🟧 Už ste to niekedy povedali partnerovi, dieťaťu alebo kolegovi?

A viete, čo sa stalo? Zvyčajne presný opak. Dráma začala. Namiesto pokoja – výbuch. Namiesto porozumenia – obrana. Keď niekomu prikazujeme, čo má cítiť, vlastne mu berieme hlas. A nikto nechce byť umlčaný, keď ho niečo bolí. Ich emocionálna realita bola popretá. A to bolí. Viac než problém samotný. 

Potláčanie emócií zvyšuje stres a oslabuje vzťahy. Navyše, znižuje imunitu.

Ľudia, ktorí sú nútení „držať emócie na uzde“, majú horšiu pamäť a sú menej autentickí v interakciách. Ak je emócia odmietaná, mozog aktivuje obranné mechanizmy – a my reagujeme ešte silnejšie. 

Bezpodmienečné prijatie emócií je základom psychologického rastu a ozajstného kontaktu. Emócie potrebujú byť uznané, nie opravované. 

Otázky, ktoré môžete použiť hneď: 

Hovoriť o tom, kým naozaj sme, je malý krok k veľkej blízkosti. A veľký krok k pochopeniu v rodine, vo vzťahoch aj v práci. 

🧠 Jasné pomenovanie vlastností zvyšuje emocionálnu inteligenciu detí až o 20 %). 

Reflexia v rodine znižuje riziko konfliktov o 35 % a zlepšuje komunikáciu. 

Slová, ktoré používame o druhých, formujú náš vzťah k nim – buď ho budujeme, alebo ničíme. 

Otázky pre vás: 

Aké slovo vystihuje vašu prítomnosť v rodine? 

„Keď sa ma manžel opýtal, čo mi je, povedala som – nič. Ale dúfala som, že sa ma opýta znova...“ Emócie neklamú. Ale často ich ignorujeme. A to aj vtedy, keď kričia celým telom. Tlačením ich dnu sa len hromadia. 

🧪 Vzťahy, kde partneri vnímajú a reagujú na emócie toho druhého, sú o 70 % stabilnejšie. Dlhodobé popieranie pocitov znižuje empatiu a narúša vzťahy. 

Emócie sa šíria ako vírus – ak niekoho ignorujeme, vytvárame emocionálny „smog“. 

️ Ignorovanie emócií môže viesť až k psychosomatickým ochoreniam. 

Otázky pre vás: 

Kedy ste naposledy zareagovali na emóciu blízkeho namiesto slov? 

🟡 Ste doma. Partner príde z práce, buchne dverami, vrčí, že ho všetci otravujú. A vy? Automaticky reagujete podráždene: „Tak to sa upokoj, nemáš čo kričať!“ Alebo sa stiahnete a radšej odídete preč. Poznáte to? Emócie nie sú problém. Problém je, keď ich nechápeme a snažíme sa ich riadiť, najmä cudzie. Máme sa naučiť zvládnuť vlastnú reakciu na ne. 

🧬 Zrkadlové neuróny v mozgu spôsobujú, že automaticky preberáme emócie iných – preto je empatia prirodzená, no aj vyčerpávajúca. 

🧠 Ľudia, ktorí vedia regulovať svoje reakcie, majú vyššiu mieru vztahovej spokojnosti a nižší stres. Vzťahy, kde sa nezakazujú emócie, sú odolnejšie a dôvernejšie. 

️ Ľudia, ktorí nezasahujú do citov iných, ale ich zrkadlia a dávajú im priestor, budujú pevnejšie vzťahy a vyššiu dôveru. 

Otázky na zamyslenie: 

Čo sa vo vás deje, keď druhí vyjadrujú silné emócie? 

Predstavte si, že nosíte so sebou superpočítač. Každý deň ho používate, no nikto vám k nemu nedal návod. Až kým… neotvoríte túto knihu.

David Rock vo svojej knihe Jak pracuje váš mozek odhaľuje, čo sa skutočne deje vo vašej hlave – a hlavne prečo sa to deje.

