„Viem, že to asi nie je pravda… ale mám pocit, že môj muž ma ignoruje a nemiluje.“ Jej muž len prišiel domov unavený, nepovedal veľa a išiel si ľahnúť. Realita? Potreboval si oddýchnuť. A presne tu to začína. Nie tým, čo sa stalo, ale ako to mozog spracoval. Je to nástroj na prežitie, nie na objektívne vnímanie sveta. Mozog NEHĽADÁ pravdu. Hľadá bezpečie. A často tým spôsobuje úzkosť. 

🧠 Až 50 % našich spomienok si časom "vymýšľame", a ani o tom nevieme. Falošné spomienky sú bežné. Mozog dokáže meniť minulosť podľa našej aktuálnej nálady. 

Amygdala (centrum strachu) zosilňuje negatívne zážitky, aby nás „chránila“. Aktivuje sa pri strese. 

️‍️ Náš mozog preferuje zovšeobecňovanie pred presným vnímaním reality, čím zvyšuje pravdepodobnosť úzkosti. Mozog vníma svet cez predsudky. Kognitívne skreslenia sú automatické, ale naučiteľné rozpoznať. 

🧭 Otázky pre vás: 

Čo si o tejto situácii myslíte – a čo naozaj viete? 

‍️ Predstavte si, že každá emócia, ktorú cítite – smútok, hnev, úzkosť, radosť – je ako posol. Prichádza s odkazom. Ale čo ak ho nepočúvate? Alebo ešte horšie – čo ak sa ho bojíte? 

️ Karla McLaren vo svojej knihe „Reč emócií“ ponúka úplne iný pohľad na to, čo prežívate. Učí, že emócie nie sú problém, ktorý treba odstrániť, ale jazyk, ktorému sa máme naučiť rozumieť. Emócie nám totiž pomáhajú prežiť, rozhodovať sa, budovať vzťahy a chrániť vlastné hranice. Len ich často necháme bez slova. 

Čo je na tejto knihe také výnimočné?

Dozviete sa, čo vám chce každá emócia povedať – áno, dokonca aj tie „nepríjemné“. 

Zistíte, prečo potláčanie hnevu vedie k vyhoreniu a prečo radosť bez uzemnenia vyčerpáva. 

Naučíte sa praktické techniky, ako emócie prijať, spracovať a pustiť – nie bojovať, ale spolupracovať. 

Poznáte to? Jeden článok. Jeden komentár. Celé telo sa napne, dych sa zrýchli a hnev exploduje. Klik. Zdieľať. Napísať odpoveď. „Prečo to píšu?! Ako si to vôbec môžu dovoliť?!“ ozýva sa protistrana, keď rozoberáme jej reakciu na status známeho z Facebooku. Pár viet a vyhodila z okna pokoj celého dňa. V bežnom živote – v práci, doma, na sociálnych sieťach – často reagujeme emocionálne a rýchlo. Problém? Vtedy nerozmýšľame, ale bojujeme alebo utekáme. 

Vedeli ste, že silné emócie vypínajú racionálne myslenie? 

Algoritmy na internete sú navrhnuté tak, aby v nás vyprovokovali silné emócie. 

Až 70 % najzdieľanejšieho obsahu online pracuje s hnevom, strachom alebo prekvapením. Krátka pauza pred reakciou znižuje mieru konfliktných reakcií až o 39 %. 

Otázky, ktoré menia perspektívu: 

Čo vo vás spustilo túto reakciu? 

️ Sedela som v kancelárii, pozdravila kolegyňu a ona len prešla okolo. Bez slova. V hlave mi okamžite nabehli myšlienky: "Je na mňa nahnevaná? Urobila som niečo zlé? Neznáša ma?" Zistila som, že sa ponáhľala vyzdvihnúť do školy svoje choré dieťa a mala hlavu úplne inde. Toto je presne ten moment, kde naša nesprávna interpretácia reality môže spôsobiť lavínu: úzkosť, konflikty, domýšľanie, a v horšom prípade – viera v konšpirácie. 

Ľudia s nižšou schopnosťou kritického myslenia častejšie veria hoaxom. 

🧠 Emócie (strach, hnev, frustrácia) výrazne znižujú schopnosť logického uvažovania. 

