Predstavte si, že ste pri mori. Sledujete, ako vlny prichádzajú a odchádzajú – niektoré sú pokojné, iné divoké, ale ani jedna netrvá večne. Rovnaké je to s emóciami. Mnohí ľudia sa ich boja, lebo si myslia, že ich pohltia. Ale čo ak je kľúčom práve ich prijatie? Keď si ich dovolia naplno prežiť, pochopia, že nie sú hrozbou. Sú len posolstvom. 

Emócie trvajú v priemere len 90 sekúnd. Každá emócia, ak ju neudržiavate myšlienkami, sa prirodzene rozpustí už za minútu a pol. Nie emócie samotné, ale náš odpor voči nim spôsobuje utrpenie. 

Potláčanie emócií zvyšuje stres. Ľudia, ktorí ignorujú alebo potláčajú svoje emócie, majú vyššiu hladinu kortizolu (stresového hormónu) a sú náchylnejší na úzkosť. 

Sebauvedomenie znižuje ich intenzitu. Už len pomenovanie emócie („cítim strach“) aktivuje v mozgu racionálne centrá a pomáha ju zvládnuť. 

OTÁZKY PRE VÁS: 

Ktorú emóciu si najčastejšie nedovoľujete prežívať? 

Koľkokrát ste sa trápili nad tým, čo si o vás myslia iní? Alebo ste sa snažili byť vo všetkom perfektní a nakoniec vás to len vyčerpalo? Mark Manson vo svojej knihe „Jemné umenie mať veci v paži“ prichádza s osviežujúcim a drsne úprimným pohľadom na to, ako si prestavať životné priority a zbaviť sa zbytočného stresu.

Čo vás táto kniha naučí?

️ Nie všetko stojí za vašu energiu. Život je príliš krátky na to, aby ste sa snažili vyhovieť všetkým.

️ Prehry sú súčasťou úspechu. Neúspech nie je tragédia, ale bežná súčasť rastu.

️ Buďte úprimní k sebe. Prestaňte si nahovárať, že musíte byť dokonalí – skutočná hodnota prichádza s autenticitou.

Čo si môžete odniesť do každodenného života?

Stojíte pred dôležitým rozhodnutím. Napríklad či prijať novú pracovnú ponuku, začať podnikať, alebo ukončiť vzťah, ktorý vás dlhodobo nenapĺňa. Ak nemáte jasnú predstavu o tom, kým chcete byť, rozhodovanie je náročné. Ale ak viete, aký život chcete žiť, rozhodnutia prichádzajú prirodzenejšie. 

Ľudia, ktorí majú jasnú predstavu o svojej budúcej identite, sú rozhodnejší, sebavedomejší a zažívajú menej úzkosti pri rozhodovaní. 

Sebareflexia a vedomé rozhodovanie znižujú stres a zvyšujú životnú spokojnosť. 

Keď konáme v súlade s tým, kým chceme byť, sme šťastnejší. Podľa pozitívnej psychológie sa naša spokojnosť zvyšuje, keď sú naše činy zosúladené s našimi hodnotami. 

Otázky pre vás: 

Aký človek chcete byť o 5 rokov? 

Predstavte si, že ste vždy chceli hrať na gitare. Kúpite si krásnu gitaru, no keď príde na prvý akord, zastavíte sa. “Čo ak to pokazím? Čo ak sa na mne budú smiať?” A tak gitaru odložíte do kúta. O týždeň, o mesiac, o rok je stále zaprášená a nehraním si potvrdíte, že na to “asi nemáte talent”... Znie vám to povedome? 1️⃣ Strach z hanby je silnejší než strach zo zlyhania. Ľudia, ktorí sa boja hanby, sa vyhýbajú akýmkoľvek situáciám, kde by mohli urobiť chybu – aj za cenu toho, že sa nikdy neposunú vpred. 2️⃣ Hanba nás robí nečinnými. Hanbu často riešime pasivitou – akoby sme si mysleli, že keď nič neurobíme, nič sa nestane. Navyše, sebakritika vedie k nižšej motivácii a vyššej miere prokrastinácii. 3️⃣ Mozog sa učí vyhýbať “nebezpečenstvu”. Keď cítime hanbu, náš mozog zapína obranný mechanizmus - vyhnúť sa situácii úplne. Je to podobné ako pri strachu – radšej “nebudeme riskovať” a zostaneme v bezpečnej zóne. Mozog vníma sociálnu hanbu ako fyzickú bolesť.  Pár otázok na zamyslenie: Čo by ste urobili, keby ste sa nebáli hanby?️ Ako by sa zmenil váš život, keby ste začali veriť vo svoje schopnosti?️ Kedy ste naposledy prekonali hanbu a ako ste sa potom cítili? Čo sa v skutočnosti stane, ak neuspejete? Mnohí z nás sabotujú vlastné sny ešte skôr, než urobíme prvý krok. Pretože hanba bolí viac ako neúspech. ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/15sLqkTMye/#sebavedomie #osobnýRozvoj #prekonajstrach #dokážemTo #koučing #vyzvy #zmena #odvaha #Úspech #mindset #psychologia

