😶‍🌫️ Vstanete, vybavíte, postaráte sa, odpoviete, zvládnete. Navonok pôsobíte stabilne, kompetentne, „v pohode“. A niekde pod tým je ticho, ktoré trvá už príliš dlho. Tlak, ktorý ste si zvykli nepočúvať. Únava, ktorú beriete ako normálnu daň dospelosti.

🔁 Možno sa vám opakujú tie isté situácie. Rovnaké konflikty vo vzťahoch. Rovnaký pocit, že ste na všetko sami. V rodičovstve, v práci, v partnerstve. Vždy znovu sa pristihnete, že idete „cez seba“, lebo tak to má byť. Lebo to inak neviete. Alebo si to aspoň myslíte. 

😬 Možno už ani neviete pomenovať, čo presne vás ťaží. Len cítite napätie v tele. Stiahnutý žalúdok. Ťažké plecia. Vnútorný hlas, ktorý sa ozýva hlavne v noci: „Mal by som to mať už vyriešené.“ A tak fungujete ďalej. Nie preto, že by ste nechceli zmenu, ale preto, že neviete, kde začať. 

🧠 Zvedavosť. Nie tá povrchná. Ale tichá, bezpečná otázka smerom dovnútra. Na čo je užitočná zvedavosť?

Na hlbšie porozumenie, nie na sebaobviňovanie.

Na nový vhľad, nie na ďalší tlak.