Máme tendenciu veriť tomu, čo podporuje náš aktuálny emocionálny stav – nie nutne pravdu. Interpretácia reality je kognitívna zručnosť, ktorá sa dá trénovať podobne ako svaly – čím viac si kladieme otázky, tým lepšie ju zvládame. 

Položte tieto otázky: 

Ako môžete byť v tejto situácii zvedavejší než reaktívny? 

Sedíte s rodinou za stolom. Všetko ide fajn, kým... nezačne téma politiky. Zrazu sú všetci odborníci, hlasy sa zvyšujú, nálada klesá. Vzduch hustne. A Vy si len hovoríte: „Prečo sa nedokážeme porozprávať bez hádky?“ A nie je to len o vôli či výchove. Naše politické názory nie sú len o informáciách. Sú zakódované hlboko – až v génoch. 

🧬 Genetika ovplyvňuje až 40–50 % našej tendencie k politickým názorom. 

🧠 Konzervatívne myslenie je často spojené s vyššou citlivosťou na hrozby – je to biologický obranný mechanizmus. Konzervatívne zmýšľajúci ľudia majú väčšiu amygdalu – časť mozgu spojenú so spracovaním strachu a ohrozenia. 

Ľudia s odlišným názorom nás biologicky stresujú viac než by sme priznali,a ale mozog je schopný tieto reakcie trénovať.  

Otázky: 

Čo vám tento názor prináša do života? 

Pozreli ste sa už niekedy na roj včiel a povedali si: „To je čistý zmätok“? Ale len dovtedy, kým sa nepozriete bližšie. V skutočnosti ide o jednu z najkoordinovanejších komunít v prírode. A presne tak to často vyzerá aj v našich hlavách, rodinách, tímoch či vzťahoch.

Na povrchu zmätok. V hĺbke však túžba po poriadku, role, zmysle, vzťahoch. Náš mozog v chaose reaguje podobne ako úľ: všetci chcú niečo, všetko je naliehavé, všetko sa deje naraz. Ale – podobne ako vo včeľom svete – aj v chaose môže byť poriadok. 

🧠 Kolektívna inteligencia tímu stúpa, ak členovia majú jasné role a vzájomný rešpekt. Včely komunikujú tancom. Dokážu tak efektívne odovzdávať informácie o vzdialenosti a smere potravy. → Váš vnútorný “tanec” môže byť tiež spôsob, ako si ujasniť smer. 

Každý jednotlivec je nenahraditeľný, hoci sa zdá byť len „ďalšou včelou“. 

Ľudia bez jasne definovanej roly v tíme zažívajú o 44 % vyššiu mieru stresu. Mentálna pauza zvyšuje kreativitu – len 10 minút ticha denne môže zvýšiť kreativitu až o 60%. 

🧭 Otázky na zamyslenie: 

V dnešnom svete, plnom stresu a rýchleho tempa, sa hnev stáva častým spoločníkom – či už v škole, v práci, v rodine alebo v priateľstvách. Ak sa aj vy niekedy cítite, že vás hnev ovláda, táto kniha môže byť vaším sprievodcom na ceste k vnútornému pokoju. 

Čo sa v knihe dozviete?

Porozumenie hnevu: Kniha pomáha pochopiť, čo hnev spôsobuje a ako ho rozpoznať ešte predtým, než eskaluje.

Mindfulness techniky: Naučíte sa techniky všímavosti, ktoré vám pomôžu reagovať na stresové situácie s väčším pokojom a rozvahou.

Praktické cvičenia: Kniha obsahuje rôzne cvičenia a návody, ako efektívne zvládať hnev v každodennom živote.

Príbehy zo života: Autori zdieľajú skutočné príbehy, ktoré ilustrujú, ako sa dá hnev zvládať a transformovať na pozitívnu energiu.

️ Koľkokrát ste dnes niekoho posúdili… bez toho, aby ste poznali celý jeho príbeh? V obchode chlapec niečo zhodil z pultu. Jeho mama naňho zvýšila hlas. Ľudia sa az nimi otáčali. V tom začala klasika: „Zlá matka." ,,Netrpezlivá." ,,Asi ho bije aj doma...“ 

Možno mala za sebou noc pri nemocničnej posteli. Možno práve prišla o prácu. Možno sa snaží zvládať život, len sily dochádzajú. 

🧬 Ľudia majú tendenciu pripisovať správanie druhých ich „povahe“, no, svoje vlastné správanie ospravedlňujú okolnosťami. 

