👉 Nie, nepokazili ste to. To, čo sa zvonka javí ako vzdor, drzé správanie či antisociálne sklony, je vo vnútri často volanie o pomoc, skúška dôvery. Deti si totiž POTREBUJÚ preveriť, či ste naozaj bezpečný prístav. Skúšajú, či ich zvládnete aj s ich „tmavšou“ stránkou. 

📚 Antisociálne sklony u detí sú často prejavom nevedomej úzkosti a neprijatého stresu, sú častejšie v období silných zmien – sťahovanie, rozvod, škola. Deti s úzkosťou často nevedia verbálne vyjadriť, čo cítia – preto reagujú „problémovo“.  

🧠 Odmietavé reakcie detí sú testom dôvery – preverujú, či láska rodiča obstojí aj v krízach. 

🧩 Detské „zlé“ správanie je často forma neregulovanej nervovej sústavy, nie charakterová chyba. Reakcia rodiča určuje mieru ďalšieho zlepšenia – nie samotné správanie dieťaťa. 

❓ Otázky pre vás: 

Ako zvyčajne reagujete, keď dieťa odmieta kontakt? 

👉 Predstavte si, že sa roky pýtate: „Prečo sa cítim tak, ako sa cítim?“ „Prečo stále opakujem tie isté chyby, hoci nechcem?“ „Prečo ma niečo ťaží, aj keď neviem, čo presne to je?“ 

A potom vám príde do rúk kniha Marka Wolynna – Nezačalo to vami. A zrazu si poviete: „Aha… možno toto nie je len o mne.“ 

📖 Táto publikácia nie je o obviňovaní minulosti. Je o pochopení, že mnohé naše strachy, úzkosti či vzorce správania môžu pochádzať z nevyriešených rodinných tráum, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu – často bez slov, v tichu, v pocitoch. 

💡 Čo si môžete odniesť do bežného života? 

Zistíte, že niektoré bolesti a obavy môžu patriť niekomu inému z vašej rodiny – a nie vám. 

Naučíte sa, ako s týmito pocitmi pracovať cez vizualizácie, písanie či rozhovory. 

👇 Je to lož, opakované sľuby bez skutkov… alebo niečo ešte hlbšie? Dôvera sa nevytráca zrazu. Stráca sa po kúskoch. 

1️⃣ Dôvera sa buduje pomaly, ale môže byť zrušená jednou jedinou udalosťou. 

2️⃣ Najväčšími "zabijakmi dôvery" sú nesúlad medzi slovami a činmi. 

3️⃣ Po strate dôvery mozog spracováva informácie od osoby pomalšie a s podozrením. Oxytocín podporuje dôveru – ale po porušení sa produkcia prudko znižuje, čo ovplyvňuje vzťahy. 

❓ Otázky pre vás: 

Kedy ste naposledy stratili dôveru v niekoho? Čo tomu predchádzalo? 

😟 Ak potrebujete potvrdenie od druhých, nevlastníte svoj život. Váš sebaobraz je v rukách niekoho iného. Zastavte sa. Koľko rozhodnutí denne robíte len preto, aby ste sa „zapáčili“? 

🧠 Chvála spúšťa rovnaké centrá v mozgu ako drogy – dopamín sa uvoľňuje pri každom "like" aj pochvale. 

💔 Chronické hľadanie uznania znižuje sebaúctu. Čím viac sa spoliehame na uznanie druhých, tým viac trpíme úzkosťami a vnútornou neistotou. Potreba pochvaly úzko súvisí s perfekcionizmom a strachom z odmietnutia – čo vedie k chronickému stresu a vyhoreniu. 

🧘‍♀️ Vnútorná validácia = stabilné duševné zdravie: Ľudia, ktorí sa sústredia na internú motiváciu (svoje hodnoty), sú dlhodobo spokojnejší než tí, ktorí vyhľadávajú externé schválenie. 

❓ Otázky, ktoré menia život: 

Kde vo svojom živote čakáte na „pochvalu“, namiesto toho, aby ste sa ocenili sami? 