Prečo vám niekto vysvetľuje niečo po šiestykrát a vy sa stále cítite pod tlakom? 

Prečo sa niekedy neviete pohnúť, aj keď máte pred sebou jasný cieľ? 

Prečo mozog miluje predvídateľnosť, no zároveň túži po novinkách?

Z knihy si odnesiete najmä:

Sova s nožom v hlave, ryba v klobúku, zajac medzi nimi. Hovoria „nič sa nedeje“, no napätie by sa dalo krájať. Presne tak vyzerá veľa našich porád, rodinných rád aj partnerských debát. Všetci sa tvária v pohode, ale vo vzduchu visí NEVYPOVEDANÉ. 

️‍️ Až 69 % konfliktov v dlhodobých vzťahoch je nevyriešiteľných, pretože ide o rozdiely v hodnotách a osobnosti – nie o konkrétnu tému.

🧠 Keď cítime hnev alebo zahanbenie, náš mozog prepne do módu „útok alebo útek“ – racionálna komunikácia sa stáva nemožnou.

Mlčanie v konfliktných situáciách zvyšuje pocit osamelosti a úzkosti až o 38 %. 

Otázky pre vás: 

Ktoré "vnútorné hlasy" vás zvyknú umlčať? 

️ Niekedy máme dni, keď sme podráždení, mlčanliví alebo vzdialení. A ľudia okolo nás – partner, kolegovia, kamaráti – si to často berú osobne. Ale čo ak je skutočný dôvod úplne inde? A čo ak práve ticho šíri tú najťažšiu atmosféru? 

🧪 Emócie sa prenášajú ako vírus – šťastie i negativita sa šíria cez vzťahy až na tri stupne kontaktu. 

🧠 Mozog prirodzene zrkadlí emócie druhých vďaka „zrkadlovým neurónom“. Dlhodobé skrývanie pocitov vedie k vyššiemu kortizolu a vyčerpaniu. 

Nálada šéfa ovplyvňuje výkonnosť jeho zamestnancov. Otvorené pomenovanie pocitov zlepšuje vzťahy. 

Otázky pre vás: 

Čo práve teraz vo vás dozrieva, ale ešte nebolo vyslovené? 

Zmena nezačína vonku. Začína v nás. 

Náš mozog sa môže meniť celý život, ale len vtedy, keď mu dáme dôvod. 

Kognitívna rigidita (neochota zmeniť názor) súvisí s vyššou mierou stresu a nižším životným naplnením. 85 % rozhodnutí robíme z podvedomých zvykov. 

Sebareflexia a otvorenosť zmenám zvyšujú duševnú pohodu a kvalitu vzťahov. Ľudia, ktorí vedome reflektujú a menia svoje názory, sú úspešnejší v práci aj vo vzťahoch.  

Otázky, ktoré vás môžu posunúť: 

Čo by sa zmenilo, keby ste na veci pozerali inak? 

„Cítim sa, akoby som bola v práci len robot. Len prežívam. Len nech to nejako zvládnem do dovolenky.“ No „zvládať“ nestačí. Musíme sa naučiť tvorivo odpovedať na tlak, nie sa mu len prispôsobiť. Kreativita nie je len pre umelcov. Je to nástroj pre prežitie. 

🧬 Kreatívne činnosti posilňujú mozog. Akivujú oblasti spojené s riešením problémov a empatiou. Zapojenie do tvorivej činnosti aktivuje prednú mozgovú kôru, čo vedie k lepšiemu rozhodovaniu a zníženiu impulzívnosti. 

Myslenie mimo rámec zvyšuje odolnosť voči stresu. Ľudia, ktorí denne trávia aspoň 15 minút kreatívnou činnosťou, majú o 30 % vyššiu spokojnosť a nižšiu mieru stresu. 

