnosti, ktoré by mohli žiaka rozptyľovať. Školské pomôcky udržiavajte zorganizované.

Čo sa týka umiestnenia stola nie je dobré, ak je dieťa chrbtom ku dverám. Naopak - postaviť stôl pod okno je výhodné nielen kvôli svetlu, ale i pozitívnej energii.

Eliminácia „otrávených šípov“

Jedná sa možno o maličkosť, ktorá je však naozaj podstatná. Dávajte si pozor na takzvané „otrávené šípy“- ostré rohy, ktoré mieria priamo na dieťa z blízkosti. Práve tieto v ňom môžu vyvolávať pocity stresu a stiesnenosti. Taktiež môžu interferovať s nekľudným spánkom. Príkladom je napr. ostrý roh nočného stolíka umiestnený pri posteli. Nemusíte však hneď kupovať nový nočný stolík so zaguľatenými rohmi. Stačí rohy prekryť obrusom.

Dekorácie

Pri výbere dekorácií môžete siahnuť po veľkom množstve možností. Či už sú to obrazy, fotky, knihy, plagáty či dokonca akvárium.

Obrazy

Pokiaľ chcete izbu oživiť obrazmi zvoľte také, ktoré vyobrazujú aktivity ako je beh, skok, let, jazda či plávanie. Vyhnite sa vyobrazeniu bojových scén, divokých zvierat či zbraní. Ideálnou dekoráciou sú fotky rodiny, nikdy však nepreferujte len jednu časť. Ak má dieťa oba páry starých rodičov, je dobré ani jeden z nich nepreceňovať a dávať dieťaťu stimuly s tvárami všetkých v rodine.

Plagáty a glóbusy

Sú to práve plagáty vesmíru, planét, hviezd, rôzne mapy a glóbusy, ktoré vytvárajú potrebu bádať a spoznávať nové veci. Sledovanie týchto vyobrazení a hlavne vesmíru rozširuje obzory a zväčšuje všeobecný rozhľad.

Zrkadlá

V detskej izbe by sa nemali zrkadlá nachádzať vôbec (tak isto ako v spálni). Jedinou výnimkou je práve využitie odrazu na sledovanie dverí.

Ak už dieťa zrkadlo potrebuje, nainštalujte ho do vnútra skrine tak, aby ho bolo možné pred spaním schovať.

Hračky

Ak máte chlapca, určite poznáte ako miluje svoje bojové hračky, či už sú to pištole, meče, luky či bojové figúrky. Aj tieto môžu znižovať kvalitu spánku, ak sa váľajú v blízkosti postele, či dokonca v posteli. Keďže sa feng shui zaoberá hlavne energiou, ktorú do seba dostávame pri spánku, upracte tieto hračky do skrine, nikdy však nie do krabice pod posteľ.

Farba izby

Pri maľovaní izby je dôležité myslieť na to, aby aj dieťa mohlo vyjadriť svoj názor, nikdy preto nevyberajte farbu, s ktorou nesúhlasí. Voľte bledé pastelové farby alebo farby telových odtieňov. Pokiaľ má vaše dieťa rado výrazné farby, využite ich ako akcenty, nie ako základovú farbu. Dôležitý je výber teplých farieb. Ak sa neviete rozhodnúť, neutrálnymi farbami ako je žltá, béžová, či broskyňová nikdy nič nepokazíte.

Zvieratá

Akvárium v detskej izbe je symbolom úspechu a vzdelania. Zvieratká do detskej izby patria, samozrejme, pokiaľ nespôsobujú zdravotné problémy. 

Elektronika

V detskej izbe by sa nemala nachádzať žiadna elektronika, a to ani keď nie je zariadená podľa pravidiel feng shuei. Ak aj nejakú dieťa má, či už je to televízor, počítač či tablet, vždy ich na noc z izby odneste, aby mohlo lepšie spať.

Zariaďte si spálňu podľa feng shui

Foto: pixabay.com, flickr.com

Rozhodujete sa, či dáte svojej malej princeznej prepichnúť uši, no zo všetkých strán počujete rozdielne názory pre a proti a vy si neviete vybrať? Pozrite sa na prepichovanie ušiek zo zdravotníckeho a praktického hľadiska.     

