🧩 Možno to poznáte.

Je večer. Ticho. A hlava sa rozbehne.

„Určite som to povedal(a) zle.“

„Zajtra sa to pokazí.“

„Odmietnu ma.“

Nie nahlas. Len vnútri. Vy stuhnete. Mozog pracuje na plné obrátky. 

🌒 Možno vás tá veta zneistí. Možno vás trafí presne tam, kde už dlho niečo tušíte, ale nepomenovali ste to. Predstavte si bežný večer. Ticho po celom dni. V hlave si prechádzate rozhovory, rozhodnutia, staré príbehy. Viete, že niečo by sa dalo robiť inak. Že niečo vo vás čaká na pozornosť. A zároveň máte pocit, že už ste „skúsili dosť“. Knihy, rozhovory, pochopenie. Lenže niečo stále zostáva v tele. V napätí. V únave. V opakujúcich sa vzorcoch. 

🌊 Možno sa pristihnete, že:

– veľa zvládate, ale málo cítite

– rozumiete si, no neviete sa pohnúť

– čakáte na „niekoho“, kto vám ešte niečo vysvetlí

A pritom hlboko viete, že nejde o ďalšie rady. Ide o skúsenosť. 

👀 💡 

🧠 Predstavte si, že premýšľate o zmene práce, presťahovaní sa alebo novom projekte. Aké emócie vás zaplavia? Strach? Nadšenie? Často nás totiž ovládajú predstavy o najhorších možných scenároch – aj keď sú úplne nepravdepodobné. 

💡 Ak sa naučíme predpovedať, aké možnosti v budúcnosti reálne môžu nastať, a vylúčime tie, ktoré sú len nepravdepodobnými obavami, dokážeme emócie držať „na uzde“. 

Pomerne často pomáham riešiť podobné situácie - strach z nezvládnutia povinností, zo súdenia inými ľuďmi, obavy. 

🧠 Ľudský mozog má sklon zveličovať negatíva. Výskum Stanfordovej univerzity ukazuje, že sme prirodzene „naladení“ na hľadanie hrozieb, čo vedie k prehnanému strachu z budúcnosti. 

💭 Rozhodovanie bez analýzy vedie k 80 % neefektívnym výsledkom. Ak si doprajete priestor na reflexiu, výrazne zvýšite šancu na úspech.