Maďarské dieťa v Bratislave

@becky211 zopár postrehov
Bežne som v škôlke mala maďarské deti , problém som nikdy nemala ja ani deti . Básničku vedeli vždy ako prvé 🙂

Sesternica žije na juhu , všade len maďarčina . Dcéry jej chodia len do slovenských škôl .
Sama priznala , že najmladšia nevedela po slovensky ani ceknúť a v škôlke na naučila . Žiaden problém .

A iný pohľad . Moja spolužiačia . Vedela maďarsky aj slovensky . Poviem ti , že na to , že chodila do maďarskej školy a doma len maďarčina , slovenčina jej šla excelentne . Avšak školy maďarské , iná maďarčina ako doma . Tā chudina na gymnáziu prepadla z maďarčiny . Jednoducho tú spisovnú nevedela .

A kedy chces, aby sa naucil po slovensky, ked doma pocuje len madarcinu? Ked zacne mat slovencinu az na ZS, tak potom ti garantujem, ze bude mat ovela vacsie problemy a nechut chodit do skoly. Ved presne takto sa to robi - ak rodicia doma hovoria nejakym inym jazykom, tak daju dieta do skolky, kde sa nauci oficialny statny jazyk, nech nema problem nasledne v skole. Jedine, ze by ste chceli dat syna do madarskej ZS, tak potom to je jedno do akej skolky pojde. Ale ak chcete zostat v BA, tak v BA sa madarsky hovori velmi malo, bude prave vycleneny z kolektivu na ihriskach atd., ak nebude vediet slovensky.

@becky211 ide ti o dušu syna v škôlke. Ok. A keď bude starší? Ako sa bude cítiť jeho duša, keď ako to tu už viaceré spomínali, potom ti maďarsky hovoriaci majú veľké problémy na VŠ alebo všeobecne v živote, v rôznych situáciách. Sama hovorím od malička aj aj a tiež poznám ix ľudí ktorí to pokašľali keď decká boli malé. Dieťa keď je malé, to sa nejako dá a uprace ale dospelý človek už nezachráni to, čo sa môže naučiť v detstve. Je to potom oveľa trapnejsie. Aj pre tu dušu, aj pre okolie. Tá jazyková bariéra je trapna. Je iné ak človek príde zo zahraničia a je iné ak tu ten človek žije.

@melanta Prepáč, ale tomuto vôbec nerozumiem. Kebyže sa chce zamestnať na Slovensku rodený Angličan, lebo má manželku Slovenku, tak nech ide “do kelu” , lebo prízvuk. Inak by vyhovoval, ale prízvuk. So všetkou úctou, ale je to minimálne smiešne.

@becky211 Ahoj! Na základe vlastnej skúsenosti Ťa chcem povzbudiť, aby si sa nebála a pokojne dala syna do SK škôlky. Ja som Slovenka, muž Maďar, ale s SK školami, žijeme na južnom Slovensku, doma sa rozprávame po slovensky a deti sme dali do HU škôlky z čisto pragmatického dôvodu: v SK je bitka o miesto, na prvýkrát by hlavne syna, ktorý je decembrový, určite nevzali. Ani syn, ani dcéra pri nástupe do škôlky nehovorili po maďarsky, možno pár slov a základných fráz, čo sme do nich natlačili, aby sa úplne nestratili. Obidvaja prvý rok komunikovali skôr rukami-nohami, ale myslím, že veľmi rýchlo začali rozumieť, pesničky, básničky rapotali, aj keď im nerozumeli (a aj manžel mal problém pochopiť ich, lebo ich komolili), ale potom spustili spisovnou maďarčinou a začali prepínať z jedného jazyka do druhého ako po masle. Syn nemal nijaký psychický problém, on si aj v slovenčine dlho poradil s pár slovami a vždy si všade našiel kamarátov a vybavil si, čo potreboval. Dcéra, hoci niekoľko mesiacov chodila do jednotriedky so starším bratom a x-krát predtým v tej škôlke bola, ráno plakávala, ťažko sa s nami lúčila, aj teraz ako 6-ročná má občas dni v duchu hesla "nemám náladu ísť do škôlky", ale nikdy ani nenaznačila, že to súvisí s jazykom, skrátka je taká povaha. Aj do slovenskej školy sa teší a súčasne bojí ísť, lebo že nevie, kde bude mať triedu a nepozná pani učiteľku 😉 No ani ona nemala a nemá problém nájsť si kamošky, sama sa im prihovorí, jej vzťah k deťom to nijako nepoznačilo.

Ešte som zabudla napísať, že keď môj syn bez znalosti madarčiny prvý rok ráno vysmiaty prichádzal do maďarskej škôlky, bolo tam pár maďarských detí (ako aj každý ďalší rok), ktoré tíško alebo aj nahlas plakali a ani za svet nechceli ísť do triedy (niekedy aj 6-roční po 2-3 rokoch chodenia do MŠ). Vtedy som pochopila, že to vôbec nie je o jazyku...

@becky211 Skúsim odpovedať na otázku: snažila by som sa nájsť škôlku s otvoreným nastavením voči materinskému jazyku dieťaťa. Naša trojročná dcéra chodí do škôlky, kde je viacero detí zo zmiešaných manželstiev (čínsko-slovenské, taliansko-slovenské, anglicko-slovenské) a nikto nikdy jazyk dieťaťa neriešil, samozrejme, deťom pomáhajú v zvládnutí slovenčiny, resp. slovenčiny ako komunikačného jazyka, ale inojazyčné zázemie sa bez problémov akceptuje. Naša dcéra bežne o týchto kamarátoch hovorí, bežne sa s nimi hrá, s jedným si pred spaním špitajú, majú v spálničke vedľa seba lôžka. Čiže malé deti sa v otvorenom prostredí bez problémov vzájomne akceptujú aj s malými jazykovými obmedzeniami. Takže by som začala výberom škôlky.

