🧵 Pamätáte si ten moment, keď ste sa rozhodli niečo dôležité urobiť, hoci vám búšilo srdce a potili sa dlane? 

🧠 Odvaha aktivuje rovnaké centrá v mozgu ako láska. Keď konáme odvážne, náš mozog uvoľňuje dopamín – pocit „zvládol som to!“. 

Odvaha nie je vrodená. Je trénovateľná. Malé rozhodnutia každý deň formujú našu "odvážnu identitu". 

️ Ľudia, ktorí hovoria pravdu o svojich pocitoch, zažívajú vyššiu mieru spokojnosti a zdravšie vzťahy. Písomná reflexia minulej odvážnej skúsenosti aktivuje prefrontálnu kôru, čo posilňuje seba-kontrolu v stresových situáciách. 

Otázky pre vás 

Čo vám vaša odvaha už raz priniesla? 

‍⚕️ „Prepadla ma zlosť. Kolega mi medzi rečou povedal, že som príliš emotívna. Cítila som, ako mi vyráža poistky. A potom, doma, som kričala na deti, že si nezobrali papuče.“ 

No a práve tu vstupuje na scénu laterálna časť čelného laloku – časť mozgu, ktorá sa aktivuje, keď svoje pocity opíšeme slovami. A čo sa vtedy deje? Aktivácia tejto oblasti tlmí činnosť amygdaly – nášho emocionálneho "poplašného systému". Inými slovami: keď pomenúvate, čo cítite, dávate svojmu mozgu nástroj na upokojenie. 

🧬 Verbálne pomenovanie emócií znižuje aktivitu amygdaly až o 50 %. 

Ľudia, ktorí hovoria o svojich pocitoch nahlas, zvládajú stres lepšie a rýchlejšie sa z neho zotavujú. 

🧘‍♀️ Vedomé pomenovanie emócií aktivuje reguláciu v prefrontálnom kortexe – centre sebakontroly a rozhodovania. Ľudia, ktorí sa pravidelne učia identifikovať a vyjadrovať svoje emócie, sú výrazne odolnejší voči stresu a lepšie zvládajú konflikty. 

🧠 Otázky pre vás: 

„Prišla som o prácu. Neviem, čo ďalej. Všetko, čo som budovala, je preč.“ To, čo považovala za koniec, sa časom ukázalo, že to bol začiatok niečoho úplne nového. Rozpadol sa vám vzťah, prišli ste o prácu, alebo ste zistili, že „istota“ bola len ilúzia? V čase chaosu sa totiž rodí najväčší rast. V ekonómii to nazývame kreatívna deštrukcia – bez starého nemôže vzniknúť nové. 

🧬 Podľa Schumpeterovho modelu, inovácie v čase krízy zvyšujú odolnosť a vedú k dlhodobému rastu. 

🧠 Ľudia, ktorí sa neboja neúspechu, majú až o 40 % vyššiu schopnosť adaptácie. Malé pokroky po páde dramaticky zvyšujú motiváciu a pocit zmysluplnosti. 

️ Psychológovia potvrdzujú: Vnímanie pádu ako príležitosti zvyšuje duševnú pohodu a kreativitu. 

🧠 Otázky, ktoré môžu zmeniť váš pohľad už dnes: 

Čo by ste robili, keby ste sa nebáli zlyhania? 

🤯 Chcete vedieť, prečo tak často uveríme nezmyslom, ktoré sa šíria okolo nás? Kniha Ivana Brezinu Prečo ľudia veria nezmyslom, je skvelým sprievodcom, ktorý vám ukáže, ako sa nenechať nachytať a začať myslieť kriticky. 

Brezina v knihe odkrýva fascinujúci svet kognitívnych skreslení, ktoré nás vedú k tomu, že uveríme aj tým najnepravdepodobnejším príbehom. Často sa nechávame uniesť pocitmi, predsudkami, alebo jednoducho len pohodlnosťou, pretože je to jednoduchšie. Ale táto kniha nám ukáže, ako si dávať pozor na svoje rozhodnutia a myslieť vo všetkých situáciách triezvo. 

A čo môžete využiť z tejto knihy v bežnom živote? 

1️⃣ Rozpoznať dezinformácie: Nenechajte sa zlákať falošnými správami alebo "neoverenými" faktami.