Všetci máme v sebe tvorcu. 98 % detí vo veku 5 rokov myslí kreatívne. V dospelosti túto schopnosť stratíme len preto, lebo jej prestaneme veriť. Ľudia, ktorí sa naučili myslieť ako „umelci“, mali vyššiu odolnosť voči konfliktom v medziľudských vzťahoch. 

Otázky, ktoré vám môžu pomôcť už dnes: 

Kedy naposledy ste sa cítili tvorivo živí? 

„Mám krásnu rodinu, zdravé deti, sme v pohode. Ale keď vidím, čo má susedka – nový dom, auto, exotickú dovolenku... zrazu mám pocit, že nie som dosť.“ Máme krásnu rodinu, prácu, zdravie – a aj tak sa v nás niečo pohne, keď sa pozrieme na to, ako žijú oni. Susedia. Kolegovia. Ľudia na Instagrame. A v hlave sa nám spustí: „Mala by som mať viac? Som dosť dobrý? Nestagnujem?“ 

Nezlyhávate. Len prežívate úplne bežný psychologický jav. Naše pocity spokojnosti sa často neodvíjajú od toho, čo máme – ale od toho, ako vnímame, čo majú iní - s kým sa porovnávame. 

🧬 Sociálne porovnávanie aktivuje oblasti mozgu spojené s odmenou a hrozbou – ako by sme boli v ohrození. 

Naše šťastie závisí viac od relatívneho príjmu než absolútneho. Rast bohatstva nezvyšuje dlhodobo šťastie – pokiaľ bohatnú aj ostatní.  

Sociálne siete zvyšujú porovnávanie a môžu prispieť k zníženiu sebaúcty. Ľudia, ktorí sa menej porovnávajú, sú psychicky stabilnejší a majú vyššiu sebaprijatie. 

Otázky, ktoré môžete začať používať hneď teraz: 

„Manžel mi sľúbil, že príde z práce skôr. Tešila som sa, že budeme spolu, pripravila som večeru, upratala detskú izbu, zapálila sviečky... O 19:45 mi napísal: ‘Zdržím sa, prepáč.’ A vo mne to vybuchlo.“ Poznáte ten pocit, keď niečo dopadne úplne inak, než ste dúfali a celé vás to rozhodí? Možno aj zbytočne. Z neurobiologického hľadiska sme totiž nastavení nevidieť realitu takú, aká je, ale takú, akú sme čakali, že bude. Realita verzus naše očakávania. A keď sa to nerovná? Prichádza frustrácia, smútok, hnev... 

🧠 Nezhoda medzi očakávaním a realitou aktivuje tie isté mozgové centrá ako fyzická bolesť. 90 % ľudí nereaguje na realitu, ale na svoj vnútorný naratív o nej. 

Ľudia majú prirodzený "prediction bias" – mozog si stále dopredu vytvára predpoklady. Predstavovanie si očakávaného výsledku aktivuje rovnaké oblasti mozgu ako jeho skutočné prežitie. A teda keď sa to nestane, zažívame doslova „neurobiologický šok“. 

Vedomé uvedomenie si svojich očakávaní znižuje emocionálne reakcie až o 40 %, čo výrazne znižuje reaktivitu amygdaly. 

Otázky pre vás: 

Aké očakávanie vás v tejto situácii sklamalo? 

🧵 Pamätáte si ten moment, keď ste sa rozhodli niečo dôležité urobiť, hoci vám búšilo srdce a potili sa dlane? 

🧠 Odvaha aktivuje rovnaké centrá v mozgu ako láska. Keď konáme odvážne, náš mozog uvoľňuje dopamín – pocit „zvládol som to!“. 

Odvaha nie je vrodená. Je trénovateľná. Malé rozhodnutia každý deň formujú našu "odvážnu identitu". 

️ Ľudia, ktorí hovoria pravdu o svojich pocitoch, zažívajú vyššiu mieru spokojnosti a zdravšie vzťahy. Písomná reflexia minulej odvážnej skúsenosti aktivuje prefrontálnu kôru, čo posilňuje seba-kontrolu v stresových situáciách. 

