🌱 Predstavte si, že máte v rukách knihu, ktorá vám ukáže, že byť originálny neznamená byť divný. Naopak – znamená to prinášať nové nápady, ktoré môžu zmeniť svet okolo vás. Kniha Originály od Adama Granta je práve takýmto sprievodcom. 

📖 Čo sa v nej dozviete?

Originalita nie je len pre géniov. Každý z nás môže byť originálny, ak sa naučíme myslieť inak a nebáť sa ísť proti prúdu. 

Prokrastinácia môže byť užitočná. Nie vždy je zlé odkladať veci – niekedy nám to dá čas na lepšie nápady.

Nebojte sa zlyhania. Chyby sú súčasťou procesu učenia a často vedú k najlepším objavom. 

Spolupráca je kľúčová. Spojením síl s ostatnými môžeme dosiahnuť viac a priniesť silnejšie nápady. 

🤔 Koľkokrát ste čakali na tú „správnu“ chvíľu? Na motiváciu, ktorá vás nakopne? Funguje to ale presne NAOPAK. 

🔹 Ľudia sa cítia motivovanejší po tom, ako začnú konať. Keď začnete konať, mozog si začne budovať návyk a chuť pokračovať. 

🔹 Čím viac sa človek ponorí do činnosti, tým viac ho začne baviť. Len 5 minút aktivity môže prelomiť prokrastináciu. Podľa štúdií stačí malý krok, aby sa aktivoval dopamín – hormón motivácie. 

🔹 Činy formujú našu identitu a posilňujú motiváciu pokračovať. Sebadôvera rastie so skúsenosťou, nie s čakaním. Keď konáte, učíte sa, získavate spätnú väzbu a začínate veriť, že „to dáte.“ 

🤔 Otázky pre vás: 

Ktorá malá akcia by vás dnes mohla posunúť vpred? 

😵‍ Celý deň sa naháňate, odkladáte „nepríjemné“ úlohy na neskôr, presviedčate sa, že „veď zajtra to stihnem...“ A večer? Keď si konečne ľahnete do postele, hlava začne premietať zoznam nesplnených povinností. Zaspávanie sa natiahne, únava sa prehĺbi, a ráno? Opäť začínate deň s pocitom stresu. 

📌 Odkladanie úloh zvyšuje úroveň stresu a vedie k narušeniu spánkového cyklu. 

📌 Mozog vníma nesplnené úlohy ako „otvorené slučky“, ktoré podvedome vyvolávajú úzkosť. 

📌 Študenti, ktorí odkladajú učenie, majú vyšší výskyt nespavosti a zhoršenú koncentráciu počas dňa. Kľúčom k zlepšeniu spánku je kognitívne prehodnotenie povinností a plánovanie času. 

🔥 Teraz sa spýtajte sami seba: 

Čo je jedna malá úloha, ktorú dnes splním hneď a neodložím? 

🤔 Zdá sa vám, že odkladanie vecí na neskôr je neškodné? Vedeli ste, že práve to je častým dôvodom, prečo sa cítime vyčerpaní, demotivovaní a bez energie? Čím viac odkladáme, tým viac nás to stojí psychicky. 

🎯 Veľa šikovných ľudí s potenciálom odkladajú napr.svoje podnikateľské aktivity so slovami, že ešte neprišiel ich čas. Ďalšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí majú dlhé zoznamy aktivít a plánov, že keď sa na ne pozrú, zdajú sa im nekonečné a radšej ich odložia. 

1️⃣ Čím dlhšie odkladáme nejakú úlohu, tým viac nás ohrozuje stres. Prokrastinátori majú vyššiu hladinu kortizolu (stresového hormónu), čo oslabuje našu imunitu aj náladu. 

2️⃣ Naše sebavedomie trpí. Odkladanie je spojené s pocitmi viny a hanby. To vytvára začarovaný kruh: cítime sa horšie, a tak odkladáme ešte viac. 

3️⃣ Drobný krok môže zmeniť všetko. Začiatok jednoduchej úlohy stimuluje mozog, aby uvoľnil dopamín – hormón šťastia, ktorý nás motivuje pokračovať. + stačí si povedať: „Budem to robiť len 5 minút,“ a vaša myseľ to prijme ľahšie, čím sa zvýši pravdepodobnosť, že dokončíte celý úkon. 

✔ Stanovte si mikro-ciele. Namiesto „napíšem knihu“ začnite s „napíšem prvých 100 slov dnes“. 

🌟

👉 Predstavte si, že stojíte na križovatke. Jedna cesta vedie k vysnívanému životu, druhá k pohodlnému zotrvaniu tam, kde ste teraz. Čo si vyberiete? Väčšina ľudí si vyberie tú druhú cestu – nie preto, že je lepšia, ale preto, že nečinnosť sa zdá bezpečnejšia. 

Keď príde niekto s prosbou o pomoc vo veci, že je zaseknutý, nevie sa odpútať od ukončeného vzťahu alebo nevie urobiť konečné rozhodnutie v dôležitej veci, moje prvé otázky sú: „Čo vo vašom živote robíte pravidelne/denne? A čo zvyknete odkladať?“ 

🛠️ Pozrite sa na ajdôležitejšie veci, ktoré je nutné urobiť hneď. ďalej na veci, ktoré môžu počkať, ale sú dôležité. A nakoniec činnosti, ktoré sú nepodstatné a pohlcujú čas. Takouto analýzou si uvedomíme, že „nečinnosť“ v oblastiach, ktoré považujeme za menej urgentné (ako vzdelávanie alebo oddych), vás oberajú o možnosti rastu. 

📊 Máme sklon považovať za menej škodlivé to, čo neurobíme, oproti tomu, čo urobíme, aj keď výsledok môže byť rovnaký. A práve tu sa skrýva náš slepý bod. 

🧠 Keď prokrastinujeme a nečiníme rozhodnutia, aktivita v našom mozgu sa presúva do oblasti zodpovednej za úzkosť. Ak nič neurobíme, náš stres paradoxne narastá.