2️⃣ Pestovať kritické myslenie: Naučíte sa klásť otázky, ktoré vám pomôžu lepšie pochopiť, čo je skutočné a čo len dojem. 

3️⃣ Chrániť sa pred manipuláciou: Pochopíte, ako môžu iní ľudia manipulovať našimi názormi a rozhodnutiami. 

„Vieš, keď niečo urobí moja kamarátka, poviem si, že mala proste zlý deň. Ale keď to urobí kolegyňa, hneď si myslím, že je protivná a zámerne ma ignoruje.“ K „našim“ sme láskaví, k „tým druhým“ podozrievaví. Prečo? Lebo naše mozgy sú naprogramované veriť „svojim“. 🧪 Robíme rýchle súdy o ľuďoch za menej než 1 sekundu – a sú často chybné. Ľudia si vytvárajú „my a oni“ skupiny už len na základe farebného trička. 🧬 Mozog aktivuje odlišné centrá pri pohľade na „iných“ – menej empatie, viac strachu. Aktivujú sa oblasti mozgu spojené s hrozbou. 🧠 Kontakt znižuje predsudky. Pravidelné stretávanie s rôznymi ľuďmi buduje dôveru a empatiu. Povedomé tváre = menej predsudkov. 🧭 Skúste si tieto otázky: Čo by ste o druhom človeku vedelo, keby ste sa ho skutočne spýtali? Kedy ste naposledy niekoho hneď „odsúdili“ – a čo bolo za tým? Čo spoločné máte, aj keď sa na prvý pohľad líšite? Čo o vás prezrádza váš pohľad na „tých druhých“? Ktorý krok môžete urobiť, aby ste spoznali niekoho, koho sa (nevedomky) obávate? 🧠 Mini výzva: Tento týždeň oslovte niekoho, koho bežne obchádzate. Spýtajte sa ho na niečo osobné – odkiaľ pochádza, čo má rád, čoho sa bojí. Počúvajte bez komentára. Len načúvajte. Uvidíte, čo to spraví s vaším svetom.  ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1AUUQ9N4FJ/ #koučing #sebarozvoj #vztahy #emocia #predsudky #psychologia #empatia #mindset #vedomyzivot #vedomakomunikacia #osobnyrozvoj #nevedomevzorce #reframing #mentálnezručnosti #emocionálnazrelosť #vedomerozhodnutia

Ak potrebujete potvrdenie od druhých, nevlastníte svoj život. Váš sebaobraz je v rukách niekoho iného. Zastavte sa. Koľko rozhodnutí denne robíte len preto, aby ste sa „zapáčili“? 

🧠 Chvála spúšťa rovnaké centrá v mozgu ako drogy – dopamín sa uvoľňuje pri každom "like" aj pochvale. 

Chronické hľadanie uznania znižuje sebaúctu. Čím viac sa spoliehame na uznanie druhých, tým viac trpíme úzkosťami a vnútornou neistotou. Potreba pochvaly úzko súvisí s perfekcionizmom a strachom z odmietnutia – čo vedie k chronickému stresu a vyhoreniu. 

🧘‍♀️ Vnútorná validácia = stabilné duševné zdravie: Ľudia, ktorí sa sústredia na internú motiváciu (svoje hodnoty), sú dlhodobo spokojnejší než tí, ktorí vyhľadávajú externé schválenie. 

Otázky, ktoré menia život: 

Kde vo svojom živote čakáte na „pochvalu“, namiesto toho, aby ste sa ocenili sami? 

Predstavte si, že držíte v rukách malý sprievodca ľudskou mysľou. Nie je preplnený odbornými termínmi, ale plný jednoduchých a praktických myšlienok, ktoré vám začnú zapadať do reálneho života ako puzzle. Presne taká je kniha „Psychológia: 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať“ od Adriana Furnhama.

Táto kniha vás nezahltí – naopak, zvedavo vás vtiahne. Každá kapitola je ako malá ochutnávka, ktorá vám ukáže: 

prečo robíme rozhodnutia tak, ako ich robíme; 

prečo nás emócie niekedy úplne ovládnu; 

prečo máme tendenciu veriť veciam, ktoré nemusia byť pravda. 