Otázky pre vás 

Čo vám vaša odvaha už raz priniesla? 

„Dnes musím byť šťastná. Veď mám prácu, zdravé deti, partnera… prečo sa tak necítim?“ A čím viac sa snaží šťastie „vyloviť“, tým viac jej uniká. Naše očakávania – ako by sa mal deň, partner, šéf či my sami správať – nám často sabotujú pocit spokojnosti. Nie udalosť samotná, ale nesplnené očakávania. A to je presne to, čo robí náš mozog – porovnáva realitu s tým, čo očakávame. Keď to nesedí, spúšťa alarm. 

🧠 Mozog je predikčný stroj. Neustále „predpovedá budúcnosť“ a ak niečo nesedí, vnímame to ako stres. Šťastie nezávisí len od toho, čo sa stane, ale od toho, ako to dopadne voči nášmu očakávaniu. Šťastie nie je cieľ, ale vedľajší efekt správne nastavenej pozornosti a akcie. 

️ Viac očakávaní = menej radosti. Čím viac očakávame konkrétny výsledok, tým vyššiu máme tendenciu sklamať sa. 

️ Prekvapenia sú emóciou nabité. Prekvapenia narušia očakávania a aktivujú emócie viac než predvídateľné situácie. Či už pozitívne alebo negatívne. Viac ako 80 % našich emócií je odpoveďou na (často nereálne) očakávania, nie na samotné udalosti. 

Otázky pre vás: 

Čo dnes očakávate a na čom vlastne tieto očakávania stoja? 

‍⚕️ „Prepadla ma zlosť. Kolega mi medzi rečou povedal, že som príliš emotívna. Cítila som, ako mi vyráža poistky. A potom, doma, som kričala na deti, že si nezobrali papuče.“ 

No a práve tu vstupuje na scénu laterálna časť čelného laloku – časť mozgu, ktorá sa aktivuje, keď svoje pocity opíšeme slovami. A čo sa vtedy deje? Aktivácia tejto oblasti tlmí činnosť amygdaly – nášho emocionálneho "poplašného systému". Inými slovami: keď pomenúvate, čo cítite, dávate svojmu mozgu nástroj na upokojenie. 

🧬 Verbálne pomenovanie emócií znižuje aktivitu amygdaly až o 50 %. 

Ľudia, ktorí hovoria o svojich pocitoch nahlas, zvládajú stres lepšie a rýchlejšie sa z neho zotavujú. 

🧘‍♀️ Vedomé pomenovanie emócií aktivuje reguláciu v prefrontálnom kortexe – centre sebakontroly a rozhodovania. Ľudia, ktorí sa pravidelne učia identifikovať a vyjadrovať svoje emócie, sú výrazne odolnejší voči stresu a lepšie zvládajú konflikty. 

🧠 Otázky pre vás: 

„Viem, že to asi nie je pravda… ale mám pocit, že môj muž ma ignoruje a nemiluje.“ Jej muž len prišiel domov unavený, nepovedal veľa a išiel si ľahnúť. Realita? Potreboval si oddýchnuť. A presne tu to začína. Nie tým, čo sa stalo, ale ako to mozog spracoval. Je to nástroj na prežitie, nie na objektívne vnímanie sveta. Mozog NEHĽADÁ pravdu. Hľadá bezpečie. A často tým spôsobuje úzkosť. 

🧠 Až 50 % našich spomienok si časom "vymýšľame", a ani o tom nevieme. Falošné spomienky sú bežné. Mozog dokáže meniť minulosť podľa našej aktuálnej nálady. 

Amygdala (centrum strachu) zosilňuje negatívne zážitky, aby nás „chránila“. Aktivuje sa pri strese. 

️‍️ Náš mozog preferuje zovšeobecňovanie pred presným vnímaním reality, čím zvyšuje pravdepodobnosť úzkosti. Mozog vníma svet cez predsudky. Kognitívne skreslenia sú automatické, ale naučiteľné rozpoznať. 