🧠 Keď sa naučíme odstúpiť od emócií a pozrieť na situáciu ako nestranný pozorovateľ, zvyšujeme empatiu a reguláciu vlastných reakcií. 

Empatia sa aktivuje až po spomalení úsudku – keď vedome prepneme z režimu „súdiť“ na „chápať“. 

Otázky, ktoré zmenia spôsob, ako sa pozeráte na druhých: 

„Vieš, keď niečo urobí moja kamarátka, poviem si, že mala proste zlý deň. Ale keď to urobí kolegyňa, hneď si myslím, že je protivná a zámerne ma ignoruje.“ K „našim“ sme láskaví, k „tým druhým“ podozrievaví. Prečo? Lebo naše mozgy sú naprogramované veriť „svojim“. 🧪 Robíme rýchle súdy o ľuďoch za menej než 1 sekundu – a sú často chybné. Ľudia si vytvárajú „my a oni“ skupiny už len na základe farebného trička. 🧬 Mozog aktivuje odlišné centrá pri pohľade na „iných“ – menej empatie, viac strachu. Aktivujú sa oblasti mozgu spojené s hrozbou. 🧠 Kontakt znižuje predsudky. Pravidelné stretávanie s rôznymi ľuďmi buduje dôveru a empatiu. Povedomé tváre = menej predsudkov. 🧭 Skúste si tieto otázky: Čo by ste o druhom človeku vedelo, keby ste sa ho skutočne spýtali? Kedy ste naposledy niekoho hneď „odsúdili“ – a čo bolo za tým? Čo spoločné máte, aj keď sa na prvý pohľad líšite? Čo o vás prezrádza váš pohľad na „tých druhých“? Ktorý krok môžete urobiť, aby ste spoznali niekoho, koho sa (nevedomky) obávate? 🧠 Mini výzva: Tento týždeň oslovte niekoho, koho bežne obchádzate. Spýtajte sa ho na niečo osobné – odkiaľ pochádza, čo má rád, čoho sa bojí. Počúvajte bez komentára. Len načúvajte. Uvidíte, čo to spraví s vaším svetom.  ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1AUUQ9N4FJ/ #koučing #sebarozvoj #vztahy #emocia #predsudky #psychologia #empatia #mindset #vedomyzivot #vedomakomunikacia #osobnyrozvoj #nevedomevzorce #reframing #mentálnezručnosti #emocionálnazrelosť #vedomerozhodnutia

‍ „Tá nová kolegyňa je čudná. Ani neodzdraví, ani úsmev, nič. Niečo na nej mi nesedí… Tie nové sú vždy problémové. Nevedia sa prispôsobiť.“ „A poznáte ju?“„Nie... ale viem, že nebude dobrá.“ Mozog často reaguje na neznámo strachom. Vytvára si príbehy, aby zaplnil prázdne miesta. Často nepriaznivé – najmä voči cudzincom. 1️⃣ Ľudia majú sklon vnímať členov vlastnej skupiny ako "morálnejších" než cudzincov, aj bez dôkazov. 2️⃣ Mozog reaguje na neznáme tváre zvýšenou aktivitou v amygdale — oblasti strachu. 3️⃣ Ľudia prejavujú nevedomé predsudky voči cudzincom, ktoré si neuvedomujú. Aj krátky, pozitívny kontakt s „cudzím“ človekom významne znižuje stereotypy a obavy.  Otázky, ktoré môžete vyskúšať hneď dnes: Čo o tejto osobe skutočne viete? Reagujete na realitu alebo na svoj strach z neznámeho? Čo by ste mohli získať, ak sa otvoríte novému človeku? Čo ak sa mýlite? Čo by bolo iné? Ako by ste sa zachovali, keby ste predpokladali to najlepšie? ️ Nepotrebujete meniť celý svet. Stačí začať pri sebe. A svet sa zmení spolu s vami. ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/18YMSa8t5M/ #psychologia #koucing #sebarozvoj #predsudky #mentalnezdravie #emocnainteligencia #medziludskevzťahy #empatia #ludskost #vzťahy #komunikacia #sebareflexia #nevedomevzorce

Mnoho ľudí od detstva počúva, že sú „priemerní“ – v škole, doma, v práci. A tak tomu začali veriť aj oni sam. Nikdy si nepýtali zvýšenie platu. Nikdy nešli za tým, po čom naozaj túžili. Cítia sa neviditeľní. To, čo si myslíme o sebe, nie je fakt. Je to len príbeh, ktorý sme si opakovali príliš dlho. 