Zaujímavosti, ktoré si môžete odniesť do každodenného života: 

Útek z konfrontácií je jedným z najčastejších obranných mechanizmov v medziľudských vzťahoch. Niekedy si ho ani neuvedomujeme. A predsa, narobí v našich životoch tichý chaos. Veľa z nás žije alebo žilo v rodinách, kde sa hádky „nerobili“ a pravda sa radšej mlčala. 

Ľudia, ktorí sa vyhýbajú konfrontácii, vyrastali a žijú v úzkostnom spôsobe pripútania. Úplné uzavretie sa pri konflikte jedným z 4 hlavných ukazovateľov rozpadu vzťahu. 

🧬 Mozog reaguje na konflikt ako na hrozbu, čo vyvoláva únikovú reakciu bojuj-uteč-zamrzni. 

V dlhodobom horizonte vyhýbanie sa konfliktu vedie k zvýšenej úrovni stresu, vyhoreniu a osamelosti. Dlhodobé vyhýbanie sa konfliktom znižuje emocionálnu intimitu a dôveru vo vzťahoch. 

🧠 Otázky, ktoré Vám môžu pomôcť dnes: 

Čo sa vo vás spustí, keď sa blíži konflikt? 

Predstavte si, že prídete domov po dlhom dni v práci. Očakávate pokoj, ale namiesto toho vás partner privíta podráždene: "Zase si zabudla nakúpiť?" Cítite hnev. Ale znamená to, že ste hnevlivý človek? Emócie sú len signály, nie váš charakter. 

Vedomá práca s emóciami znižuje stres o 47 %. 

Názov, ktorý dáme emóciám, mení ich intenzitu – už len pomenovanie „som frustrovaný“ môže pomôcť emóciu zvládnuť. 

Priemerná emócia trvá len 90 sekúnd – ak ju neživíme ďalšími myšlienkami.  

Otázky na zamyslenie: 

Aká emócia vás dnes najviac ovládla? 

Predstavte si, že ste pri mori. Sledujete, ako vlny prichádzajú a odchádzajú – niektoré sú pokojné, iné divoké, ale ani jedna netrvá večne. Rovnaké je to s emóciami. Mnohí ľudia sa ich boja, lebo si myslia, že ich pohltia. Ale čo ak je kľúčom práve ich prijatie? Keď si ich dovolia naplno prežiť, pochopia, že nie sú hrozbou. Sú len posolstvom. 

Emócie trvajú v priemere len 90 sekúnd. Každá emócia, ak ju neudržiavate myšlienkami, sa prirodzene rozpustí už za minútu a pol. Nie emócie samotné, ale náš odpor voči nim spôsobuje utrpenie. 

Potláčanie emócií zvyšuje stres. Ľudia, ktorí ignorujú alebo potláčajú svoje emócie, majú vyššiu hladinu kortizolu (stresového hormónu) a sú náchylnejší na úzkosť. 

Sebauvedomenie znižuje ich intenzitu. Už len pomenovanie emócie („cítim strach“) aktivuje v mozgu racionálne centrá a pomáha ju zvládnuť. 

OTÁZKY PRE VÁS: 

Ktorú emóciu si najčastejšie nedovoľujete prežívať? 

Potláčate svoje pocity? Alebo im slepo veríte, ako keby boli svätou pravdou? Môže vám to zbytočne ničiť vzťahy, prácu aj duševnú pohodu. 

Emócie trvajú len 90 sekúnd. Ak ich neprikrmujeme myšlienkami, prirodzene odídu. Ich interpretácia môže byť nepresná. 

Ľudia, ktorí dokážu pomenovať svoje emócie, majú nižší stres a lepšie vzťahy. Ľudia, ktorí vnímajú emócie len ako informácie, sa lepšie rozhodujú a majú kvalitnejšie vzťahy. 

Potláčanie emócií oslabuje imunitu a vedie k úzkosti. 

1. Zastavte sa a pomenujte emóciu („Cítim hnev, pretože…“).

2. Uvedomte si, že emocionálna reakcia ≠ realita. (Je to fakt, alebo len môj pocit?) 

Koľkokrát ste sa trápili nad tým, čo si o vás myslia iní? Alebo ste sa snažili byť vo všetkom perfektní a nakoniec vás to len vyčerpalo? Mark Manson vo svojej knihe „Jemné umenie mať veci v paži“ prichádza s osviežujúcim a drsne úprimným pohľadom na to, ako si prestavať životné priority a zbaviť sa zbytočného stresu.