🌱 Usmiata navonok, ale s očami, ktoré kričali, že sú unavené. „Neviem, kto som. Som manželka, mama, kolegyňa, dcéra, vnučka… ale nie som to celkom ja. Len robím, čo sa odo mňa čaká. Neviem, čo chcem. Len nechcem toto.“ Poznáte so? 

1️⃣ Až 72 % ľudí priznáva, že sa prispôsobujú, aby vyhoveli druhým – na úkor vlastného šťastia a vykazujú o 47 % vyššiu mieru úzkosti. 

2️⃣ Najspokojnejší ľudia nie sú tí, ktorí majú najviac uznania, ale tí, ktorí vedia žiť v súlade so svojimi hodnotami. Osobné hranice kľúčové pre duševné zdravie. 

3️⃣ Neurálne siete v mozgu sa menia, keď prestaneme hľadať externé potvrdenie a začneme si budovať zdravý sebaobraz. Ide o proces nazývaný neuroplasticita. 

💡 Otázky pre vás: 

Čo dnes robíte len preto, že sa to od vás očakáva? 

🌱 ,,Mami, pozri sa na mňa..." Povie vaše dieťa pri vešaní prádla. 

Ruky máte plné, hlava myšlienok, ibaa mu poviete: ,,Počkaj chvíľku."

Lenže... to „chvíľku“ nepríde. A z tej malej chvíľky sa stal tichý odkaz: ,,Nie som teraz dôležité." A dieťa odchádza preč. Tieto „malé“ momenty sa v detskej psychike ukladajú ako dôkaz, že jeho potreby nie sú dôležité. Že musí byť silný, sebestačný, neotravovať. A keď sa to deje opakovane, vytvára sa v dieťati fragmentované JA – rozdelené medzi tým, kým skutočne je a kým musí byť, aby získal pozornosť a lásku. 

📚 Emocionálne ignorované deti častejšie vykazujú znaky „veľkosti“ ako obrany pred hanbou. Opakované prehliadanie emočných potrieb detí znižuje ich schopnosť rozvíjať zdravé vzťahy v dospelosti a vedie k nárastu narcistických a kompenzačných mechanizmov. 

🧩 Fragmentované „Ja“ vzniká, keď dieťa nemá bezpečný priestor na autentickosť. Emocionálne invalidujúce prostredie priamo súvisí s pocitom vnútornej prázdnoty a neautenticity. 

🔄 Deti, ktoré nezažili emocionálnu synchronizáciu, majú v dospelosti väčšiu tendenciu k toxickým vzťahom a perfekcionizmu.  

💥 Viete, niekedy si myslíme, že ľudia konajú proti nám. Ale pravda je častejšie oveľa jednoduchšia... Konajú PRE SEBA tak, aby bolo im dobre, nie nám. Áno, každý psychicky zdravý človek si prirodzene hľadá spôsob, ako si vytvoriť pohodlie, istotu a kontrolu. Nie je to zlomyselnosť. Je to stratégia prežitia. A ak my nič nerobíme – ak mlčíme, zatíname zuby alebo čakáme, že sa "to zmení" – sme spoluautormi toho, čo nás bolí. 

🔬 Ľudia sú motivovaní primárne znížiť bolesť a zvýšiť potešenie – aj vo vzťahoch. 

🔬 73 % manipulácií vzniká nie zo zla, ale zo STRACHU STRATIŤ kontrolu alebo lásku. Mozog spracúva empatiu a vinu v rôznych oblastiach. Preto často necítime vinu, ak niekoho jemne „pritlačíme“. Manipulatívne vzorce sa v dlhodobých vzťahoch zintenzívňujú, ak nie sú vedome riešené 

🔬 Mozog partnera reaguje na náš tón a reč tela, nie na slová. Čiže zmena začína u nás. 

❓ Otázky pre vás: 

V ktorých situáciách sa cítite emocionálne zatlačení? 

🎞️ Možno si to ani neuvedomujete, ale v živote často nehráte podľa pravidiel prítomnosti. Riadi vás niečo, čo vzniklo dávno predtým. Predstavte si, že celý život hráte podľa scenára, ktorý ste si napísali, keď ste mali 5 rokov. Znie to šialene? A predsa... vedci to volajú životný scenár – jeden z kľúčových pojmov transakčnej analýzy. 

