Kolaboráciu s nacistami si obyčajní ľudia ospravedlňovali vykosteným kresťanstvom
„Zlepšovanie životnej úrovne, budovanie škôl, administratívnych budov, kúpalísk či modernizácia infraštruktúry neboli od genocídy izolované. Naopak, tieto procesy tvorili jednu líniu národného projektu, v ktorom sa marginalizované skupiny násilne vytláčali zo spoločného priestoru v mene „pokroku“. Tento citát pochádza z knihy historičky Hany Kubátovej, „Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity a aktuálne je už dostupná aj v slovenčine. Vo vydavateľstve Denníka N vyšla pod zdanlivo poetickým názvom Kde líšky dávajú dobrú noc.
Témy a udalosti, ktorými sa však kniha zaoberá, sú skôr prozaické, často tragicky prozaické. V dnešnom podcaste budeme hovoriť o fungovaní režimu vojnového slovenského štátu na lokálnej úrovni, na úrovni miest a obcí na východe Slovenska.
Ako vyzerá režim slovenského štátu, keď sa naň pozrieme z regiónov, ktoré boli v tom čase považované za perifériu? Akí aktéri boli kľúčoví v budovaní štátu a národa na miestnej úrovni? V čom boli špecifické tamojšie etnické čistky? A napokon, ako prebiehalo povojnové zúčtovanie a vyrovnávanie sa s vojnovým režimom na miestnej úrovni?
Jak můžou vypadat testy inteligence? Má inteligence nějaké složky? Jaké jsou teorie týkající se tohoto fenoménu? A co inteligenční testy na internetu? Ukážou vám přesné číslo vašeho IQ?
Co prožívají ženy a muži, kteří procházejí léčbou neplodnosti? Jaké psychické dopady může proces IVF mít? A je neplodnost opravdu "jen v hlavě", jak si někteří lidé myslí? Na tohle a spoustu dalšího se ptám hosta v této epizodě.
Človek sa počas dlhodobého vzťahu nevyhnutne zmení. Každý z nás totiž v živote prechádza psychosociálnymi krízami, ktoré nás formujú.
Čo robiť, ak sa nám zdá, že sa náš partner alebo partnerka zmenili, ako obnoviť komunikáciu vo vzťahu a zistiť, v čom zmena druhého tkvie a prečo nikdy nedúfať v zmenu partnera bez ochoty otvorene hovoriť o vlastných potrebách.
O čom sa dozviete v tejto časti: - o neskorších problematických vzťahoch detí z detských domovov - hranica 3 a 12 rokov v pripútaní - bezpečie na základe výlučného vzťahu - potreba predvídateľnosti
Odpustenie nás môže zbaviť previazania s človekom, ktorý nás zranil
Podľa psychologičky, smútkovej poradkyne a vedkyne Lucie Záhorcovej možno odpustiť všetko. Zdôrazňuje však, že odpustenie neznamená zmierenie sa s druhým človekom, nepredstavuje ospravedlnenie jeho činov a nerovná sa ani zabudnutiu.
V podcaste Terapia slovom vysvetľuje, čo odpustenie znamená, ako nám môže pomôcť smútiť a zbaviť sa nenávisti a aké kroky urobiť, ak chceme odpustiť sami sebe alebo druhému.
Ľahostajnosť naša slovenská? Už v 19. storočí sa nad ňou pozastavovali naše politické elity
Pasivita, stagnácia a nezáujem o národnú vec, či všeobecne o veci verejné – to býval ešte na prelome 19. a 20. storočia častá ponosa slovenskej inteligencie vo vzťahu k bežnému a v drvivej väčšine na vidieku žijúcemu slovenskojazyčnému obyvateľstvu.
Sťažoval sa dokonca i vari najznámejší predstaviteľ konzervatívneho martinského národného centra Svetozár Hurban-Vajanský: „Keď sme povrchne pozreli na ľud, opanoval nás hnev nad jeho zpustlosťou ... nad pokorou pred mocným, nad nepovedomosťou.“
Bolo to však práve martinské centrum a Slovenská národná strana, ktorá po volebných neúspechoch v 70. rokoch 19. storočia vyhlásila volebnú pasivitu. No i podľa jej neskorších kritikov boli charakteristické črty rozširujúcich sa radov tzv. maďarónov nápadne podobné vlastnostiam slovenských národných predstaviteľov.