V akom veku prepichovať deťom uši? 

Podľa viacerých pediatrov nie je vhodné dieťa zaťažovať prepichovaním uší už v pôrodnici, aj keď niektorí to naopak odporúčajú, pretože novorodenec si náušničku sám nestrhne prudkými pohybmi a tiež hojenie v takom nízkom veku je rýchlejšie.

Dôvodov, prečo počkať aspoň do 4. mesiaca, je však viacero. Ušný lalôčik je lepšie vyvinutý a dieťa už bolo očkované proti tetanu.

Z psychologického hľadiska dieťa lepšie znáša túto kozmetickú procedúru, keď vie, o čo sa jedná a samo sa rozhodlo ju podstúpiť. S dieťaťom sa porozprávajte, no dajte mu najavo, že ho môže prepichovanie bolieť,. Často sa stáva, že po prepichnutí jednej strany už dievčatko ďalej nechce spolupracovať.

Ako sa prepichne ucho?

Prípadov, kedy sa na prepichovanie ušných dierok využíva sterilná jednorazová ihla, ubúda. Populárnejším sa stalo práve nastrelenie a to či už z hygienických, tak i z mechanických dôvodov. Je to rýchlejšie, bezpečnejšie a menej bolestivé.  Náušnica zostáva priamo v uchu, preto je to aj pre dieťa prijateľnejšia metóda, nakoľko sa s uškom toľko nemanipuluje.

Pri nastreľovaní je potrebné, aby bolo dieťa schopné zostať chvíľu v pokoji, pretože pracovník sa potrebuje dostať bezpečne s nastreľovacou pištoľou k lalôčiku. Celá procedúra nastreľovania spolu s prvotným označením miesta nástrelu fixkou a následným poradenstvom trvá približne 15 minút. 

Aký materiál použiť?

Jednoznačne je potrebné zvoliť materiál, ktorý nebude pre dieťa dráždivý a nevyvolá alergiu. Aj v tomto prípade je lepšie počkať do vyššieho veku, kedy je rodič schopný prípadnú alergiu na kov vypozorovať.

Častou voľbou mladých rodičov je práve zlato, pretože pri jeho použití sa znižuje pravdepodobnosť infekcie. Avšak málokto si zvolí rýdze zlato - nielen kvôli jeho vysokej cene, ale i mäkkosti, ktorá je na nástrel nevhodná.
Zliatiny zlata obsahujú tiež iné kovy, ktoré by mohli vyvolať podráždenie. Najpoužívanejším materiálom sa preto v tejto dobe stáva chirurgická oceľ, ktorá môže byť prípadne pozlátená.

Vyvarujte sa niklu a titánu, pretože alergia na tieto dva kovy je čím ďalej tým častejšia.

V USA sa na prvé prepichnutie využíva aj plastová náušnica, vyrobená zo špeciálneho zdravotníckeho plastu, ktorá výrazne znižuje negatívne reakcie na prepichnutie. U nás však tento materiál veľkú popularitu nezožal.

Ísť k lekárovi, do salónu alebo špecializovaného zlatníctva?

Pediatri odporúčajú zvoliť skôr profesionálne lekárske nastrelenie náušníc. Zdravotníci sú na to trénovaní a pracujú v sterilnom prostredí. Avšak u nás to robí máloktorý pediater, preto je potrebné nájsť si vhodný salón. Rozhodne sa vyvarujte pochybným podnikom, ktoré nastreľovanie náušníc ponúkajú a to hlavne vtedy, ak sa jedná o malé deti. Tie sú na infekciu náchylnejšie.

Pracovisko by malo disponovať osvedčením k porušeniu kontinuity ľudskej kože a malo by sa jednať o pracovníka s preškolením a následnou praxou.

Je vhodné registrovať aj celkový vzhľad pracoviska. Prvotná je vždy hygiena, preto je dobré si všimnúť, či sa pracuje v sterilných podmienkach alebo aspoň v podmienkach so zvýšenou hygienou, to znamená - hygienicky vyčistený nástroj či nová sterilná ihla, následná dezinfekcia pred i po aplikácii náušnice. Pracovník by si mal nasadiť rukavice či si ruky aspoň umyť mydlom a následne vydezinfikovať. Nejedná sa síce o veľký zásah do organizmu, ale prevencia nikdy nezaškodí.