Poznáte ten hlas v hlave, ktorý vám hovorí: „Na to nemáš.“ alebo „Určite sa strápniš.“? Dokáže nás paralyzovať, spochybniť a doslova nám podkopávať nohy. Predstavte si, že sedíte v aute, ale nie ste za volantom. Kto šoféruje? Vaše negatívne myšlienky. 

„Nie som dosť dobrý.“ „Určite to pokazím.“ „Čo si o mne pomyslia?“

Každý deň nám hlavou prejde 60 000 – 80 000 myšlienok. Až 80 % z nich je negatívnych! (National Science Foundation, 2005) Nie je divu, že sa cítime úzkostne, vyčerpaní a uväznení vo vlastnej hlave. 

1️⃣ Mozog nepozná rozdiel medzi skutočnosťou a predstavou. Keď si neustále hovoríte negatívne veci, aktivujú sa rovnaké mozgové centrá, ako keby sa to naozaj dialo. 

2️⃣ Myšlienky nie sú fakty! 85 % obáv, ktoré si ľudia predstavujú, sa NIKDY nestane. 

3️⃣ Ovládanie myšlienok znižuje stres až o 47 %. Až 80 % myšlienok je negatívnych. 

Predstavte si, že máte v hlave rádio. Hrá 24/7, ale vy si môžete vybrať, ktorú stanicu budete počúvať. Či si pustíte „Som dosť dobrý/á“, alebo „Nikdy sa mi to nepodarí“. Práve toto rádio rozhoduje o tom, ako žijete svoj život. 

️ Ak vám prehráva pieseň: „Nie som dosť dobrý, nikdy sa mi to nepodarí.“, tak každý deň týmto myšlienkam budete veriť viac a viac, až si ich podvedome potvrdíte v realite. Nedostane sa vám povýšenie, lebo sa neozvete. Vaše vzťahy a práca budú stagnovať stagnovať, lebo sa budete báť nových výziev. 

Ak veríte, že neuspejete, podvedome robíte rozhodnutia, ktoré to potvrdia. Tento jav sa nazýva sebanaplňujúce sa proroctvo. Mozog nevie rozlíšiť realitu od predstavy. Vizualizácia úspechu aktivuje v mozgu tie isté centrá ako reálny úspech. 

🧪 Placebo efekt platí nielen pri liekoch, ale aj v živote. Ak človek verí, že mu niečo pomôže, telo aj myseľ sa prispôsobia tejto viere. 

Negatívne myšlienky znižujú výkon. Ľudia, ktorí si pred testom neverili, dosahovali horšie výsledky ako tí, ktorí sa povzbudzovali. 

otázky, ktoré vás posunú vpred:

„Neviem, čo so sebou. Mám dobrú prácu, skvelú rodinu… ale necítim radosť. Len tak prežívam. Prečo?“ 

Často žijeme podľa očakávaní druhých. Reagujeme automaticky, bez toho, aby sme sa zastavili a porozmýšľali, čo vlastne CHCEME. A potom sa čudujeme, prečo sa cítime prázdni, frustrovaní alebo zaseknutí. 