🧠 Eric Berne (zakladateľ TA) uvádza, že až 90 % našich rozhodnutí v dospelosti je ovplyvnených detskými scenármi. 

📊 Scenárové správanie vedie k opakovaným vzťahovým a pracovným zlyhaniam u ľudí s vysokou emocionalitou. 

👨‍👧 Práca na životnom scenári vedie k zníženiu úzkosti a lepšiemu zvládaniu konfliktov. 

❓ Otázky, ktoré môžu zmeniť váš život: 

Aký príbeh si o sebe rozprávate, keď sa niečo pokazí? 

👉 Útek z konfrontácií je jedným z najčastejších obranných mechanizmov v medziľudských vzťahoch. Niekedy si ho ani neuvedomujeme. A predsa, narobí v našich životoch tichý chaos. Veľa z nás žije alebo žilo v rodinách, kde sa hádky „nerobili“ a pravda sa radšej mlčala. 

🔄 Ľudia, ktorí sa vyhýbajú konfrontácii, vyrastali a žijú v úzkostnom spôsobe pripútania. Úplné uzavretie sa pri konflikte jedným z 4 hlavných ukazovateľov rozpadu vzťahu. 

🧬 Mozog reaguje na konflikt ako na hrozbu, čo vyvoláva únikovú reakciu bojuj-uteč-zamrzni. 

🤐 V dlhodobom horizonte vyhýbanie sa konfliktu vedie k zvýšenej úrovni stresu, vyhoreniu a osamelosti. Dlhodobé vyhýbanie sa konfliktom znižuje emocionálnu intimitu a dôveru vo vzťahoch. 

🧠 Otázky, ktoré Vám môžu pomôcť dnes: 

Čo sa vo vás spustí, keď sa blíži konflikt? 

⏳ „Dospelý som už dávno, ale prečo sa stále cítim ako dieťa, ktoré čaká na súhlas od rodičov?“ Túto vetu si denne povie niekoľkokrát množstvo ľudí v zrelom veku, ktorí majú už svoje vlastné deti, vlastné firmy, sú zodpovední za iných iných alebo nesú so sebou rôzne iné náročné úlohy... a napriek tomu im denne vlastní rodičia volajú, kontrolujú a hodnotila ich rozhodnutia. 

➡️ Až 67 % dospelých ľudí s úzkostno-vyhýbavou väzbou sa v dospelosti nevedome spolieha na rodičov ako na „kompas“ – čím brzdia svoje rozhodovanie. 

➡️ Citová separácia je podľa Bowenovej rodinnej terapie základným míľnikom dospelosti. Bez nej zostávame deťmi s telom dospelého. 

➡️ Zdravé psychické oddelenie sa od rodičov vedie k vyššej spokojnosti v partnerstve aj práci. 

🗝 Kľúčové otázky, ktoré si môžete položiť už dnes:

Aký je rozdiel medzi tým, čo chcete VY, a tým, čo by „sa malo“? 

☕ Mama dvoch detí, pracujúca žena, ktorá si každý deň opakuje: „Nemám čas cítiť sa zle. Ideme ďalej.” Úsmev na tvári, ale večer – keď všetci zaspia – ticho, únava, prázdnota. Nepripustila si smútok po konflikte so sestrou. Nepovzdychla si, keď ju manžel bez slova odignoroval. A tak potlačila aj radosť z malých víťazstiev. Aj vďačnosť. Aj smiech. Roky potláčala smútok, aby bola silná. 

🧠 Výskum z Harvardu ukázal, že potláčanie emócií zvyšuje stres a vedie k nižšej schopnosti riešiť problémy. 

💓 Neidentifikované emócie sa ukladajú do tela – čo môže prispieť k psychosomatickým ochoreniam. 

🔄 Ľudia, ktorí sa naučia emócie pomenovať a prijať, sú šťastnejší a emočne stabilnejší. 