🧠 Naše mozgy milujú „potvrdzovanie“. Máme sklon hľadať dôkazy, ktoré potvrdzujú naše názory, a ignorovať tie opačné (confirmation bias).  

Viac ako 80 % našich denných myšlienok sú opakujúce sa myšlienky z predchádzajúcich dní. Čo si myslíte dnes, ste si mysleli aj včera… aj predvčerom. 

Presvedčenia sú často založené na emočných skúsenostiach, nie na faktoch. Až 85 % našich obmedzujúcich presvedčení nevzniklo vedome. 

Otázky pre vás: 

Je to pravda? 

Otec stál s malým synom pred školou. Chlapček sa zrazu zastavil, pozrel na strom a zvolal: "Pozri, aké krásne lístky!" Otec sa usmial a namiesto ponáhľania si sadli na lavičku a chvíľu len tak boli. Tento moment sa nedal naplánovať. Nevzišiel zo zoznamu úloh. Bol živý, skutočný a neopakovateľný. A presne o tom je život. O schopnosti zastaviť sa, vnímať a dovoliť si byť tu a teraz. 

Až 47 % času sú naše myšlienky mimo toho, čo práve robíme. A to nás robí menej šťastnými. 

Ľudia, ktorí vedome vnímajú prítomnosť, vykazujú nižšiu mieru stresu až o 39 %. 

Pravidelné tréningy pozornosti (mindfulness) doslova pretvárajú mozog, posilňujú štruktúry spojené so spokojnosťou a emocionálnou stabilitou. 

Koučovacie otázky pre vás: 

Kde dnes najviac cítite potrebu byť viac prítomní? 

🟡 „Píšem mu každú hodinu, či je v poriadku. Zdieľam s ním všetky moje pocity a očakávam to isté. Pomáham mu s každým rozhodnutím. Chcem, aby sa cítil podporovaný. A on mi nadáva, že ho príliš kontrolujem a cíti sa udusený. Ak ma naozaj miluje, mal by chcieť byť so mnou stále, nie?" 

Láska nie je o vlastnení. Je o rešpekte k autonómii druhého. Jej láska bola viac o potrebe byť potvrdená... než o rešpekte k jeho slobode. 

🧠 Najväčší problém vo vzťahoch nevzniká z nedostatku lásky, ale z neefektívneho zvládania emocionálnych potrieb. 

🧍‍♀️ Kontrolujúce správanie zvyšuje stresové hormóny (kortizol) u partnerov a vedie k emocionálnemu dištancu. 

Až 62 % konfliktov vo vzťahoch začína potrebou mať pravdu alebo "opraviť" partnera. 

Otázky, ktoré môžu meniť život: 

Ak sa občas cítite pod tlakom, v strese alebo iba len nemáte svoj deň, kniha Ako ihneď zmeniť náladu od Olivie Remes môže byť presne to, čo potrebujete. Táto kniha je skutočným návodom na to, ako prevziať kontrolu nad svojimi emóciami v každodennom živote.   

Hlavné myšlienky, ktoré sa oplatí si zapamätať:

Dýchajte vedome. Dýchanie je základným nástrojom na zníženie stresu. Aj pár hlbokých nádychov dokáže zmeniť vašu náladu a priniesť okamžitý pokoj.

Zmeňte perspektívu. Zaujmite nový pohľad na situáciu. Mnohým negatívnym myšlienkam sa dá predísť jednoducho tým, že ich nebudeme prežívať, ale pozrieme sa na ne z iného uhla. 

Zamerajte sa na pozitívne okamihy. Keď sa cítite skleslí, spomeňte si na niečo, čo vás teší. Aj jednoduché momenty radosti môžu zmeniť celkový pohľad na deň.

Pohyb a radosť. Či už ide o prechádzku alebo cvičenie, fyzická aktivita vám pomôže zlepšiť náladu a uvoľniť napätie. 

🧒 Má len 9 rokov, ale vie kričať tak, že to trhá uši: „Neznášam ťa!“. „Moja dcéra na mňa kričí, bije ma, hovorí, že ma nenávidí. A ja pritom robím všetko, čo môžem.“ Nenávisť detí je často len výkrikom bolesti. 