@dmband @borabalazova dakujem pekne za odpovede, konečne k veci 🙂 áno, snažíme sa hľadať škôlku, kde je menší kolektív, kde je láskavý prístup, kde im niečo hovorí waldorfská pedagogika a nie je to len súkromná škôlka typu stráženie detí, ale ich aj vedú k nejakým hodnotám (vyberáme spomedzi lesných škôlok). Bohužiaľ počas hľadania sme zistili, že veľa súkromných takto funguje, berú to ako stráženie len a mali problém sa jazykom. Myslím si, že tam by syn chodil s plačom aj keby vedel perfektne po slovensky 🙂 teraz vo štvrtok ideme ešte jednu lesnú škôlku pozrieť. Tam nám pani učiteľky v telefóne povedali iba toľko, že im to nevadí lebo nejako sa dohovoria rukami nohami, ale kvôli ostatným detičkám by mal vedieť, aby sa s ním vedeli hrať. No a toto mi tak udrelo do hlavy, hneď som si predstavila ako sa moje dieťa hrá samo v kúte lebo kvôli jazyku nie je prijatý do kolektívu. Povedzte mi prosím, že to tak nebude 🙏 na druhej strane, myslím si, že ak pani učiteľky postrehnú len prvý náznak tohto, mali by vedieť nejako (zo začiatku rukami nohami 🙂 ) jednak jeho začleniť do kolektívu, jednak ostatné deti viesť k tomu aby ho prijali napriek jazykovej bariére. Alebo sa mýlim? Čím viac nad tým rozmýšlam, tým horšie už :D chcem ho dať do slovenskej škôlky aby sa naučil, ale mám aj strach o neho..

@becky211 Dcéra chodí do Pressburg Montessori Preschool, samozrejme, nie je to lesná škôlka, ale z hľadiska pedagogiky a prístupu k deťom úplne skvelá. Mojím pôvodným zámerom bolo platiť túto škôlku len v medziobdobí do prijatia v štátnej škôlke, ale nakoniec sme tam dcéru nechali aj ďalej. K "inojazyčným" 😉 deťom sme ako rodičia manuál nedostali, ale dostali sme niečo ako návod v budovaní vzťahu našej dcéry s hendikepovaným kamarátom v škôlke. Myslím si, že akceptáciu dieťaťa v kolektíve berú veľmi vážne. A hlavne, v škôlke je jedna učiteľka v priemere na 6-8 detí, čiže vedia veľmi pekne pracovať aj v malých krúžkoch a zapájať deti aj individuálne. Určite žiadne dieťa nesedí v kúte.

Dopredu Ti nikto nič nezaručí, ale nemyslím si, že bude pre jazyk vyčlenený z kolektívu. Netuším, ako to funguje v súkromných škôlkach, ale jednak ten kolektív v škôlke ešte len vzniká: detičky, čo tam nastupujú v 2-3 rokoch buď aj tak zozačiatku visia na učiteľkách (a tie ich aj v našej štátnej škôlke hoci aj na rukách nosia, len aby si zvykli na MŠ), alebo sa hrajú s rovesníkmi tak, ako sú zvyknuté z ihrísk alebo zo stretnutí s kamarátmi, a to teda nie sú hry, pri ktorých treba veľa rozprávať: naháňajú sa, schovávajú, chalani pretekajú s autíčkami, stavajú niečo z kociek, dievčatká "varia" alebo sa starajú o bábiky, všetci pečú v piesku koláče a pri tom si rozumejú aj bez slov. Druhá vec je, že v škôlke ani nie je toľko času na neorganizovanú zábavu, počas ktorej by mohli Tvojho syna "vyčleniť z kolektívu". Ak príde medzi prvými, skôr sa dostane k obľúbeným hračkám 😉, ale po ôsmej sa začne kolotoč: hygiena, desiata, nejaká tvorivá aktivita alebo učenie, potom pobyt vonku, obed, spánok, olovrant... medzitým stále umývanie a prezliekanie sa. Tí maličkí ledva stíhajú a nakoniec sú šťastní, že sa môžu chvíľku len tak zahrať, a je jedno, s čím alebo s kým 😉 A u nás v škôlke napr. aj ráno učiteľka sedí medzi deťmi a hrá sa s nimi alebo niečo chystá pri stole a okolo nej tí, čo jej chcú "pomáhať" alebo si pozerajú knižky, niektorí maľujú, skladajú puzzle... Nie každé dieťa sa chce stále hrať s niekým druhým. Môj syn sa sám hneď nudí a potrebuje sparingpartnera na všetko, dcéra je úplný opak: odmalička má chvíľky (skôr teda dlhé chvíle), keď sa sama zavrie v izbe a hrá sa tam na všetko možné. Neboj sa, nástup do škôlky je veľká zmena pre dieťa aj pre matku, ale je to prirodzený vývoj, socializácia, bez ktorej sa ďalej nepohnete. Aj počas chodenia na ihrisko a hrania sa vonku teraz v lete môžeš testovať, ako sa Tvoj syn správa v inojazyčnom prostredí, a trošku ho pripraviť na slovenskú škôlku, ale realita bude nakoniec aj tak trochu iná, ale určite dobrá. Držím palce!