️ Stalo sa niečo, čo vás na dlhé roky ovplyvňuje. Možno je to konflikt v práci, vzťahové problémy, alebo ťažká skúsenosť z minulosti. Trauma nie je len to, čo sa stalo, ale aj to, ako ju teraz prežívate. Keď sa sústredíte len na samotnú udalosť, akoby ste znovu a znovu otvárali tú istú ranu. V skutočnosti je to o tom, čo vám tá udalosť ešte stále dáva. Možno vám spúšťa strach, hnev alebo neustálu úzkosť. A to je práve to, čo si treba uvedomiť a naučiť sa s tým žiť. Je to hlavne emočné väznenie, ktoré sa stále môže zobúdzať v našich reakciách na každodenné situácie. Aby ste sa oslobodili, musíte sa naučiť správne pracovať s emóciami, ktoré s traumou súvisia. 

Trauma ovplyvňuje nielen náš mozog, ale aj naše telo. Všetky nevyriešené emócie môžu viesť k chronickému stresu a fyzickým problémom. 

Emocionálna integrácia, čiže schopnosť prijať bolestivé spomienky a neísť do boja alebo úniku, môže významne znížiť úzkosť a depresie. 

Trauma neexistuje len v našich spomienkach, ale aj v našich telách. Naše telo si pamätá každý emocionálny zážitok, a preto sa spúšťa aj po rokoch. 

Koučovacie otázky, ktoré vám môžu pomôcť: 

Akú emóciu spúšťa konkrétna udalosť a čo vám stále dáva? 

🧠 Mnoho z nás vyrástlo v prostredí, kde bolo "neprekážať" považované za najvyšší ideál. Odpúšťať si, byť skromní a nepýtať sa o viac... častokrát to znamenalo, že sme sa naučili neveriť si, podceňovať sa a byť ,,skromní" aj na úkor seba. Hoci to možno nie je náš vedomý výber, ovplyvňuje nás to vo všetkých oblastiach života. 

Sebavedomie a výkon sú prepojené. Ľudia s nízkym sebavedomím často podceňujú svoje schopnosti a tým si sami limitujú potenciál. 

Negatívne presvedčenia z detstva môžu ovplyvniť dospelý život. Až 85% dospelých, ktorí prežili v detstve silné sebakritické správanie, trpí v dospelosti nízkou sebaúctou. 

Sebavedomí ľudia majú tendenciu mať lepšie medziľudské vzťahy. Ak si vážite seba, dokážete to prijať aj od druhých. 

Otázky na zamyslenie: 

Kedy ste naposledy zažili úspech, na ktorý ste hrdí? 

️ Možno vám to nikdy nepovedali priamo. Ale cítili ste to. V pohľadoch, v tichu, v „dobrých radách“. A tak ste uverili. Že ste „moc“ – príliš citlivý, príliš hlučný, príliš pomalý, ... Alebo „málo“ – málo schopný, málo zaujímavý, málo dobrý. Hanba za to, kým naozaj ste. Obliekli ste si masky, ktoré boli „prijateľné“ pre druhých. 

Hanba je silnejšie prepojená so sebaobrazom ako vina a vedie k vyhýbaniu, nie k zmene. Až 85% ľudí si pamätá moment, kedy sa prvýkrát hanbili za to, kým sú a 60% z nich to zažilo doma alebo v škole. 

🧬 Sociálne odmietnutie aktivuje tie isté mozgové centrá ako fyzická bolesť. Hanba doslova bolí. 

🧭 Ľudia, ktorí poznajú a žijú v súlade so svojimi hodnotami, sú úspešnejší a spokojnejší. Internalizácia cudzieho hodnotenia znižuje aktivitu v časti mozgu zodpovednej za vlastné sebahodnotenie. 

🧭 Otázky na každý deň: 

Kto vám ako prvý povedal, že nie ste dosť?