👉 Už ste niekedy odmietli niečo skôr, než ste to vôbec skúsili? Chcete konečne urobiť veľký krok – zmeniť prácu, začať podnikať, skončiť toxický vzťah alebo sa len ozvať, keď s niečím nesúhlasíte. Ale niečo vás drží späť… STRACH. 📌 Neustály strach oslabuje schopnosť rozhodovania. Dlhodobý stres a obavy znižujú aktivitu v prefrontálnom kortexe – časti mozgu, ktorá riadi logické myslenie. 📌 Ľudia, ktorí sa nechajú ovládať strachom, majú nižšiu životnú spokojnosť. Ľudia, ktorí robia rozhodnutia zo strachu, majú vyššiu mieru úzkosti a depresie. Sebasabotáž často prejavuje, keď sa bojíme odsúdenia od druhých. 📌 Strach je naučený vzorec. Ak ste vyrastali v prostredí plnom neistoty, pravdepodobne ste si osvojili pasivitu ako obranný mechanizmus. 🤔 Ootázky, ktoré vám pomôžu prelomiť strach: Čo najhoršie by sa mohlo stať – a je to skutočne také hrozné? Kto vám nahovoril, že nemáte na to? A prečo mu stále veríte? Ak by ste sa nebáli zlyhania, čo by ste urobili ako prvé? Čo, ak to vyjde? Čo všetko získate? Strach z hanby nás často paralyzuje skôr, než urobíme prvý krok. Nevedomky sa sabotujeme, aby sme sa ochránili pred možnou nepríjemnosťou. ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1PD9rXx9JH/ #sebarozvoj #osobnýRast #strachjelenmyšlienka #koučing #motivácia #Úspech #mindset #prekonaťSa #nováCesta

😶 Sedíte na gauči a večer čo večer si hovoríte, že by ste mali začať cvičiť a schudnúť, možno by ste mali zmeniť prácu kvôli nepriíjemným situáciám a aj tú rodinu akosi zanedbávate. A potom? NIČ. Týždne bežia. Mesiace utekajú. A vy sa cítite... otupene. Nie ste ani šťastní, ani nešťastní. Len tak prežívate. A čím viac to trvá, tým menej máte chuť niečo zmeniť. 

📄 Pasivita stáva zvykom – čím dlhšie nekonáme, tým ťažšie je sa rozhýbať. Aktívni ľudia (v práci, vo vzťahoch, v sebarozvoji) majú vyššiu hladinu dopamínu – hormónu radosti. Tí pasívni častejšie upadajú do frustrácie a depresie. 

🧠 Čím menej robíme, tým menej dopamínu mozog produkuje, čo vedie k strate motivácie a pocitu „mŕtveho bodu“. Nlhodobá pasivita oslabuje prepojenia v mozgu, ktoré súvisia s motiváciou a rozhodovaním. 

🏫 Kto neriskuje, o všetko prichádza. Ľudia, ktorí sa vyhýbajú novým výzvam, nielenže stagnujú, ale často prichádzajú o príležitosti, ktoré by im mohli zmeniť život. 

⚠️ Otázky na zamyslenie: 

Čo odkladáte už príliš dlho? 

🔄 Spomínate si na okamih z detstva, ktorý vás ovplyvnil viac, než ste si doteraz uvedomovali? Niektoré momenty vyvolajú smiech, iné dojatie… A potom sú tu tie, ktoré formovali, kým ste dnes. Ktoré to boli u vás? 

👉 Mozog si pamätá emočne silné momenty oveľa intenzívnejšie – najmä tie do 7. roku života. Kľúčové spomienky z detstva určujú 70 % našich rozhodnutí v dospelosti. Často podvedome opakujeme vzorce správania, ktoré sme zažili doma. 

👉 Štýl, akým s nami rodičia komunikovali, ovplyvňuje náš vnútorný dialóg – kritický rodič = kritický vnútorný hlas. Deti si pamätajú viac emocionálny význam udalostí ako ich detaily. To znamená, že pocit odmietnutia, úspechu či podpory pretrváva dlhšie ako konkrétny moment. 

👉 Nespracované zážitky z detstva môžu spôsobovať sebabotáž – napr. odkladanie rozhodnutí alebo strach zo zlyhania. Ale ak si spomínate na chvíľu, keď ste prekonali strach alebo dosiahli niečo veľké, posilňuje to vašu sebadôveru dodnes. 

❓ Otázky pre vás: 

Ktorá spomienka z detstva vás dodnes ovplyvňuje? 

🔍 Predstavte si, že stojíte pred veľkými dverami. Viete, že za nimi je riešenie vašich problémov – sebadôvera, lepšie vzťahy, spokojnosť v práci… Ale kľúč? Ten neviete nájsť. Možno ste ho celý čas držali v rukách, len ste si to nevšimli. 