Nikdy nič pokazíte tým, ak sa pracovníka pred samotným vykonaním prepichnutia spýtate, ako to bude celé prebiehať. Viete, ako to chodí - ak je všetko, ako má byť, nikto nebude mať problém vám všetko ukázať a vysvetliť. 

Starostlivosť

Dierka po nastrelení či prepichnutí by mala byť udržiavaná v suchu a čistote. Kontrolujte ju viackrát denne. Pri kontrolovaní majte vždy čisté, dezinfikované ruky. Dierku udržíte v suchu hlavne aj tým, že dieťaťu nebudete aspoň dva dni po aplikácii umývať vlasy.

Okolie miesta vpichu potierajte dva až trikrát denne liehom z prednej i zadnej strany. Ak skúseností s dieťaťom očakávate  zvýšenú zápalovú reakciu, lekár vám môže predpísať framykoinovú masť.

Náušnicu hneď po prepichntí nevymieňajte za „krajšiu“. Doba čakania na výmenu sa líši podľa odporúčaní pracoviska a použitého materiálu- väčšinou sa však jedná o dobu 4 - 6 týždňov, aby bola ranka úplne zahojená. Niektorí odborníci odporúčajú čakať aj dva  mesiace, aby ste si boli zahojením stopercentne istí.

Možné komplikácie pri prepichovaní uší

Infekcia

Možnosť infekcie hrozí vždy, pokiaľ ide o akýkoľvek zásah do neporušenej kože. Riziko vzniku infekcie sa výrazne znižuje pri práci v sterilných podmienkach a následnej vhodnej starostlivosti. V prípade, že z dierky vyteká tekutina, skontrolujte či je číra alebo mierna nažltlá. Jedná sa o tkanivový mok, ktorého vytekanie je pri takomto porušení integrity normálne. Naopak, ak z dierky vyteká hnisavá zakalená tekutina, je potrebné navštíviť lekára.

Granulóm

Tento malý útvar možno poznáte pod laickým názvom tuková bulka. Často je prvou reakciou na neznášanlivosť kovu, použitého na výrobu náušnice. Ak sa na ušnom lalôčiku objaví, taktiež to konzultujte s pediatrom.

Keloid

Keloidy sú lesklé, hladké a zaoblené kožné vyvýšenia, ktoré sa môžu tvoriť v mieste vpichu pri poruche hojenia rany. Keloidy bývajú často familiárne (, vyššia pravdepodobnosť ich výskytu je u ľudí s tmavšou pigmentáciou kože. Až 80 % keloidov sa tvorí u detí starších ako 11 rokov.

Zdroje:

http://www.forestlanepediatrics.com/special-services/medical-ear-piercing/

https://blog.feedo.sk/ako-sa-postarat-o-prepichnute-usko/

http://www.drtanya.com/2015/09/medical-ear-piercing/

http://ulk.sk/zakroky-a-osetrenia/korektivna-dermatologia-a-laserova-medicina/nastrelovanie-nausnic/

http://www.forestlanepediatrics.com/special-services/medical-ear-piercing/

Foto: 

pixabay.com

Základnými zložkami ľudskej stravy sú sacharidy, proteíny a lipidy (tuky). My si dnes povieme niečo viac o najväčšom strašiaku, ktorý sa v našich jedálničkoch nachádza a to práve o tukoch. Light strava so zníženým obsahom tukov je výborným riešením pre zdravšie stravovanie sa pri nadváhe, no u detí, ktoré rastú a vyvíjajú sa, to nie je najlepšou voľbou.

Funkcie tukov

Pre človeka sú tuky najvýznamnejším zdrojom energie. Ak porovnávame energetickú hodnotu sacharidov a tukov, zistíme, že tuky dodajú telu približne 2x toľko energie. Aj keď z nich organizmus získa energie viac, sú pre telo až druhou voľbou, hneď po sacharidoch, z ktorých sa energia získa rýchlejšie.