💬 Otázky, ktoré si môžete položiť už dnes: 

Čo sa vo mne práve teraz deje – a kde to cítim v tele? 

🌪 Niekedy sa nahneváme tak, že zvýšime hlas na dieťa. Niekedy sme tak preťažení, že si večer otvoríme fľašu vína – nie pre chuť, ale aby sme aspoň na chvíľu necítili nič. A inokedy si jednoducho povieme: „Kašlem na to.“ ➡️ Aby sme sa emócií zbavili, siahame po rýchlych úľavách – alkohol, nadmerné jedenie, výbuchy hnevu, ticho, ktoré ničí vzťahy, práca, nakupovanie, vyhľadávanie hádok za účelom sebapotvrdenia. Ale riešenie nie je v úniku. Únik nás dobehne. Riešenie je v vedomom zastavení sa a v práci so sebou. 

📉 Až 85 % ľudí priznáva, že potláča svoje emócie, čo vedie k úzkosti, depresii a dokonca aj fyzickým ochoreniam. 

🧠 Schopnosť regulovať emócie je jedným z TOP 3 faktorov duševnej pohody a spokojnosti v živote. Vedomé pomenovanie emócie (napr. "cítim hnev") znižuje aktivitu amygdaly – teda centra strachu. 

🔄 Emocionálne podvedomie reaguje 20-krát rýchlejšie než vedomé rozhodovanie. A preto niekedy konáme skôr, než si vôbec uvedomíme prečo. 

❓ Otázky na zamyslenie: 

Čo sa deje vo vašom tele, keď sa cítite zahltení? 

😤 Uveďme si príklad. Ste v partnerskom vzťahu a neustále sa hádate kvôli tej istej veci. Napríklad – váš partner vždy odkladá dôležité rozhodnutia a vy to už nezvládate a hovoríte si: „Keby sa konečne rozhýbal, všetko by bolo lepšie!. Prečo sa mi to deje? Prečo sa stále točím v tom istom kruhu?“  

🔬 Štúdie ukazujú, že keď prijmeme zodpovednosť za svoje reakcie, náš mozog začne hľadať riešenia, nie obete. Keď si priznávame svoj podiel na situácii, v mozgu sa aktivujú centrá učenia a adaptability. Priznanie si reality nás robí múdrejšími. 

🔬 Často podliehame „tunelovému videniu“, v ktorom vidíme len to, čo nám dáva za pravdu. Keď si však dovolíme iný pohľad, otvárame si cestu k riešeniam. 

🔬 Väčšina našich reakcií je automatická. Kým si ich neuvedomíme, opakujeme ich.  

❓ Silné otázky pre Vás: 

Ako môžete zmeniť svoj pohľad na problém? 

Predstavte si ženu, ktorá vie, čo chce. Nedovoľuje, aby sa k nej správali neúctivo, nesnaží sa neustále niekomu vyhovieť a nezabúda pritom na seba. Je sebavedomá, nezávislá a muži ju zbožňujú. Nie preto, že by bola namyslená alebo neprístupná, ale preto, že si váži samu seba. 

Kniha „Prečo muži milujú potvory“ od Sherry Argov búra mýty o tom, že ženy musia byť vždy milé, ustupovať a obetovať sa pre druhých, aby si ich niekto vážil. Naopak, ukazuje, že keď žena pozná svoju hodnotu a nebojí sa ju ukázať, ľudia (nielen muži) ju začnú rešpektovať a obdivovať. 

🔹 Najväčšie ponaučenie? 

Nezabúdajte na svoje potreby a hranice. 

Nepredbiehajte sa v dokazovaní lásky – láska má byť vyvážená.  

Nehrajte sa na niekoho, kým nie ste, len aby ste sa niekomu zapáčili. 

Na známosť sa dáva, že od minulého týždňa nájdete naše Kontrastné kartičky materstva už aj v pôrodnici v Trnave²⁰ a v Skalici¹¹. 

Kontrastná kartička materstva je síce malá, no dokáže byť veľkou podporou v momentoch, kedy sa žena po pôrode necíti len dobre.