Čo vás táto kniha naučí?

️ Nie všetko stojí za vašu energiu. Život je príliš krátky na to, aby ste sa snažili vyhovieť všetkým.

️ Prehry sú súčasťou úspechu. Neúspech nie je tragédia, ale bežná súčasť rastu.

️ Buďte úprimní k sebe. Prestaňte si nahovárať, že musíte byť dokonalí – skutočná hodnota prichádza s autenticitou.

Čo si môžete odniesť do každodenného života?

🤯 Prídete domov po náročnom dni. Partner vám len letmo odpovie a tvári sa akosi odmerane. Cítite tlak na hrudi, myseľ vám zaplavia myšlienky: „Urobila som niečo zlé? Prečo je taký chladný?“ Tieto emócie nie sú „pravda“, ale len interpretácia vášho mozgu. Mozog sa snaží pochopiť, čo sa deje okolo vás – ale nie vždy trafí do čierneho. Emócie nie sú realita, sú len odhadom. 

🧠 Mozog predpovedá emócie skôr, ako si ich uvedomíte. Mozog nečaká na realitu – on ju vytvára na základe minulých skúseností. Preto často reagujete skôr na svoje očakávania než na skutočnosť. 

‍♂️ Fyzický stav ovplyvňuje psychiku viac, než si myslíte. Keď sa ľudia cítia unavení alebo hladní, ich mozog interpretuje bežné situácie ako ohrozenie. To znamená, že obyčajná poznámka od šéfa vám môže znieť ako kritika, hoci ju tak vôbec nemyslel. 

️ Názvy emócií menia ich intenzitu. Keď presne pomenujete, čo cítite („Cítim frustráciu, lebo mám očakávania“ namiesto „Som nahnevaný“), váš mozog zníži stresovú reakciu. 

Otázky, ktoré si môžete položiť: 

Ako často beriete emócie ako „pravdu“, namiesto toho, aby ste ich overili? 

Uveďme si príklad. Ste v partnerskom vzťahu a neustále sa hádate kvôli tej istej veci. Napríklad – váš partner vždy odkladá dôležité rozhodnutia a vy to už nezvládate a hovoríte si: „Keby sa konečne rozhýbal, všetko by bolo lepšie!. Prečo sa mi to deje? Prečo sa stále točím v tom istom kruhu?“  

Štúdie ukazujú, že keď prijmeme zodpovednosť za svoje reakcie, náš mozog začne hľadať riešenia, nie obete. Keď si priznávame svoj podiel na situácii, v mozgu sa aktivujú centrá učenia a adaptability. Priznanie si reality nás robí múdrejšími. 

Často podliehame „tunelovému videniu“, v ktorom vidíme len to, čo nám dáva za pravdu. Keď si však dovolíme iný pohľad, otvárame si cestu k riešeniam. 

Väčšina našich reakcií je automatická. Kým si ich neuvedomíme, opakujeme ich.  

Silné otázky pre Vás: 

Ako môžete zmeniť svoj pohľad na problém? 

Predstavte si, že stojíte pred problémom, ktorý vás paralyzuje. Možno ste sa raz ocitli v práci pod extrémnym tlakom, báli ste sa urobiť chybu, alebo ste mali pocit, že na danú úlohu jednoducho nemáte. Spomeniete si na takú situáciu? A teraz si položte otázku: Ako ste ju nakoniec zvládli? 

Ľudia, ktorí si vedome pripomínajú, ako už v minulosti zvládli ťažké situácie, majú vyššiu odolnosť voči stresu. 

Neuroveda dokazuje, že keď prekonáme výzvy, náš mozog vytvára nové neurónové spojenia, vďaka ktorým zvládneme podobné situácie v budúcnosti s menším stresom. 

Ľudia, ktorí si uvedomia ponaučenie zo svojich výziev, cítia šťastnejší a sebavedomejší. 

Otázky pre vás: 

Akú pracovnú výzvu ste už zvládli a čo vás naučila? 