Jednou z ich najdôležitejších funkcií je aj funkcia stavebná- sú časťou štruktúry bunkových membrán, obalov nervových vlákien a tak ďalej. Keďže naše telesné bunky sa neustále obnovujú, je potrebné do tela dodávať tuky ako „stavebný materiál“. Tukové zásoby vytvárajúce podkožný tuk sú taktiež tepelnou izoláciou, ktorá je nadmieru potrebná hlavne u novorodencov, ktorý si fyziologicky ukladajú zásoby „hnedého tuku“.

Cholesterol

Cholesterol je podstatnou zložkou biomembrán a to hlavne u detí (teda v organizme vo vývoji). Slúži tiež k syntéze steroidných hormónov ako sú estrogény, testosteron, glukokortikoidy a mineralokortikoidy. Mimo nich sa z cholesterolu vytvárajú i žlčové kyseliny.

Vitamíny rozpustné v tukoch

V dnešnej dobe už nie je žiadnym tajomstvom, že na vstrebávanie vitamínov sú potrebné tuky. Jedná sa práve o vitamíny A, D, E a K. Pokiaľ nemá dieťa vo svojom jedálničku dostatočné množstvo zdravých tukov, výrazne sa znižuje ich príjem do tela. Práve nedostatok vitamínu A je najvýznamnejšou hypovitaminózou, nakoľko spôsobuje slepotu a oslabenie imunitného systému a teda následné časté infekcie.

Zlepšenie  dodávky týchto vitamínov do tela sa vykonáva aj pomocou pridania malého množstva olejov do šalátov.

Bazálny metabolizmus

Pod týmto pojmom si môžete predstaviť množstvo energie, ktoré je potrebné k tomu, aby sa telo udržalo pri „odpočinkovej“ činnosti. Je to energia, ktorú minieme na dýchanie, udržanie teploty, myslenie, vylučovanie,...

A tu je práve dostatok príjmu energie v podobe tukov a cukrov kľúčový. Rastúci organizmus má vyššie energetické požiadavky a teda aj vyšší bazálny metabolizmus, pretože živiny spaľujú aktívne tkanivá kvôli potrebe rastu.

Metabolizmus a spotreba tukov

Tuky, ktoré prijímame potravou sa v našom tele následne rozkladajú (metabolizujú), uvoľňujú sa do krvi, spracovávajú sa a ukladajú do tukových tkanív. telo je neskôr schopné ich z tukových tkanív uvoľniť a spracovať na energiu či premeniť na potrebné tukové stavebné súčasti. Energetické zásoby, ktoré si vytvárame sú práve vo forme tukov, v malom množstve vo forme „rýchlej“ energie a to v sacharidovej podobe = glykogénu.

Ak sa jedná o dieťa, tuky by mali tvoriť približne 30% celkového príjmu a to je 50-80g denne. S narastajúcou hmotnosťou tiež klesá aj príjem tuku na kilogram. Najviac ho potrebujú malé deti, pretože rýchlo rastú a preto tuky spaľujú v rámci svojho bazálneho metabolizmu a hlavne na udržiavanie stálej telesnej teploty.

        Malé deti (do 6 rokov)                                     3-6 g tukov na 1 kg hmotnosti

        Staršie deti (od 6 do 12 rokov)                       2-4 g tukov na 1 kg hmotnosti

        Dospievajúce (od 12 do 17 rokov)                  1,5-2,5 g tukov na 1 kg hmotnosti

Esenciálne mastné kyseliny

Základnou stavebnou jednotkou tukov sú mastné kyseliny. Naše telo je schopné vytvoriť si z prijatých tukov iné tuky, ktoré v danom momente potrebuje. Na toto je preňho nevyhnutný príjem esenciálnych mastných kyselín (mastné kyseliny, ktoré si telo nevytvorí, musí ich prijať). Jedná sa o omega-6 a omega-3 mastné kyseliny z rybieho tuku, orechov, zeleniny, ovocia,...