Až 69 % ľudí nikdy nepremýšľalo nad svojím skutočným smerovaním. Pritom kladenie správnych otázok aktivuje mozgové centrá pre riešenie problémov a dáva nám pocit kontroly nad životom. 

Mozog filtruje až 95 % našich rozhodnutí na autopilota. Ak nevieme, čo chceme, riadime sa návykmi, ktoré nás nikam neposúvajú. 

Jasné ciele znižujú stres a zvyšujú pocit šťastia. Keď vieme, kam smerujeme, mozog uvoľňuje dopamín – hormón motivácie. Náš mozog funguje ako GPS – ak mu nezadáme cieľ, nechá sa unášať okolím a podvedomými návykmi. 

Aké otázky si môžete položiť už dnes? 

„Musím byť neustále produktívny!“

„Mala by som vyzerať dokonale každý deň!“

„Keď nie som vždy pozitívny, niečo je so mnou zle!“

‍♂️ Znie vám to povedome? Nerealistické očakávania sú ako tichí sabotéri nášho sebavedomia. Ak si nastavíme latku príliš vysoko, sklamanie je nevyhnutné. A keď máme zlú náladu, očakávať od seba rovnaký výkon ako v najlepších dňoch? To je ako chcieť bežať maratón so zlomenou nohou! 

Romantické gestá, porozumenie bez slov, neustále nadšenie - veľa mladých ľudí, s ktorými sa stretávam majú takéto očakávania od svojho/svojej vyvolenej/ného. Keď sa však po dvoch rokoch vzťahu začali objavovať bežné konflikty a partner si občas zabudol všimnúť jej nový účes, bola presvedčená, že „to nie je ten pravý“. Aj toto je reálny prípad zo života. 

Nerealistické štandardy krásy na sociálnych sieťach vedú k zníženému sebavedomiu a depresii. 

Stalo sa vám už, že po jednom neúspechu ste začali pochybovať o všetkom? Že keď niečo nevyšlo podľa plánu, premkla vás myšlienka: „Mne sa nikdy nič nepodarí…“? Naša myseľ má tendenciu generalizovať – jeden nezdar vníma ako dôkaz, že neuspejeme už nikdy. Tento jav sa nazýva kognitívna skreslená predikcia a bráni nám dosiahnuť to, po čom túžime. 

Strach zo zlyhania oslabuje výkon a kreativitu. Keď ľudia vnímajú neúspech ako hrozbu, vedie to k zníženej adaptabilite, strate sebadôvery a nižšiemu výkonu. 

Prežitie neúspechu buduje psychickú odolnosť. Ľudia, ktorí prežili neúspechy v bezpečnom prostredí (napr. v umeleckých alebo športových aktivitách), majú vyššiu sebaúčinnosť, vytrvalosť a schopnosť zvládať výzvy v iných oblastiach života. 

Až 92 % ľudí vzdá svoje ciele už po prvých troch neúspechoch. A pritom práve tí, ktorí sa naučia správne pracovať so zlyhaním, dosahujú najväčšie úspechy. Mozog si pamätá neúspechy viac ako úspechy, aby nás „chránil“. To však môže viesť k sebapodceňovaniu. 

Skúste tieto otázky: 

Keby neúspech neexistoval, čo by ste vyskúšali? 

Zdá sa vám, že odkladanie vecí na neskôr je neškodné? Vedeli ste, že práve to je častým dôvodom, prečo sa cítime vyčerpaní, demotivovaní a bez energie? Čím viac odkladáme, tým viac nás to stojí psychicky. 

Veľa šikovných ľudí s potenciálom odkladajú napr.svoje podnikateľské aktivity so slovami, že ešte neprišiel ich čas. Ďalšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí majú dlhé zoznamy aktivít a plánov, že keď sa na ne pozrú, zdajú sa im nekonečné a radšej ich odložia. 

1️⃣ Čím dlhšie odkladáme nejakú úlohu, tým viac nás ohrozuje stres. Prokrastinátori majú vyššiu hladinu kortizolu (stresového hormónu), čo oslabuje našu imunitu aj náladu. 

2️⃣ Naše sebavedomie trpí. Odkladanie je spojené s pocitmi viny a hanby. To vytvára začarovaný kruh: cítime sa horšie, a tak odkladáme ešte viac. 