🧭 Otázky pre vás: 

Čo si o tejto situácii myslíte – a čo naozaj viete? 

‍️ Predstavte si, že každá emócia, ktorú cítite – smútok, hnev, úzkosť, radosť – je ako posol. Prichádza s odkazom. Ale čo ak ho nepočúvate? Alebo ešte horšie – čo ak sa ho bojíte? 

️ Karla McLaren vo svojej knihe „Reč emócií“ ponúka úplne iný pohľad na to, čo prežívate. Učí, že emócie nie sú problém, ktorý treba odstrániť, ale jazyk, ktorému sa máme naučiť rozumieť. Emócie nám totiž pomáhajú prežiť, rozhodovať sa, budovať vzťahy a chrániť vlastné hranice. Len ich často necháme bez slova. 

Čo je na tejto knihe také výnimočné?

Dozviete sa, čo vám chce každá emócia povedať – áno, dokonca aj tie „nepríjemné“. 

Zistíte, prečo potláčanie hnevu vedie k vyhoreniu a prečo radosť bez uzemnenia vyčerpáva. 

Naučíte sa praktické techniky, ako emócie prijať, spracovať a pustiť – nie bojovať, ale spolupracovať. 

Poznáte to? Jeden článok. Jeden komentár. Celé telo sa napne, dych sa zrýchli a hnev exploduje. Klik. Zdieľať. Napísať odpoveď. „Prečo to píšu?! Ako si to vôbec môžu dovoliť?!“ ozýva sa protistrana, keď rozoberáme jej reakciu na status známeho z Facebooku. Pár viet a vyhodila z okna pokoj celého dňa. V bežnom živote – v práci, doma, na sociálnych sieťach – často reagujeme emocionálne a rýchlo. Problém? Vtedy nerozmýšľame, ale bojujeme alebo utekáme. 

Vedeli ste, že silné emócie vypínajú racionálne myslenie? 

Algoritmy na internete sú navrhnuté tak, aby v nás vyprovokovali silné emócie. 

Až 70 % najzdieľanejšieho obsahu online pracuje s hnevom, strachom alebo prekvapením. Krátka pauza pred reakciou znižuje mieru konfliktných reakcií až o 39 %. 

Otázky, ktoré menia perspektívu: 

Čo vo vás spustilo túto reakciu? 

️ Sedela som v kancelárii, pozdravila kolegyňu a ona len prešla okolo. Bez slova. V hlave mi okamžite nabehli myšlienky: "Je na mňa nahnevaná? Urobila som niečo zlé? Neznáša ma?" Zistila som, že sa ponáhľala vyzdvihnúť do školy svoje choré dieťa a mala hlavu úplne inde. Toto je presne ten moment, kde naša nesprávna interpretácia reality môže spôsobiť lavínu: úzkosť, konflikty, domýšľanie, a v horšom prípade – viera v konšpirácie. 

Ľudia s nižšou schopnosťou kritického myslenia častejšie veria hoaxom. 

🧠 Emócie (strach, hnev, frustrácia) výrazne znižujú schopnosť logického uvažovania. 

Máme tendenciu veriť tomu, čo podporuje náš aktuálny emocionálny stav – nie nutne pravdu. Interpretácia reality je kognitívna zručnosť, ktorá sa dá trénovať podobne ako svaly – čím viac si kladieme otázky, tým lepšie ju zvládame. 

Položte tieto otázky: 

Ako môžete byť v tejto situácii zvedavejší než reaktívny? 

Sedíte s rodinou za stolom. Všetko ide fajn, kým... nezačne téma politiky. Zrazu sú všetci odborníci, hlasy sa zvyšujú, nálada klesá. Vzduch hustne. A Vy si len hovoríte: „Prečo sa nedokážeme porozprávať bez hádky?“ A nie je to len o vôli či výchove. Naše politické názory nie sú len o informáciách. Sú zakódované hlboko – až v génoch. 