Nadbytok tukov

Ľudia a hlavne mamičky sa boja práve nadbytku tuku v prijímanej potrave, ktorý vedie k priberaniu a následne hroziacej obezite. Zvýšené hladiny cholesterolu v krvi (hypercholesterolémia) vedia k vzniku aterosklerózy a srdečných chorôb. Preto je potrebné rozlišovať „zdravé“ a „nezdravé“ tuky. Na jednej strane je zdravé vynechávať vyprážané jedlá, mäso so zvýšeným obsahom tuku ako je bravčové či jahňacie, no na strane druhej je potrebné dopĺňať zásoby tukov vo forme zdravých rastlinných olejov, chudého mäsa, rýb, orechov,...

Ponaučenie na záver teda znie: „Všetkého s mierou“. Pre dieťa vo vývoji je samozrejme príjem tukov nesmierne dôležitý. Light strava, ktorá obsahuje znížené percentá tukov môže viesť k neprospievaniu dieťaťa, k jeho nesprávnemu vývoju a nedostatku energie pre bazálny metabolizmus. Ako vidíte v článku, tuky sú pre naše telo esenciálnou zložkou a preto je potrebné ich dodávať.

Kľúčové slová: 

#tuk, #tuky, #strava, #light

Zdroje:

TEXT:

http://www.wikiskripta.eu/index.php/Vitaminy_rozpustn%C3%A9_v_tuc%C3%ADch

http://www.wikiskripta.eu/index.php/Tuky_v_potrav%C4%9B

https://www.protein.sk/vsetko-co-potrebujete-vediet-o-esencialnych-tukoch-11-clanok

https://www.jfmed.uniba.sk/fileadmin/jlf/Pracoviska/ustav-fyziologie/17SK-den.potr.ener.pdf

FOTO

pixabay.com

Alergia je nadmerná reakcia imunitného systému na alergén, teda stimul z vonkajšieho

prostredia vyvolávajúca túto reakciu. Pod pojmom alergia laická spoločnosť rozumie

imunopatologickú reakciu I. typu tiež zvanú reakciu anafylaktického typu. Telo v tomto prípade začne produkovať protilátky typu IgE, ktoré reagujú s alergénom.

Najčastejšia alergie sú na

• penicilín
• peľové zrná - či už kvitnúce stromy, trávy,...
• roztoče - tie sa nachádzajú všade okolo nás a to hlavne v prachu
• určité typy potravín
• zvieraciu srsť, sliny a epitely
• kontaktná kožná alergia- kozmetika, kovy, ...

Alergia sa môže objaviť u každého dieťaťa. Pokiaľ sa dieťa dostane do kontaktu

s alergénom (či už zje alebo vdýchne alergén, imunitný systém na to reaguje syntézou

a vyplavením histamínu. Jedná sa o látku, po vyplavení ktorej dochádza k rozšíreniu

malých tepien spolu so zvýšením priestupnosti týchto tepien. Práve kvôli tomu sa vytvárajú opuchy, pretože sa do medzibunkového priestoru dostáva tekutina. V pľúcach dochádza k stiahnutiu priedušiek (bronchokontrikcii), čo zabraňuje voľnému dýchaniu a spôsobuje zvieravé pocity a kašeľ.

Väčšina alergických reakcií môže byť vyriešená aj bez nasledujúcej hospitalizácie.

Najpodstatnejšou úlohou rodiča je, aby vedel rozpoznať symptómy alergickej reakcie

a následne rýchlo zasiahnuť. Pokiaľ sa jedná o dieťa, u ktorého sa alergická reakcia ešte

neobjavila, všímajte si všetko, z čoho mohla vzniknúť. Čo dieťa jedlo, kde ste boli, čo ste

robili, všetky tieto informácie sú podstatné.

Symptómy alergickej reakcie sú pre každého človeka individuálne aj keď sa jedná

o ten istý alergén. Napadnuté môžu byť rôzne časti ľudského tela cez kožu, tráviaci systém, dýchací systém až k celkovým prejavom.

Čo by ste ešte mali vedieť o alergii?

Farmakologická terapia

Medikamentom prvej voľby je v prípade alergií vždy antihistaminikum podávané buď

v podobe tabletiek, inhalátora či parenterálne (podanie lieku s obídením tráviacej sústavy, tzn. do žily, do svalu, pod kožu). Pri ťažších prípadoch a hrozbe

anafylaktického šoku sa volí adrenalín vo forme EpiPenu.