Predstavte si, že sedíte v aute a zrazu sa rozsvieti kontrolka motora. Čo spravíte? Väčšina ľudí by buď ignorovala varovanie, alebo by išla do servisu. Ale čo ak by ste nemali ani tušenie, čo tá kontrolka znamená? Mohli by ste problém vyriešiť? Podobne je to aj v živote. Ak nepoznáme seba, svoje myšlienkové vzorce a správanie, ako môžeme očakávať zmenu? 

Sebauvedomenie zvyšuje schopnosť regulovať vlastné správanie. Keď si uvedomíme svoje odchýlky od cieľov a hodnôt, máme väčšiu motiváciu ich napraviť. Náš mozog filtruje realitu na základe naučených presvedčení. Ak si myslíte, že „vzťahy sú boj“, budete nevedomky priťahovať konflikty. 

Zrkadlový efekt hovorí o tom, že vnímanie seba mení naše rozhodnutia. Keď ľudia videli vo výskume svoj odraz v zrkadle, boli úprimnejší a čestnejší – ich sebauvedomenie ich nútilo konať v súlade so svojimi hodnotami. 

Nízka úroveň sebauvedomenia bráni osobnému rastu. Ľudia s vyššou mierou sebauvedomenia sú otvorenejší spätnej väzbe a dokážu efektívnejšie zmeniť škodlivé vzorce správania. Ak nepoznáte svoje emočné spúšťače, ste ich otrokom. Ľudia, ktorí si uvedomujú svoje pocity, robia lepšie rozhodnutia. 

Otázky na zamyslenie: 

Ktoré správanie opakujete, hoci vám neprináša dobré výsledky? 

️ Predstavte si, že sedíte v tmavej miestnosti a niečo sa tam hýbe. Cítite úzkosť, možno strach. No keď zasvietite svetlo, zistíte, že to bola len vetvička hrajúca sa s vetrom.

Presne tak fungujú aj naše problémy. Kým si ich neosvetlíme, zdajú sa obrovské a desivé. No keď si ich rozoberieme do detailov, zrazu zistíme, že sa s nimi dá pracovať. 

Keď si problém zapíšete, aktivujete analytickú časť mozgu. Pomenovanie emócií znižuje stres o 40 %. 

Rozkladanie problému na menšie časti zvyšuje pravdepodobnosť riešenia až o 80 %. 

️ Vnútorný dialóg má veľký efekt. Rozhovor so sebou v tretej osobe silný nástroj na sebauvedomenie. 

Otázky, ktoré si môžete položiť: 

Všetko Vás rozčuľuje – kolega v práci, šéf, ktorý stále niečo chce, deti rozhádzané hračky, partner neodpratal riad... Už to vnímate ako bežnú súčasť dňa, však? A teraz STOP! Skúste niečo iné. Zastavte sa na chvíľu a položte si otázku: Za čo môžem byť dnes vďačný/á? 

Ľudia, ktorí si denne zapisujú vďačnosť, sú o 25 % šťastnejší. Vyjadrenie vďačnosti partnerovi posilňuje aj vzťah a zvyšuje dôveru. 

Praktizovanie vďačnosti znižuje stres a depresiu o 35 %. 

Vďační ľudia spia lepšie, pretože sa menej trápia a viac sa sústredia na pozitívne veci. 

Skúste sa opýtať: 

Za čo ste dnes vďační? 

Predstavte si tento scenár: Ste s partnerom na dovolenke a po krásnom dni pri mori si myslíte, že ste prežili dokonalý deň. No váš partner sa zamračí a povie: „Toto bola strašne nudná dovolenka.“ 🫣 Cítite sa nespravodlivo. Veď ste boli na tom istom mieste, prežili ten istý deň. Ako môže byť pravda tak odlišná? 

Každý vníma realitu inak. Náš mozog si upravuje spomienky podľa aktuálnych emócií a skúseností. Takže to, čo si pamätáte vy, sa môže líšiť od toho, čo si pamätá váš partner – a obaja to vnímate ako „pravdu“. Neexistuje objektívna realita, len individuálna percepcia. Mozog filtruje realitu cez vlastné skúsenosti, emócie a presvedčenia. 

Emócie ovplyvňujú fakty. Stres a nálada menia spôsob, akým interpretujeme udalosti. Čiže to, čo sa vám zdalo ako kritika, mohol byť len neutrálny komentár. Až 80 % našich spomienok je prispôsobených našim súčasným emóciám. 