Nájdete v nej všetky dôležité informácie týkajúce sa možného prežívania vašich dní po pôrode, či neskôr v priebehu materstva:

• aké sú možné prejavy v prežívaní
• kedy je dobré spozornieť a vyhľadať pomoc
• ako a kde pomoc hľadať
• tipy ako hovoriť o svojom prežívaní 

Kompletný zoznam pôrodníc a ďalších miest, na ktorých sú pre vás Kontrastné kartičky materstva k dispozícii nájdete na našom webe Kontrastná kartička materstva - Vysmiata Duša Mamky.

♥️♥️Aj toto sa môže diať vďaka vašim 2%♥️♥️

😤 Všetko Vás rozčuľuje – kolega v práci, šéf, ktorý stále niečo chce, deti rozhádzané hračky, partner neodpratal riad... Už to vnímate ako bežnú súčasť dňa, však? ⛔ A teraz STOP! Skúste niečo iné. Zastavte sa na chvíľu a položte si otázku: Za čo môžem byť dnes vďačný/á? 

✅ Ľudia, ktorí si denne zapisujú vďačnosť, sú o 25 % šťastnejší. Vyjadrenie vďačnosti partnerovi posilňuje aj vzťah a zvyšuje dôveru. 

✅ Praktizovanie vďačnosti znižuje stres a depresiu o 35 %. 

✅ Vďační ľudia spia lepšie, pretože sa menej trápia a viac sa sústredia na pozitívne veci. 

👉 Skúste sa opýtať: 

Za čo ste dnes vďační? 

👉 Predstavte si tento scenár: Ste s partnerom na dovolenke a po krásnom dni pri mori si myslíte, že ste prežili dokonalý deň. No váš partner sa zamračí a povie: „Toto bola strašne nudná dovolenka.“ 🫣 Cítite sa nespravodlivo. Veď ste boli na tom istom mieste, prežili ten istý deň. Ako môže byť pravda tak odlišná? 

✅ Každý vníma realitu inak. Náš mozog si upravuje spomienky podľa aktuálnych emócií a skúseností. Takže to, čo si pamätáte vy, sa môže líšiť od toho, čo si pamätá váš partner – a obaja to vnímate ako „pravdu“. Neexistuje objektívna realita, len individuálna percepcia. Mozog filtruje realitu cez vlastné skúsenosti, emócie a presvedčenia. 

✅ Emócie ovplyvňujú fakty. Stres a nálada menia spôsob, akým interpretujeme udalosti. Čiže to, čo sa vám zdalo ako kritika, mohol byť len neutrálny komentár. Až 80 % našich spomienok je prispôsobených našim súčasným emóciám. 

✅ Mozog dopĺňa chýbajúce informácie. Keď nám chýba časť príbehu, mozog si ju „dotvorí“. To znamená, že si môžeme byť istí niečím, čo sa nikdy nestalo. Keď ľudia veria niečomu veľmi silno, budú ignorovať dôkazy, ktoré im protirečia. 

🎯 Otázky na zamyslenie: 

Čo ak naozaj existuje viac pravdivých pohľadov? 

🔥 Na začiatku vzťahu to poznáte. Boli ste nerozluční. Smiali sa, trávili spolu hodiny v rozhovoroch a milovali sa tak, ako v romantických filmoch. Ale časom niečo ochladlo. Všimli ste si, že váš partner už ďakuje za večeru. On si zase uvedomil, že ho už nepočúvate, keď rozpráva o práci. Asi tak ste sa pomaličky začali vzďaľovať. Znie vám to povedome? Možno sa to deje aj vo vašom vzťahu a možno si to ani neuvedomujete. 

🔹 Predpokladáte, že partner „to vie“? Omyl. Až 67 % párov uvádza, že sa ich vzťah rozpadol kvôli „postupnému emočnému odpojeniu“ – nie kvôli veľkým hádkam. 

🔹 Rutina a nedostatok uznania zabíja vzťahy viac ako nevera. Keď si prestaneme všímať malé gestá, vzťah stráca iskru. Každodenné malé krivdy sa ukladajú do „emočného účtu“. Podľa tejeto teórie majú negatívne skúsenosti 5x väčší dopad na naše vnímanie vzťahu ako pozitívne. 