🧬 Genetika ovplyvňuje až 40–50 % našej tendencie k politickým názorom. 

🧠 Konzervatívne myslenie je často spojené s vyššou citlivosťou na hrozby – je to biologický obranný mechanizmus. Konzervatívne zmýšľajúci ľudia majú väčšiu amygdalu – časť mozgu spojenú so spracovaním strachu a ohrozenia. 

Ľudia s odlišným názorom nás biologicky stresujú viac než by sme priznali,a ale mozog je schopný tieto reakcie trénovať.  

Otázky: 

Čo vám tento názor prináša do života? 

Pozreli ste sa už niekedy na roj včiel a povedali si: „To je čistý zmätok“? Ale len dovtedy, kým sa nepozriete bližšie. V skutočnosti ide o jednu z najkoordinovanejších komunít v prírode. A presne tak to často vyzerá aj v našich hlavách, rodinách, tímoch či vzťahoch.

Na povrchu zmätok. V hĺbke však túžba po poriadku, role, zmysle, vzťahoch. Náš mozog v chaose reaguje podobne ako úľ: všetci chcú niečo, všetko je naliehavé, všetko sa deje naraz. Ale – podobne ako vo včeľom svete – aj v chaose môže byť poriadok. 

🧠 Kolektívna inteligencia tímu stúpa, ak členovia majú jasné role a vzájomný rešpekt. Včely komunikujú tancom. Dokážu tak efektívne odovzdávať informácie o vzdialenosti a smere potravy. → Váš vnútorný “tanec” môže byť tiež spôsob, ako si ujasniť smer. 

Každý jednotlivec je nenahraditeľný, hoci sa zdá byť len „ďalšou včelou“. 

Ľudia bez jasne definovanej roly v tíme zažívajú o 44 % vyššiu mieru stresu. Mentálna pauza zvyšuje kreativitu – len 10 minút ticha denne môže zvýšiť kreativitu až o 60%. 

🧭 Otázky na zamyslenie: 

V dnešnom svete, plnom stresu a rýchleho tempa, sa hnev stáva častým spoločníkom – či už v škole, v práci, v rodine alebo v priateľstvách. Ak sa aj vy niekedy cítite, že vás hnev ovláda, táto kniha môže byť vaším sprievodcom na ceste k vnútornému pokoju. 

Čo sa v knihe dozviete?

Porozumenie hnevu: Kniha pomáha pochopiť, čo hnev spôsobuje a ako ho rozpoznať ešte predtým, než eskaluje.

Mindfulness techniky: Naučíte sa techniky všímavosti, ktoré vám pomôžu reagovať na stresové situácie s väčším pokojom a rozvahou.

Praktické cvičenia: Kniha obsahuje rôzne cvičenia a návody, ako efektívne zvládať hnev v každodennom živote.

Príbehy zo života: Autori zdieľajú skutočné príbehy, ktoré ilustrujú, ako sa dá hnev zvládať a transformovať na pozitívnu energiu.

️ Koľkokrát ste dnes niekoho posúdili… bez toho, aby ste poznali celý jeho príbeh? V obchode chlapec niečo zhodil z pultu. Jeho mama naňho zvýšila hlas. Ľudia sa az nimi otáčali. V tom začala klasika: „Zlá matka." ,,Netrpezlivá." ,,Asi ho bije aj doma...“ 

Možno mala za sebou noc pri nemocničnej posteli. Možno práve prišla o prácu. Možno sa snaží zvládať život, len sily dochádzajú. 

🧬 Ľudia majú tendenciu pripisovať správanie druhých ich „povahe“, no, svoje vlastné správanie ospravedlňujú okolnosťami. 

🧠 Keď sa naučíme odstúpiť od emócií a pozrieť na situáciu ako nestranný pozorovateľ, zvyšujeme empatiu a reguláciu vlastných reakcií. 