Mozog dopĺňa chýbajúce informácie. Keď nám chýba časť príbehu, mozog si ju „dotvorí“. To znamená, že si môžeme byť istí niečím, čo sa nikdy nestalo. Keď ľudia veria niečomu veľmi silno, budú ignorovať dôkazy, ktoré im protirečia. 

Otázky na zamyslenie: 

Čo ak naozaj existuje viac pravdivých pohľadov? 

Stalo sa vám už, že ste v hneve napísali správu, ktorú ste neskôr ľutovali? Alebo ste v eufórii súhlasili s niečím, čo ste si neskôr rozmysleli? Emócie sú silné a rýchle. Ak ich necháme rozhodovať namiesto nás, často konáme tak, že si neskôr hovoríme Prečo som to urobil/a? 

Medzi impulzom a konaním existuje priestor. Ak sa ho naučíte využívať, dokážete sa rozhodovať vedome a v súlade so svojimi hodnotami. 

Ľudia, ktorí sa riadia zásadami, majú vyššiu spokojnosť v živote. Emócie sú dočasné, ale rozhodnutia podľa hodnôt prinášajú dlhodobú stabilitu. 

Impulzívne rozhodnutia aktivujú amygdalu, časť mozgu zodpovednú za prežitie. Keď však medzi podnet a reakciu vložíme pauzu, aktivujeme prefrontálny kortex – centrum logického myslenia. 

Otázky, ktoré vám zmenia život:

Čo sa vo mne deje práve teraz? 

Už ste niekedy odmietli niečo skôr, než ste to vôbec skúsili? Chcete konečne urobiť veľký krok – zmeniť prácu, začať podnikať, skončiť toxický vzťah alebo sa len ozvať, keď s niečím nesúhlasíte. Ale niečo vás drží späť… STRACH.  Neustály strach oslabuje schopnosť rozhodovania. Dlhodobý stres a obavy znižujú aktivitu v prefrontálnom kortexe – časti mozgu, ktorá riadi logické myslenie.  Ľudia, ktorí sa nechajú ovládať strachom, majú nižšiu životnú spokojnosť. Ľudia, ktorí robia rozhodnutia zo strachu, majú vyššiu mieru úzkosti a depresie. Sebasabotáž často prejavuje, keď sa bojíme odsúdenia od druhých.  Strach je naučený vzorec. Ak ste vyrastali v prostredí plnom neistoty, pravdepodobne ste si osvojili pasivitu ako obranný mechanizmus.  Ootázky, ktoré vám pomôžu prelomiť strach: Čo najhoršie by sa mohlo stať – a je to skutočne také hrozné? Kto vám nahovoril, že nemáte na to? A prečo mu stále veríte? Ak by ste sa nebáli zlyhania, čo by ste urobili ako prvé? Čo, ak to vyjde? Čo všetko získate? Strach z hanby nás často paralyzuje skôr, než urobíme prvý krok. Nevedomky sa sabotujeme, aby sme sa ochránili pred možnou nepríjemnosťou. ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1PD9rXx9JH/ #sebarozvoj #osobnýRast #strachjelenmyšlienka #koučing #motivácia #Úspech #mindset #prekonaťSa #nováCesta