🔹 Jednoduché „ďakujem“ alebo „vážim si ťa“ môže zvýšiť spokojnosť vo vzťahu až o 40 %. 

💭 Skúste sa sami seba opýtať: 

Kedy naposledy ste úprimne ocenili svojho partnera? 

POSLEDNÉ DVE VOĽNÉ MIESTA na hodinovej podpornej skupine vedenej psychologičkou Mgr. Ankou Hubčíkovou.

V stredu 26. marca o 10.00.

Pre prihlasovanie a viac info kliknite na https://www.vydumamky.sk/potrebujem-pomoc/pre-seba/podporna-skupina/.

Podporná skupina bude prebiehať cez platformu na videohovory google meet.

Tešíme sa na vás.

Tím Vysmiatej Duše Mamky

‼️ Váš priateľ začal chodiť do posilňovne. Prvý týždeň bol nadšený, druhý týždeň sa ešte premáhal, ale na to flákal. Po tom, čo sa vám priznal, že nemá energiu a nevidí žiadne výsledky, skončil. Poznáte to? A teraz prekvapenie: Váš priateľ sa nevzdal preto, že by bol slabý alebo lenivý. Vzdal sa, pretože mu chýbala správna dávka dopamínu – látky, ktorá udržiava našu motiváciu a vytrvalosť. 

✔️ Dopamín nie je len o odmeňovaní – ale aj o vytrvalosti, pomáha mozgu zvládať dlhodobé úlohy tým, že nás udržuje v stave motivácie. 

✔️ Mikro-odmeny zvyšujú našu šancu na úspech. Malé odmeny za pokrok udržiavajú motiváciu na dlhšie obdobie. Mozog nefunguje ako batéria, ale ako sval. Ak ho preťažíte, nefunguje lepšie, ale horšie. 

✔️ Noradrenalín vs. Dopamín – boj v našej hlave. Ak dopamín posilňuje motiváciu, noradrenalín spôsobuje únavu a nutkanie vzdať sa. Keď si nedávame prestávky, noradrenalín vyhráva. Ignorovanie pravidelných prestávok a odmien vedie k chronickému stresu a vyhoreniu. 

🤔 Otázky na zamyslenie: 

Kedy naposledy ste sa za niečo pochválili? 

🚴‍♂️ Predstavte si, že sa učíte niečo nové. Prvé pokusy sú katastrofa. Akoby váš mozog bojoval proti vám, horí, svaly protestujú, balans neexistuje. Keď robíme niečo prvýkrát, náš mozog musí doslova vyšliapať novú neuronálnu diaľnicu. To stojí veľa energie. Ak túto cestu nepoužívame, zostane zarastená a učenie sa nám vždy zdá náročné. Mozog si totiž vyberá najľahšiu cestu – tú, ktorú pozná najlepšie. 

1️⃣ Neuróny, ktoré spolu “horia”, spolu aj zostávajú prepojené. Ak niečo robíte pravidelne, mozog si zvykne a prestane sa “brániť”. 

2️⃣ Mozog sa učí najlepšie v krátkych dávkach. 20-minútové bloky učenia sú účinnejšie ako dlhé maratóny. 

3️⃣ Chyby sú super. Keď urobíte chybu a opravíte ju, mozog si rýchlejšie zapamätá správny spôsob. Navyše, emocionálne prepojenie s učením výrazne zlepšuje zapamätanie. 

🤔 Otázky na zamyslenie: 

Ktorá nová zručnosť by vám najviac pomohla v živote? 

❌ Stalo sa vám už, že ste v hneve napísali správu, ktorú ste neskôr ľutovali? Alebo ste v eufórii súhlasili s niečím, čo ste si neskôr rozmysleli? Emócie sú silné a rýchle. Ak ich necháme rozhodovať namiesto nás, často konáme tak, že si neskôr hovoríme Prečo som to urobil/a? 

📌 Medzi impulzom a konaním existuje priestor. Ak sa ho naučíte využívať, dokážete sa rozhodovať vedome a v súlade so svojimi hodnotami. 