🧬 Detská agresia voči blízkym je často priamo úmerná ich pocitu bezpečia — dieťa "útočí" tam, kde sa cíti najviac ohrozené. 

🧠 Nenávisť sa najčastejšie prejavuje v blízkych vzťahoch, kde bol vzťah narušený alebo neprijatý — nie preto, že by tam láska chýbala, ale preto, že tam to kdesi zabolelo. Až 67 % detí s traumami vykazuje „odmietavé“ správanie voči osobe, od ktorej túžia po láske. 

️ Dotyk, záujem a pokojná reakcia znižujú hladinu kortizolu (stresového hormónu) u dieťaťa až o 45 %. 

Otázky, ktoré menia hru: 

Čo sa vo vás odohráva, keď dieťa kričí? 

Predstavte si, že máte v rukách knihu, ktorá vám ukáže, že byť originálny neznamená byť divný. Naopak – znamená to prinášať nové nápady, ktoré môžu zmeniť svet okolo vás. Kniha Originály od Adama Granta je práve takýmto sprievodcom. 

Čo sa v nej dozviete?

Originalita nie je len pre géniov. Každý z nás môže byť originálny, ak sa naučíme myslieť inak a nebáť sa ísť proti prúdu. 

Prokrastinácia môže byť užitočná. Nie vždy je zlé odkladať veci – niekedy nám to dá čas na lepšie nápady.

Nebojte sa zlyhania. Chyby sú súčasťou procesu učenia a často vedú k najlepším objavom. 

Spolupráca je kľúčová. Spojením síl s ostatnými môžeme dosiahnuť viac a priniesť silnejšie nápady. 

Táto karta ukazuje možnosti. Ale aj vnútorný chaos. Rozcestie môže byť miestom slobody, ale aj tlaku. 

Príliš veľa možností zvyšuje úzkosť a odkladanie rozhodnutí. 

Sebauvedomenie znižuje stres pri rozhodovaní. 

Sebarozvoj zvyšuje schopnosť robiť rozhodnutia v súlade s vlastnými hodnotami. 

Otázky pre vás: 

Ktorý smer vás láka najviac – a prečo?  

Predstavte si, že sa roky pýtate: „Prečo sa cítim tak, ako sa cítim?“ „Prečo stále opakujem tie isté chyby, hoci nechcem?“ „Prečo ma niečo ťaží, aj keď neviem, čo presne to je?“ 

A potom vám príde do rúk kniha Marka Wolynna – Nezačalo to vami. A zrazu si poviete: „Aha… možno toto nie je len o mne.“ 

Táto publikácia nie je o obviňovaní minulosti. Je o pochopení, že mnohé naše strachy, úzkosti či vzorce správania môžu pochádzať z nevyriešených rodinných tráum, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu – často bez slov, v tichu, v pocitoch. 

Čo si môžete odniesť do bežného života? 

Zistíte, že niektoré bolesti a obavy môžu patriť niekomu inému z vašej rodiny – a nie vám. 

Naučíte sa, ako s týmito pocitmi pracovať cez vizualizácie, písanie či rozhovory. 

Je to lož, opakované sľuby bez skutkov… alebo niečo ešte hlbšie? Dôvera sa nevytráca zrazu. Stráca sa po kúskoch. 

1️⃣ Dôvera sa buduje pomaly, ale môže byť zrušená jednou jedinou udalosťou. 

2️⃣ Najväčšími "zabijakmi dôvery" sú nesúlad medzi slovami a činmi. 

3️⃣ Po strate dôvery mozog spracováva informácie od osoby pomalšie a s podozrením. Oxytocín podporuje dôveru – ale po porušení sa produkcia prudko znižuje, čo ovplyvňuje vzťahy. 

Otázky pre vás: 

Kedy ste naposledy stratili dôveru v niekoho? Čo tomu predchádzalo? 

Predstavte si, že držíte v rukách malý sprievodca ľudskou mysľou. Nie je preplnený odbornými termínmi, ale plný jednoduchých a praktických myšlienok, ktoré vám začnú zapadať do reálneho života ako puzzle. Presne taká je kniha „Psychológia: 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať“ od Adriana Furnhama.