3️⃣ Drobný krok môže zmeniť všetko. Začiatok jednoduchej úlohy stimuluje mozog, aby uvoľnil dopamín – hormón šťastia, ktorý nás motivuje pokračovať. + stačí si povedať: „Budem to robiť len 5 minút,“ a vaša myseľ to prijme ľahšie, čím sa zvýši pravdepodobnosť, že dokončíte celý úkon. 

Stanovte si mikro-ciele. Namiesto „napíšem knihu“ začnite s „napíšem prvých 100 slov dnes“. 

Predstavte si, že ste na chvíľu v práci, doma alebo medzi priateľmi, a niekto vám povie: „Si úžasný, ako to všetko zvládaš.“ „Tvoj nápad ma inšpiroval.“ „Som hrdý na to, čo robíš.“ V praxi sa stetávam s tým, že ľudia sa cítia vyčerpaní a vyhorení, pretože im chýba v živote a práci spätná väzba. Tej negatívnej by bolo viac než dosť, avšak dobré slovo, ktoré by im pohladilo dušu a motivovalo sa nedostavuje. Pri práci sa zameriavame na identifikáciu vnútornej hodnoty a vytvárame si stratégie, ako sa otvoriť uznaniu od iných. Často totiž pochvaly bagatelizujeme. Ak vediete tím ľudí, isto stojí za zváženie vytvorenie kruhu pozitívnych slov. Navzájom si v rámci meetingu povedzte, čo na kolegoch obdivujete. Skúste to aj doma, uvidíte zázraky na počkanie. 

Slová uznania zvyšujú sebavedomie a výkon. Kompliment aktivuje tú istú časť mozgu, ktorá sa spája s pocitom odmeny. Komplimenty fungujú ako „duševná čokoláda“. 

Ľudia počúvajú viac kritiky ako pochvál. Na každé pozitívne slovo počujeme až 3 negatívne komentáre. Preto je dôležité to zmeniť. Navyše, dostávanie pozitívnej spätnej väzby môže podporovať neuroplasticitu, teda schopnosť mozgu učiť sa nové veci. Ľudia, ktorých pravidelne chvália, vykazujú lepšie výsledky v úlohách a rýchlejšie napredovanie. 

️ Vďačnosť a pochvala zlepšujú vzťahy. Páry a kolegovia, ktorí si častejšie prejavujú uznanie, majú dlhodobejšie a zdravšie vzťahy.  

Otázky na zamyslenie:

Akú pochvalu by ste si priali počuť od ostatných?

🧠 Pamätáte si, keď ste boli dieťa? Váš svet bol plný otázok: „Prečo je nebo modré?“ „Ako funguje toto?“ Nemali ste problém priznať, že nechápete, pretože v tom bolo kúzlo – učiť sa a objavovať. Ale v dospelosti? Často sa bojíme priznať, že niečo nevieme. Strach z hodnotenia alebo pocit, že musíme vedieť všetko, nás často uzamkne v zabehnutých koľajach. 

Je výzvou pracovať s ľuďmi, ktorí majú pocit, že musia byť experti, hľadajú odpovede, aby sa vyhli tomu zakázanému slovu "neviem". Ľudia sa obávajú, že by stratili pocit autority zo seba. Obvajú sa požiadať opomoc. 

1️⃣ Mozog miluje výzvy. Keď sa dostaneme do situácie, kde nepoznáme odpoveď, náš mozog aktivuje centrá zodpovedné za učenie. Tento proces je kľúčový pre rozvoj našej adaptability a kreativity.

2️⃣ Zóna komfortu obmedzuje. Ľudia, ktorí sa zámerne vystavujú novým situáciám, majú väčšiu schopnosť riešiť problémy a zvládať stres. Je to tým, že keď čelíme úlohám, ktoré presahujú naše aktuálne vedomosti, vznikajú nové nervové spojenia a naša kapacita učiť sa rastie. 

3️⃣ Zlyhanie a učenie idú ruka v ruke. Harvard Business Review zdôrazňuje, že najúspešnejší ľudia sa zlepšujú tým, že si dovoľujú robiť chyby a učiť sa z nich. 