Ako písal o slovenskej politickej reprezentácii Vavro Šrobár v prvom vydaní mesačníka Hlas: „nafúkanosť, prázdne vystavovanie vlastnej hodnosti svetu na obdiv, neplodná záhaľka... Už hádam aj tým, že ústami Vajanského vyhlásila sa za pars pro toto, za celý národ, čím zdôraznila svoje výlučné postavenie voči ľudu..., zachovávala bežný mrav tzv. vzdelanej spoločnosti maďarskej“.
Proces národnostného útlaku, resp. maďarazicácie, ktorý sa tradične v slovenskom historickom diskurze spája s obdobím po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, tak nie je možné oddeliť od iného sociálneho javu, ktorý je na Slovensku typický vari dodnes – pasivita, nezáujem či tzv. národná a politická indiferentnosť.
Ako sa teda tvorilo moderné politické vedomie predovšetkým u bežného slovensko-jazyčného obyvateľstva v niekdajšom Hornom Uhorsku? Vyznačovalo sa skutočnou pasivitou a nezáujmom, menil sa tento stav s nástupom moderných populistických strán? A ako vyzeral zápas politických elít o priazeň a pozornosť obyčajného obyvateľa slovenskojazyčných uhorských žúp. Odpovede aj na tieto otázky chce dať nový výskumný projekt, hradený z európskych prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR.
Umělá inteligence – od pravidel k neuronovým sítím
V přednášce bude představen přehled současných a historických metod umělé inteligence. Začneme systémy založenými na pravidlech a tzv. bázi znalostí, kterou zpočátku ručně zadával znalostní inženýr. Poté budou následovat systémy, většinou už založené na teorii pravděpodobnosti, které byly schopny se učit z trénovacích dat. Další téma se bude věnovat hlubokým neuronovým sítím, které v roce 2006 způsobily revoluci v umělé inteligenci, jež pokračuje dodnes. Nevyhneme se ani znepokojivým zprávám o technologické singularitě, do níž se s největší pravděpodobnosti řítíme.
Čtvrtina lidí zažije během života nějakou formu duševního onemocnění. Spousta jiných pocítí jeho náznaky nebo mírné formy. Duševní zdraví je stejně důležité jako to fyzické, přesto o něm mluvíme buď šeptem, nebo za zavřenými dveřmi — psychická nemoc v Česku ještě pořád zavání blázincem. Kniha Normální šílenství, která chce tuto situaci změnit, přibližuje křehkost lidské mysli a tenkou hranici mezi duševním zdravím a nemocí.
Sewell Setzer III. sa čoraz viac vzďaľoval z reálneho sveta a čoraz viac sa prepadal do toho virtuálneho, digitálneho. Rodičia boli zúfalí, cítili, že syn potrebuje odbornú pomoc. Sewella však sedenia u terapeuta nenapĺňali a viac a viac vyhľadával rozhovory so svojou Dany, milovaným chatbotom.
Co musíme mít na paměti vždy, když s někým vedeme rozhovor? Probereme, jak dbát na správnou formu, jak si být vědomi kontextu (v jakém prostředí rozhovor probíhá a jakou roli v něm máme my sami). Zamyslíme se také nad původem nedorozumění, nad komunikačními typy a nad tím, v co může naše snaha o dohodu vyústit i jak vyjednávat.
Jak nás ovlivňuje raná citová vazba? Jaké druhy těchto citových vazeb vlastně máme? Kdo to byl John Bowlby a Mary Ainsworth? A jak ovlivňuje attachment naše emoce?
Co je to trauma? Jak nás v dospělosti ovlivňují naše traumata z dětství? Dá se trauma léčit? To a ještě mnohem více probereme se Zuzanou Belánovou, která se profesně zabývá traumatem u dospělých i u dětí.
"Najlepšie je, že na internete alebo v komentároch hocijaká predavačka povie - ty sa nevyjadruj, lebo hovoríš blbosti. No a teda tá predavačka sa môže vyjadriť a ja sa nemôžem nič povedať," pýta sa spevák skupiny PARA - Brutalna Zostava.