📖 Naše mozgy sú prirodzene nastavené na hľadanie riešení. Keď si položíme správne otázky, mozog automaticky začne hľadať odpovede. 

📖 Písanie myšlienok na papier zvyšuje šancu na riešenie o 42 %. Keď si svoje ciele a riešenia napíšeme, náš mozog ich vníma ako reálnejšie a motivuje nás konať. 

📖 Až 80 % ľudí, ktorí si stanovujú jasné ciele, ich dosiahne rýchlejšie než tí, ktorí sa spoliehajú len na „pocit, že by mali niečo zmeniť“. 

❓ otázky pre Vás:

Ak by ste vedeli, že riešenie existuje, aké by mohlo byť? 

😔 Stalo sa vám už, že po jednom neúspechu ste začali pochybovať o všetkom? Že keď niečo nevyšlo podľa plánu, premkla vás myšlienka: „Mne sa nikdy nič nepodarí…“? Naša myseľ má tendenciu generalizovať – jeden nezdar vníma ako dôkaz, že neuspejeme už nikdy. Tento jav sa nazýva kognitívna skreslená predikcia a bráni nám dosiahnuť to, po čom túžime. 

🔎 Strach zo zlyhania oslabuje výkon a kreativitu. Keď ľudia vnímajú neúspech ako hrozbu, vedie to k zníženej adaptabilite, strate sebadôvery a nižšiemu výkonu. 

🎭 Prežitie neúspechu buduje psychickú odolnosť. Ľudia, ktorí prežili neúspechy v bezpečnom prostredí (napr. v umeleckých alebo športových aktivitách), majú vyššiu sebaúčinnosť, vytrvalosť a schopnosť zvládať výzvy v iných oblastiach života. 

💪 Až 92 % ľudí vzdá svoje ciele už po prvých troch neúspechoch. A pritom práve tí, ktorí sa naučia správne pracovať so zlyhaním, dosahujú najväčšie úspechy. Mozog si pamätá neúspechy viac ako úspechy, aby nás „chránil“. To však môže viesť k sebapodceňovaniu. 

❓ Skúste tieto otázky: 

Keby neúspech neexistoval, čo by ste vyskúšali? 

🌟

👉 Predstavte si, že stojíte na križovatke. Jedna cesta vedie k vysnívanému životu, druhá k pohodlnému zotrvaniu tam, kde ste teraz. Čo si vyberiete? Väčšina ľudí si vyberie tú druhú cestu – nie preto, že je lepšia, ale preto, že nečinnosť sa zdá bezpečnejšia. 

Keď príde niekto s prosbou o pomoc vo veci, že je zaseknutý, nevie sa odpútať od ukončeného vzťahu alebo nevie urobiť konečné rozhodnutie v dôležitej veci, moje prvé otázky sú: „Čo vo vašom živote robíte pravidelne/denne? A čo zvyknete odkladať?“ 

🛠️ Pozrite sa na ajdôležitejšie veci, ktoré je nutné urobiť hneď. ďalej na veci, ktoré môžu počkať, ale sú dôležité. A nakoniec činnosti, ktoré sú nepodstatné a pohlcujú čas. Takouto analýzou si uvedomíme, že „nečinnosť“ v oblastiach, ktoré považujeme za menej urgentné (ako vzdelávanie alebo oddych), vás oberajú o možnosti rastu. 

📊 Máme sklon považovať za menej škodlivé to, čo neurobíme, oproti tomu, čo urobíme, aj keď výsledok môže byť rovnaký. A práve tu sa skrýva náš slepý bod. 

🧠 Keď prokrastinujeme a nečiníme rozhodnutia, aktivita v našom mozgu sa presúva do oblasti zodpovednej za úzkosť. Ak nič neurobíme, náš stres paradoxne narastá. 

🌟 

👉 Zoberme si príklad z praxe: Žena pred 40-tkou má prácu, ktorá ju nenapĺňa, vzťah, v ktorom sa cíti stratená, a v kútiku duše túži po zmene. Ale vždy, keď si predstaví, že by niečo mala zmeniť, ozve sa v nej hlas: „A čo ak to nebude fungovať? Čo ak už nebudem ja?“ Možno sa v tom spoznávate. Je to úplne normálne. Naša myseľ a ego majú tendenciu držať sa toho, čo poznajú – je to ich spôsob, ako nás chránia. Ale v skutočnosti nás často zadržiavajú od života, po ktorom túžime. 

👣 Skutočná zmena je proces – prechádza rôznymi fázami. Začína to uvedomením a rozhodnutím. Ak si uvedomíte, že túžite po zmene, už ste spravili prvý krok! 

🧠 Náš mozog sa dokáže „preprogramovať“ – tento proces sa nazýva neuroplasticita. Zmena je teda možná v každom veku. To, že ste niečo robili istým spôsobom doteraz, neznamená, že to tak musí byť navždy. 