Predstavte si, že ste vždy chceli hrať na gitare. Kúpite si krásnu gitaru, no keď príde na prvý akord, zastavíte sa. “Čo ak to pokazím? Čo ak sa na mne budú smiať?” A tak gitaru odložíte do kúta. O týždeň, o mesiac, o rok je stále zaprášená a nehraním si potvrdíte, že na to “asi nemáte talent”... Znie vám to povedome? 1️⃣ Strach z hanby je silnejší než strach zo zlyhania. Ľudia, ktorí sa boja hanby, sa vyhýbajú akýmkoľvek situáciám, kde by mohli urobiť chybu – aj za cenu toho, že sa nikdy neposunú vpred. 2️⃣ Hanba nás robí nečinnými. Hanbu často riešime pasivitou – akoby sme si mysleli, že keď nič neurobíme, nič sa nestane. Navyše, sebakritika vedie k nižšej motivácii a vyššej miere prokrastinácii. 3️⃣ Mozog sa učí vyhýbať “nebezpečenstvu”. Keď cítime hanbu, náš mozog zapína obranný mechanizmus - vyhnúť sa situácii úplne. Je to podobné ako pri strachu – radšej “nebudeme riskovať” a zostaneme v bezpečnej zóne. Mozog vníma sociálnu hanbu ako fyzickú bolesť.  Pár otázok na zamyslenie: Čo by ste urobili, keby ste sa nebáli hanby?️ Ako by sa zmenil váš život, keby ste začali veriť vo svoje schopnosti?️ Kedy ste naposledy prekonali hanbu a ako ste sa potom cítili? Čo sa v skutočnosti stane, ak neuspejete? Mnohí z nás sabotujú vlastné sny ešte skôr, než urobíme prvý krok. Pretože hanba bolí viac ako neúspech. ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/15sLqkTMye/#sebavedomie #osobnýRozvoj #prekonajstrach #dokážemTo #koučing #vyzvy #zmena #odvaha #Úspech #mindset #psychologia

‍ Prídete domov po dlhom dni v práci. Chcete byť milí na partnera, venovať sa deťom, ale namiesto toho len zízate do telefónu alebo reagujete podráždene. Kričíte na deti za maličkosti, v práci robíte zbytočné chyby, s partnerom sa hádate kvôli hlúpostiam. Nie ste sami. A nie ste ani „slabosi“. Len vám chýba energia. 

Nedostatok energie znižuje našu schopnosť robiť správne rozhodnutia. Únava oslabuje prefrontálny kortex, ktorý riadi sebaovládanie. 

Ak máme nízku hladinu glukózy v mozgu, horšie sa ovládame, impulzívnejšie reagujeme a robíme zlé rozhodnutia.  

Spánok a kvalitná výživa sú priamo spojené s našou emocionálnou stabilitou. Nedostatok spánku môže zvýšiť impulzivitu až o 45 %! Neustále napätie znižuje produkciu dopamínu – hormónu motivácie, takže strácame chuť robiť čokoľvek. 

Skúste si odpovedať: 

Čo vám najviac odčerpáva energiu každý deň? 

Poznáte ten pocit, keď čakáte na „správny moment“, aby ste začali cvičiť, pracovať na svojom sne alebo sa postavili výzve? A ten moment stále neprichádza… Motivácia nie je niečo, na čo musíte čakať. Môžete ju vytvárať kedykoľvek. 

‍♂️ Zeigarnikovej efekt je o tom, že mozog si lepšie pamätá nedokončené úlohy. Ak začnete, prirodzene budete chcieť pokračovať. 

Malé úspechy zvyšujú hladinu dopamínu, ktorý podporuje chuť konať. Preto je lepšie začať s niečím jednoduchým a postupne sa posúvať. 

Ľudia sú najmotivovanejší, keď majú pocit kontroly a autonómie nad tým, čo robia. Sila rituálov je väčšia než samotná motivácia. Keď niečo robíte pravidelne, nepotrebujete motiváciu – stane sa to automatickým. 

Otázky pre Vás:  

Čo je tá najmenšia vec, ktorú môžete urobiť už dnes, aby ste sa cítili lepšie? 

Po náročnom dni sa vrátite domov, unavení, podráždení… a stačí drobnosť – nevynesené smeti, zabudnutá správa – a už to letí: ,,Ty nikdy…!" ,,Ty vždy…!" A namiesto podpory máme tichú domácnosť. Napätie. Odcudzenie. A možno aj hádka, ktorú ste vôbec nechceli. 

Emócie sú nákazlivé. Negatívne emócie sa šíria ako vírus. Ak ste nahnevaní, vaša rodina či partner to podvedome preberajú. 

Nálada mení vnímanie reality. Keď máme zlú náladu, viac si všímame chyby druhých a menej si ceníme dobré veci. Negatívne emócie oslabujú našu schopnosť empatie – v strese vidíme blízkych skôr ako „hrozbu“, než ako podporu. Chronický stres doslova "vypína" empatiu. 

Až 70 % vzťahových problémov je spôsobených nie reálnymi problémami, ale reakciami na stres a zlú náladu. 

Zamyslite sa nad týmito otázkami: 

Ako často vaša zlá nálada ovplyvňuje vzťahy s blízkymi?