🧠  ️ 

Už ste si niekedy všimli, ako často si robíte starosti s tým, čo si o vás myslia iní? Alebo ako ľahko si prekrútite negatívnu spätnú väzbu tak, že máte pocit, že ste zlyhali? Náš mozog to s nami niekedy nehrá fér. 

️ Veľa prípadov sa zaujíma o to, ako riešiť situáciu, kedy dostabú spätnú väzbu od kolegov na zlepšenie svojej práce, avšak zoberú ju ako útok na svoju osobu. Potom sa cítia paralyzovaní a vyhýbajú sa akejkoľvek aktivite vyžadujúcej tímovú prácu. 

🧠 Náš mozog je totiž egocentrický. To znamená, že prirodzene obracia pozornosť na nás samých a preháňa veci – najmä negatívne. Napríklad si z 10 komplimentov zapamätáme práve tú jednu kritickú poznámku. Je to výsledok evolučného „programovania“ nášho mozgu – negatívne správy kedysi znamenali prežitie, ale dnes nás môžu brzdiť. 

1️⃣ Negativita je silnejšia ako pozitívita. Pamätáme si 4-5x viac negatívnych udalostí ako pozitívnych. Jeden nepríjemný komentár dokáže pokaziť deň, zatiaľ čo 10 pochvál akoby ani nebolo. 

2️⃣ Vaše mozgové filtre pracujú proti vám. Mozog je „lenivý“. Zvykne používať mentálne skratky (tzv. heuristiky), ktoré často vedú k skresleniam. Napríklad sa z jedného neúspechu rýchlo stane presvedčenie: „Nie som dosť dobrý.“ Mozog analyzuje situácie najmä z pohľadu "Ako sa to týka mňa?" – často prehnane. 

Pracujete v kolektíve, kde máte pocit, že ste "iní". Snažíte sa prispôsobiť, byť ako ostatní, no niečo na vás vždy vyčnieva – vaše názory, správanie alebo hodnoty. Cítite, že sa nehodíte do šablóny. Poznáte ten pocit? Snažíte sa prispôsobiť firemnej kultúre, no, zároveň potláčate svoje kvality. 

Ľudia, ktorí prijímajú svoju jedinečnosť, majú vyššiu sebadôveru. Autentickí ľudia pôsobia sebavedomejšie a priťahujú k sebe ostatných. Sme magnetom pre podobne zmýšľajúcich ľudí. 

Inakosť podporuje kreativitu. Tí, ktorí si uvedomujú svoje odlišnosti, dokážu lepšie hľadať inovatívne riešenia. 

Skupiny s rozmanitými názormi a osobnosťami dosahujú lepšie výsledky. Výskumy v oblasti tímovej psychológie ukazujú, že odlišné pohľady vedú k lepším rozhodnutiam. 

Otázky pre vás:

️ Sedíte pri káve, prezeráte si sociálne siete a zrazu máte pocit, že váš život nie je taký kompletný. „Keby som len mal/a nový byt, vyšší plat alebo viac času na seba...“ Hovorí vám to niečo? Aj to bol prípad, s ktorým som sa stretla. Táto dáma mala dobrú prácu, rodinu, zdravie, ale neustále sa obzerala za tým, čo ešte „musí dosiahnuť“. NENECHAJTE SA OBRAŤ O SVOJ POKOJ. 

🧠 Mozog si prirodzene vytvára „umelý nedostatok“. Mozog to vníma ako problém, ktorý treba urgentne vyriešiť. Neustále porovnávanie vás presviedča, že stále niečo nemáte. Namiesto užívania si toho, čo už máte, hľadáte „TO“ ďalšie. 

Mozog na túžbu reaguje stresom. Pri neustálom sústredení sa na „chcem to, ale ešte to nemám“, sa aktivuje stresový systém tela. Namiesto toho, aby ste si vychutnali prítomný okamih, prepínate svoje telo do režimu „boj alebo útek“. 

Ľudia, ktorí sa sústreďujú na prítomný okamih, sa cítia šťastnejší o 47 % než tí, ktorí žijú v myšlienkach na budúcnosť. 