👩‍💼 Ľudia, ktorí zmenia svoje „kto som“ (napr. „Som nefajčiar“ namiesto „Prestal som fajčiť“), majú o 80 % vyššiu šancu na úspech. Zmena identity sa vníma ako obohatenie, nie stratenie toho, kým ste. 

🎯 Aké riešenie mal príbeh z úvodu? Použili sme metódu GROW. Definovali sme cieľ (zmena práce a zvýšenie sebavedomia). Pozreli sme sa na realitu (zdroje a obavy). Preskúmali sme možnosti (čo skúsi a aké sú prvé kroky). Záväzok k akcii (čo malé bude vykonávať každý deň). 

✨ 

💼 Mnohí v tomto týždni prišli prvýkrát v novom roku do práce. Znova sa ocitli v starom kolotoči "nestíhania" a "prežívania". Prax mi opakovane ukazuje, že nepracujeme s reflexiou, nepozeráme sa na udalosti ako cenné lekcie a nepoúčame sa z nich. Veľmi ma potešil posledný rozhovor, kedy si pani uvedomila, že viac času stráveného s rodinou jej pomáha cítiť sa príjemne a ľahšie vďaka tomu zvláda zmeny v pracovnom prostredí v novom roku 🙂 

1️⃣ Ľudia, ktorí pravidelne reflektujú svoje zážitky, lepšie zvládajú stres a vykazujú vyššiu spokojnosť so životom. Takáto reflexia prežitých udalostí znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu.

2️⃣ Reflexia posilňuje schopnosť učiť sa z vlastných skúseností. Už 15 minút zamyslenia denne môže zvýšiť našu efektivitu o 20 %. Neuroveda potvrdzuje, že náročné situácie podporujú tvorbu nových nervových spojení, čo nám pomáha rásť a lepšie zvládať výzvy. 

3️⃣ Ľudský mozog prirodzene smeruje k negatívnym spomienkam, ale vedomé zameranie sa na pozitívne momenty pomáha formovať optimistickejšie myslenie. Spomínanie na pekné momenty aktivuje centrum odmeny v mozgu a vyvoláva šťastie. 

👉 Praktické otázky na reflexiu:

🧠  📲 

🙃 Predstavte si, že používate starý softvér vo svojom telefóne. Aplikácie nefungujú, všetko je spomalené, pripojenie zlyháva. A teraz si predstavte, že sa to deje vo vašej mysli. Naše myšlienky a vedomosti potrebujú aktualizáciu rovnako ako technológie! 

„Nemám čas na nič nové.“ "Nič sa nezmení." Aj toto zvyknem často počúvať od ľudí, ktorí prídu s ťažkosťou, že celý život im príde stereotypný, stagnujú a zasekli sa. Často za tým odhalíme, že počúvali od svojich rodičov názory, že život ich sám naučí všetko, čo budú potrebovať. 

💡 Mozog sa učí celý život. Výskum neuroplasticity dokázal, že náš mozog sa mení a prispôsobuje novým informáciám v každom veku. 

🌀 90 % našich denných myšlienok je rovnakých ako deň predtým. Ak ich nezmeníme, výsledok zostane rovnaký. Automatické, zastarané vzorce myslenia môžu znižovať našu produktivitu až o 40 %. 

🌱 Ľudia, ktorí sú ochotní učiť sa nové veci, sú šťastnejší, odolnejší voči stresu a úspešnejší. 

📚 Ktorá kniha vás nikdy neomrzí? 🌟 

📖 Po dlhom dni sa zvalíte na gauč, vezmete do rúk svoju obľúbenú knihu, ktorej stránky už poznáte takmer naspamäť. Ale stále vás niečo v nej oslovuje. Niekedy je to veta, inokedy len jediný pocit, ktorý sa dotkne vášho vnútra. Prečo vlastne niektoré knihy čítame stále znova? 

📚 „Príbeh je zrkadlom vašej duše“: Psychológovia zistili, že čítanie obľúbenej knihy opakovane posilňuje emocionálnu reguláciu. Keď sa ponoríte do známych stránok, váš mozog spúšťa pocit bezpečia a stability. 

💕 Zlepšenie empatie: Štúdia z New School for Social Research ukazuje, že literárna beletria rozvíja schopnosť „čítať emócie iných“, čo je kľúčové pre naše medziľudské vzťahy. 

🌈 Únik z reality a riešenie problémov: Vedci dokázali, že vracanie sa k obľúbeným príbehom pomáha spracovať ťažké životné situácie. Ako keby sme hľadali skryté odpovede na otázky, ktoré ani sami nevieme pomenovať. 

🌱 Príklad z praxe: Pri práci s tínedžermi sa často stáva, že ak nemajú pri riešení daného problému minulé zdroje, z ktorých by mohli čerpať, uchyľujú sa k príbehom z kníh alebo filmov, kde ich hrdina čelil podobnej dileme. My, dospeláci, zabdame na našich knižných či filmových hrdinov.