Empatia sa aktivuje až po spomalení úsudku – keď vedome prepneme z režimu „súdiť“ na „chápať“. 

Otázky, ktoré zmenia spôsob, ako sa pozeráte na druhých: 

„Vieš, keď niečo urobí moja kamarátka, poviem si, že mala proste zlý deň. Ale keď to urobí kolegyňa, hneď si myslím, že je protivná a zámerne ma ignoruje.“ K „našim“ sme láskaví, k „tým druhým“ podozrievaví. Prečo? Lebo naše mozgy sú naprogramované veriť „svojim“. 🧪 Robíme rýchle súdy o ľuďoch za menej než 1 sekundu – a sú často chybné. Ľudia si vytvárajú „my a oni“ skupiny už len na základe farebného trička. 🧬 Mozog aktivuje odlišné centrá pri pohľade na „iných“ – menej empatie, viac strachu. Aktivujú sa oblasti mozgu spojené s hrozbou. 🧠 Kontakt znižuje predsudky. Pravidelné stretávanie s rôznymi ľuďmi buduje dôveru a empatiu. Povedomé tváre = menej predsudkov. 🧭 Skúste si tieto otázky: Čo by ste o druhom človeku vedelo, keby ste sa ho skutočne spýtali? Kedy ste naposledy niekoho hneď „odsúdili“ – a čo bolo za tým? Čo spoločné máte, aj keď sa na prvý pohľad líšite? Čo o vás prezrádza váš pohľad na „tých druhých“? Ktorý krok môžete urobiť, aby ste spoznali niekoho, koho sa (nevedomky) obávate? 🧠 Mini výzva: Tento týždeň oslovte niekoho, koho bežne obchádzate. Spýtajte sa ho na niečo osobné – odkiaľ pochádza, čo má rád, čoho sa bojí. Počúvajte bez komentára. Len načúvajte. Uvidíte, čo to spraví s vaším svetom.  ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1AUUQ9N4FJ/ #koučing #sebarozvoj #vztahy #emocia #predsudky #psychologia #empatia #mindset #vedomyzivot #vedomakomunikacia #osobnyrozvoj #nevedomevzorce #reframing #mentálnezručnosti #emocionálnazrelosť #vedomerozhodnutia

‍ „Tá nová kolegyňa je čudná. Ani neodzdraví, ani úsmev, nič. Niečo na nej mi nesedí… Tie nové sú vždy problémové. Nevedia sa prispôsobiť.“ „A poznáte ju?“„Nie... ale viem, že nebude dobrá.“ Mozog často reaguje na neznámo strachom. Vytvára si príbehy, aby zaplnil prázdne miesta. Často nepriaznivé – najmä voči cudzincom. 1️⃣ Ľudia majú sklon vnímať členov vlastnej skupiny ako "morálnejších" než cudzincov, aj bez dôkazov. 2️⃣ Mozog reaguje na neznáme tváre zvýšenou aktivitou v amygdale — oblasti strachu. 3️⃣ Ľudia prejavujú nevedomé predsudky voči cudzincom, ktoré si neuvedomujú. Aj krátky, pozitívny kontakt s „cudzím“ človekom významne znižuje stereotypy a obavy.  Otázky, ktoré môžete vyskúšať hneď dnes: Čo o tejto osobe skutočne viete? Reagujete na realitu alebo na svoj strach z neznámeho? Čo by ste mohli získať, ak sa otvoríte novému človeku? Čo ak sa mýlite? Čo by bolo iné? Ako by ste sa zachovali, keby ste predpokladali to najlepšie? ️ Nepotrebujete meniť celý svet. Stačí začať pri sebe. A svet sa zmení spolu s vami. ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/18YMSa8t5M/ #psychologia #koucing #sebarozvoj #predsudky #mentalnezdravie #emocnainteligencia #medziludskevzťahy #empatia #ludskost #vzťahy #komunikacia #sebareflexia #nevedomevzorce