🧠 Čím viac niečo chceme, tým viac sa aktivuje oblasť mozgu spojená s pocitom straty, nie radosti. 

Možno si myslíte, že úspech je o veľkých skokoch, ale pravda je úplne iná. 

1️⃣ Podľa štúdie z časopisu Psychological Science máme tendenciu zabúdať na malé kroky, ktoré vedú k úspechu, najmä keď sa zručnosť stane automatickou. Nové zručnosti sa budujú malými, pravidelnými krokmi – tzv. "micro-habits". Už len 5 minút denne môže odštartovať veľkú zmenu vo vašom živote. 

2️⃣ Sústredenie na malé úspechy spúšťa dopamín v mozgu, čo vás motivuje pokračovať. 

3️⃣ Jedna z najväčších štúdií o ľudskom výkone ukázala, že tzv. "progresívne učenie" (zameranie na jeden malý krok za druhým) zvyšuje šancu na úspech až o 40 %. 

Príklad z praxe: Viete šoférovať? Spomínate si, aké to bolo vo vašich začiatkoch? Alebo vaše prvé spálené jedlo? Spomínate si ale na vaše prvé "áno, toto som zvládol"la"? 

Máte pocit, že vás stále niečo "kritizuje" zvnútra?  

️ Mozog funguje na princípe modulov – akoby vo vás žilo viacero postáv, z ktorých každá niečo chce a niekedy spolu doslova „bojujú“. 

1️⃣ Vnútorný kritik má korene vo vývoji mozgu: Evolučne vznikol ako mechanizmus na prežitie – naša myseľ nás varovala pred možnými chybami, aby sme sa vyhli zlyhaniu. 

2️⃣ Hlas kritika je často hlasom minulosti: Výskumy ukazujú, že negatívne presvedčenia o sebe sú často prepojené so skúsenosťami z detstva alebo s tlakom na výkon. 

3️⃣ Dialóg s kritikmi znižuje ich intenzitu: Štúdie dokázali, že pomenovanie a personifikácia vnútorných kritikov znižuje ich moc. 

🧪 Príklad z praxe: Keď s kolegami rozoberáme spôsoby našej práce, častokrát si uvádzame príklady z praxe, s ktorými sa stretávame. Opakujú sa totiž také prípady, kedy sa vracia vnútorný kritik rodičov alebo učiteľov klientov a títo kritici tlačili na výkon a podsúvali vety typu ,,Nemáš na to" alebo ,,Nie si dosť skúsený". 

🧠 Nie ste to, čo si myslíte 

Máte sen, ale v hlave vám znie hlas: „Na to nemáš, čo ak zlyháš?“ Ten hlas nie ste vy. To je vaše ego, ktoré vás chce chrániť. Iróniou je, že práve tieto myšlienky nás často brzdia. 

1️⃣ Až 80 % našich denných myšlienok sú automatické, opakujú sa a väčšina z nich je negatívna. Je to naša evolučná obrana, ktorá nás chránila pred smrťou. 

2️⃣ Sebalimitujúce presvedčenia môžu ovplyvniť nielen naše rozhodnutia, ale aj to, ako nás vnímajú iní ľudia. Ľudia so silnými sebalimitujúcimi presvedčeniami majú nižšiu pravdepodobnosť dosiahnuť svoje ciele, pretože ich mozog predpokladá neúspech ešte skôr, ako začnú. 

3️⃣ Zrkadlenie v našich vzťahoch. Svoje obavy a presvedčenia premietame do iných ľudí, čo ovplyvňuje naše vzťahy – často si myslíme, že nás ostatní vidia tak, ako vidíme sami seba. 

️ Príklad z praxe: Veľmi často sa ľudia obávajú podniknúť aj ten malý krokk vytúženej zmene. Či už je to poprosiť partnera, aby vyniesol smeti, pretože cleý život bol zvyknutý nevynášať ich. Alebo venovať sa 10 minút denne štúdiu slovíčok z cudzieho jazyka. Nesmierne veľa krát sa za týmito presvedčeniami skrývajú tie drobné "podpichnutia" z detstva.