Antihistaminiká však nie sú liekom proti alergii, ich účinok je v tom, že zabraňujú

vzniku alergických reakcií, ktoré vyvoláva vyššie zmienený histamín.

V dnešnej dobe sa využívajú nové generácie antihistaminík, ktoré už nemajú

sedatívny účinok, čiže sa po nich človek necíti unavený.

Pri kožných alergiách sa využívajú prípravky s obsahom kortizolu napr. Hydrocortison.

Pri chronickej alergii sa využíva technika desenzibilizácie, kedy sa pracuje s injekčnými preparátmi. Jedná sa o špeciálnu imunoterapiu, ktorú naplánuje a naordinuje lekár v závislosti na type alergénu a závažnosti alergie. Funguje to v hrubej podstate tak, že sa do tela pacienta vpravuje alergén v malých dávkach, ktoré sa následne zvyšujú, čím imunitný systém „naučíme s alergénom žiť“ a tým budujeme toleranciu organizmu.

Neliekové metódy úľavy

Medzi neliekové metódy, ktoré pomôžu dieťa uľaviť od jemných príznakov kožnej alergie sú napríklad krémy s obsahom aloe vera či zinková masť alebo chladné obklady na kožu, ktoré znižujú pocity svrbenia.
Pri veľmi miernych alergiách pomáhajú aj esenciálne oleje (za studena lisované oleje z liečivých rastlín) a to konkrétne pepermintový, citrónový a levanduľový.
Pri alergii pomôže aj žihľava či nechtík 

Anafylaktický šok

Najväčším problémom je silná alergická reakcia, ktorá môže viesť k anafylaktickému šoku, ktorý je sám o sebe život-ohrozujúci. Jeho symptómami sú

• nízky tlak,
• bledosť,
• silné potenie,
• zmätenosť,
• nervozita,
• omdletie,
• neschopnosť dýchať.

Anafylaktický šok sa rozvinie v priebehu sekúnd či minút od vystavenia dieťaťa

alergénu, preto je veľmi potrebné zostať v strehu a pripravený. Ak sa jedná o dieťa,

o ktorého alergii viete, lekár vám do detailov vysvetlí ako postupovať a taktiež vám predpíše Epipen, ak sa jedná o silnú alergiu, kde hrozí vznik anafylaktického šoku. Jedná sa o aplikačné pero, v ktorom sa nachádza ampulka adrenalínu. Jeho úlohou je oddialenie alergickej reakcie.

Prvá pomoc pri anafylaktickom šoku:

1. Veľmi podstatné je, že ako prvé sa musí aplikovať adrenalín pomocou Epipenu do svalu vonkajšieho stehna. U detí je to komplikovanejšie ako u dospelých, preto je vhodné si dieťa položiť do lona.
2.  Zavolať 112 alebo 158 a okamžite oznámiť, že sa jedná o anafylaktický šok
3.  Uložiť dieťa do stabilizovanej polohy, aby mohlo dýchať a prípadne zvracať.

Ak sa jedná o alergiu s nie tak závažnými následnými reakciami je i napriek tomu potrebné dodržiavať buď stanovenú liekovú terapiu alebo prevenciu.

Prevencia:

Bodom číslo jedna je v tomto prípade obmedzenie styku s alergénom.

• obmedzenie kontaktu so zvieraťom
• dôkladné upratovanie- znížiť množstvo prachu
• odstránenie určitej potraviny z jedálnička dieťaťa
• vedieť, kedy kvitne rastlina, na ktorú je dieťa alergické a v tom čase obmedziť
• vetranie, túlanie sa v blízkosti týchto rastlín, pobyt v prírode

Máte doma malého alergika? Pridajte sa k mamičkám detí s alergiou!

Zdroje: 

http://articles.extension.org/pages/63563/dealing-with-allergic-reactions-in-child-care

http://www.wikiskripta.eu/index.php/Alergie

http://www.imuno-alergo.sk/liecba-alergie/

http://www.healthline.com/health-slideshow/natural-remedies-childrens-allergies#2

Foto: pixabay.com