📒 Poznávate tú vetu z detstva? „Dostal/a si jednotky… ale prečo tam je tá trojka?“ A namiesto radosti príde otázka. Namiesto uznania oprava. A vy ste sa učili jednu dôležitú vec: to dobré sa berie ako samozrejmosť, rieši sa len to slabé. 

😶 Možno ste boli dieťa, ktoré malo talent. Na niečo živé, tvorivé, prirodzené. Ale času bolo treba venovať hlavne tomu, čo „nešlo“. A tak ste sa postupne učili investovať energiu nie tam, kde rástete, ale tam, kde budete prinajlepšom… priemerní. 

😔 Dnes to už nie je o známkach. Je to o pocite, že sa stále snažíte „dohnať“ sami seba. O vnútornom napätí, keď robíte veci správne, a aj tak necítite pokoj. O únave, ktorú si neviete vysvetliť, len ju cítite v tele. 

Mozog sa učí opakovaním. Ak sme roky v tlaku, mozog ho považuje za normu. 

Každá myšlienka má fyzickú reprezentáciu v mozgu, má podobu elektrochemických zmien. 

Preto sa cítime zle z toho, že sa cítime zle. Nie je to slabosť. Je to naučený vzorec.