📌 Ľudia, ktorí sa riadia zásadami, majú vyššiu spokojnosť v živote. Emócie sú dočasné, ale rozhodnutia podľa hodnôt prinášajú dlhodobú stabilitu. 

📌 Impulzívne rozhodnutia aktivujú amygdalu, časť mozgu zodpovednú za prežitie. Keď však medzi podnet a reakciu vložíme pauzu, aktivujeme prefrontálny kortex – centrum logického myslenia. 

❓ Otázky, ktoré vám zmenia život:

Čo sa vo mne deje práve teraz? 

Osamelosť? Čakanie? Nádej? Každý z nás vníma veci inak. Čo cítite pri pohľade na túto kartu? 

📌 Zaujímavé fakty o vnímaní a emóciách: 

Naše interpretácie obrazov často odrážajú náš vnútorný stav. 

Mozog si dopĺňa chýbajúce informácie podľa našich skúseností. 

Pocit osamelosti môže byť subjektívny – niekto sa cíti sám aj medzi ľuďmi. 

💡 Ootázky na zamyslenie: 

📌 Predstavte si, že ste vždy chceli hrať na gitare. Kúpite si krásnu gitaru, no keď príde na prvý akord, zastavíte sa. “Čo ak to pokazím? Čo ak sa na mne budú smiať?” A tak gitaru odložíte do kúta. O týždeň, o mesiac, o rok je stále zaprášená a nehraním si potvrdíte, že na to “asi nemáte talent”... Znie vám to povedome? 1️⃣ Strach z hanby je silnejší než strach zo zlyhania. Ľudia, ktorí sa boja hanby, sa vyhýbajú akýmkoľvek situáciám, kde by mohli urobiť chybu – aj za cenu toho, že sa nikdy neposunú vpred. 2️⃣ Hanba nás robí nečinnými. Hanbu často riešime pasivitou – akoby sme si mysleli, že keď nič neurobíme, nič sa nestane. Navyše, sebakritika vedie k nižšej motivácii a vyššej miere prokrastinácii. 3️⃣ Mozog sa učí vyhýbať “nebezpečenstvu”. Keď cítime hanbu, náš mozog zapína obranný mechanizmus - vyhnúť sa situácii úplne. Je to podobné ako pri strachu – radšej “nebudeme riskovať” a zostaneme v bezpečnej zóne. Mozog vníma sociálnu hanbu ako fyzickú bolesť. 🔑 Pár otázok na zamyslenie: Čo by ste urobili, keby ste sa nebáli hanby?️ Ako by sa zmenil váš život, keby ste začali veriť vo svoje schopnosti?️ Kedy ste naposledy prekonali hanbu a ako ste sa potom cítili? Čo sa v skutočnosti stane, ak neuspejete? Mnohí z nás sabotujú vlastné sny ešte skôr, než urobíme prvý krok. Pretože hanba bolí viac ako neúspech. ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/15sLqkTMye/#sebavedomie #osobnýRozvoj #prekonajstrach #dokážemTo #koučing #vyzvy #zmena #odvaha #Úspech #mindset #psychologia

💡 Je večer. Po dlhom dni sa snažíte uspať svoje dieťa. Ale namiesto pokojného uspávania sa situácia mení na boj. Vaše dieťa odmieta ísť spať, trucuje a vy už cítite, ako vo vás rastie napätie. Nakoniec zvýšite hlas alebo použijete „posledné varovanie“. Dieťa si líha, ale v očiach má slzy. Cítite výčitky a premýšľate: Robím to správne? 

🔹 Deti, ktorým rodičia častejšie vyjadrujú pochopenie, majú v dospelosti lepšie zvládanie stresu a silnejšie vzťahy.

🔹 Za každý kritický pokyn by dieťa malo dostať aspoň päť pozitívnych interakcií, aby sa necítilo odmietnuté. 

🔹 Emočná dostupnosť rodiča pomáha predchádzať problémovému správaniu v tínedžerskom veku. 

🧐 Čo pomáha: 

✔️ Regulovať vlastné emócie, aby ste ich neprenášali na dieťa