Táto kniha vás nezahltí – naopak, zvedavo vás vtiahne. Každá kapitola je ako malá ochutnávka, ktorá vám ukáže: 

prečo robíme rozhodnutia tak, ako ich robíme; 

prečo nás emócie niekedy úplne ovládnu; 

prečo máme tendenciu veriť veciam, ktoré nemusia byť pravda. 

Zaujímavosti, ktoré si môžete odniesť do každodenného života: 

,,Mami, pozri sa na mňa..." Povie vaše dieťa pri vešaní prádla. 

Ruky máte plné, hlava myšlienok, ibaa mu poviete: ,,Počkaj chvíľku."

Lenže... to „chvíľku“ nepríde. A z tej malej chvíľky sa stal tichý odkaz: ,,Nie som teraz dôležité." A dieťa odchádza preč. Tieto „malé“ momenty sa v detskej psychike ukladajú ako dôkaz, že jeho potreby nie sú dôležité. Že musí byť silný, sebestačný, neotravovať. A keď sa to deje opakovane, vytvára sa v dieťati fragmentované JA – rozdelené medzi tým, kým skutočne je a kým musí byť, aby získal pozornosť a lásku. 

Emocionálne ignorované deti častejšie vykazujú znaky „veľkosti“ ako obrany pred hanbou. Opakované prehliadanie emočných potrieb detí znižuje ich schopnosť rozvíjať zdravé vzťahy v dospelosti a vedie k nárastu narcistických a kompenzačných mechanizmov. 

🧩 Fragmentované „Ja“ vzniká, keď dieťa nemá bezpečný priestor na autentickosť. Emocionálne invalidujúce prostredie priamo súvisí s pocitom vnútornej prázdnoty a neautenticity. 

Deti, ktoré nezažili emocionálnu synchronizáciu, majú v dospelosti väčšiu tendenciu k toxickým vzťahom a perfekcionizmu.  

Táto ilustrácia hovorí jazykom podvedomia. Niektorí v nej vidia strach z neznámeho. Iní objav. Alebo tichý dialóg medzi svetmi.

Fantázia pomáha spracovať emócie a podporuje psychickú odolnosť. 

Vnútorné obrazy aktivujú tie isté časti mozgu ako skutočné zážitky. 

Symboly a metafory v koučingu alebo terapii urýchľujú porozumenie vnútorným konfliktom. 

Otázky, ktoré stoja za zodpovedanie: 

Čo symbolizuje postava, ktorá sa na vás díva? 

 Možno to poznáte... Otvoríte správy a opäť len zlo, krízy, podrazy. Človek si ľahko začne myslieť, že svet je plný zloby a ľudia sú sebeckí. Ale čo ak je to len ilúzia? 

Rutger Bregman vo svojej silnej knihe „Ľudskosť“ ponúka celkom iný pohľad – a práve ten môže byť kľúčový nielen pre nádej do budúcnosti, ale aj pre každodenné rozhodnutia, ktoré robíte vy sami. 

Čo vás kniha naučí (a ako to súvisí s koučovaním)?

Zistíte, že ľudia sú v podstate dobrí, len to v nich spoločnosť často potláča. 

Uvidíte, že spolupráca je prirodzenejšia než súťaživosť – a že to platí aj v práci, vo vzťahoch, aj pri rozhodovaní o sebe samom. 

Pochopíte, že láskavosť nie je slabosť, ale evolučná výhoda. 

️ Možno si to ani neuvedomujete, ale v živote často nehráte podľa pravidiel prítomnosti. Riadi vás niečo, čo vzniklo dávno predtým. Predstavte si, že celý život hráte podľa scenára, ktorý ste si napísali, keď ste mali 5 rokov. Znie to šialene? A predsa... vedci to volajú životný scenár – jeden z kľúčových pojmov transakčnej analýzy. 

🧠 Eric Berne (zakladateľ TA) uvádza, že až 90 % našich rozhodnutí v dospelosti je ovplyvnených detskými scenármi. 

Scenárové správanie vedie k opakovaným vzťahovým a pracovným zlyhaniam u ľudí s vysokou emocionalitou. 

‍ Práca na životnom scenári vedie k zníženiu úzkosti a lepšiemu zvládaniu konfliktov. 

Otázky, ktoré môžu zmeniť váš život: 

Aký príbeh si o sebe rozprávate, keď sa niečo pokazí?