Slabá vôľa a chudnutie
Ahojte, rozhodla som sa napísať Vám sem a trošku sa vyrozprávať z veci, ktorú na sebe nemám rada ale neviem či s ňou poradiť.
Za prvé, mám malého syna, mala som popôrodnú depresiu a momentálne som začala CBT kvôli depresiam a uzkostiam.
Čo má však trápi je moja váha a môj vzťah k jedlu. Odmalička rada jem a moja rodina tiež. Stále sa smejeme, že ostatní chodia na výlety kvôli prírode a pamiatkam a my kvôli reštikam. Mám rada dobre jedlo. Keď som odisla na internát a keď som neskôr bývalá sama, najkrajší večer pre mňa bol s filmom alebo seriálom a objednať si niečo fajne. Ostatné baby si kupovali šminky a nové handry a ja jedlo.
Ano, som tučná, mám 100 kíl od pôrodu, predtým som mala okolo 90, v dobrých mesiacoch, kedy som dodržiavala stravu a cvičila sa mi podarilo dať to na 80. Od vtedy je to však už pár rokov, čo sa neviem vrátiť späť. Rada som chodila na jumping, páčilo sa mi byť chudšia. Ale volako... Neviem, nemám vôľu. Každý deň si vravím, že dnes začnem, žiadne kraviny, žiadne donášky...ale potom zlyham. Vravím si, nekupuj si tu pizzu, radšej objednaj malému niečo, ale nie, ja nakoniec skončím prezrata a s výčitkami. Nedokážem si akoby dupnúť sama pre seba. Nejde o to, že by som nemala rada zdravé jedlo, ja mám rada všetko... To je môj problém..
Dodnes si pamätám tie pocity, asi tak sa cítia drogovo závislí, ako ja keď som si už pol dňa v práci v myšlienkach plánovala, čo si večer dám a akoby to bol jediný zdroj môjho šťastia. Teraz je to podobné, keď mám napríklad v práci dobrý obed dokazem na to myslieť neuveriteľne často počas doobedia a teším sa na obed. Keď som najedena vravím si, že to dokážem, jasné, už budem jesť s mierou a zdravšie, ale potom to na mňa príde a ja neviem odolať a podľahnem sama sebe. Chcem cvičiť ale vždy si nájdem výhovorku. Neviem čo mám robiť. Viem, že najťažšie sú prvé dni/týždne a potom to už ide... Ale ja som momentálne asi v poriadne hlbokej diere a neviem sa z nej vyhrabať :( Budem vďačná za každé slovo, radu, čokoľvek. ❤️
Zacat dlhymi prechadzkami a vziat si na cvicenie trenerku. Aby si to dostala pod kontrolu
Začni si písať a planovat, co za deň zjes. Nakup si len to, co potrebujes na naplánované jedla. Najviac človek zje hlupostî mimo hlavných jedal. A samozrejme, jedz zdravo. Daj si kľudne vypracovat jedálniček niekomu, kto sa v tom vyzná. A pridaj pohyb. Stačí hodina intenzívnej chôdze a uvidíš, ze zmena pride. Ja nie som fanúšikom nejakého intenzivneho cvičenia, lebo človek, čo nie je na to naučený, tak aj tak skor ci neskôr to vzdá. Ale chôdza je niečo, co je prirodzené a da sa robiť vzdy v každom ročnom období a nic k nej nepotrebujes.
Pre teba je jedlo radostou, odmenou, konickom, vsetkym. Nebude to lahke, ale skus to postupne, po malych krokoch. Na zaciatok skus zrusit tu donasku a nekupuj, nedrz doma sladkosti, slane somariny, sladene napoje a vyhybaj sa alkoholu. Snaz sa chodit skor spat, aby si nemyslela na jedlo, aj dostatok spanku je dolezity pri zhadzovani vahy. Stiahni si do mobilu kaloricke tabulky a budes vidiet kolko coho mas denne zjest, aby vaha isla dolu. Mozno by ti vyhovovalo sest dni v tyzdni jest zdravo a jeden den jest to, na co mas chut. Aj ked by vaha klesala pomaly, klesala by. Vyhladala by som ale psychologa, lebo ak sa takto utiekas k jedlu, zrejme si tym nieco kompenzujes.
@elizabet173 ďakujem, sladké ani slané nejako nejem, skôr som schopná na posedenie vypiť pohár horúcej čokolády, sladké vody ani alkohol tiež nie len džúsy sú sem tam moja slabosť. Spánok je biedny pri malom :-/ snáď to bude časom lepšie. Skúsim to spomenúť psych.
Ale fakt no ako daktori jedia aby žili, tak ja mám dakedy pocit že žijem aby som jedla, ja už večer zaspávam a rozmýšľam.co budem jesť na druhý deň a na raňajky a či sa mám na čo tešiť..
Ďakujem
skus si dat na tanier 1/4 salatu a 3/4 jedla. myslim, ze ti to spravi pekny efekt na chudnutie, pri tej vahe.
Skús si zmenšiť porcie a jesť pomalšie. Držím palce.
Ten spanok a celkovo unava nie je dobrym partnerom popri chudnuti. Horucu cokoladu a dzusy nekupuj, nemas, nedas si. Teraz mas perfektnu moznost nastartovat sa, restauracie su zatvorene, len ziadna donaska. Tesit sa na ranajky, preco nie? Ked si das stredne velky krajec chleba s par platkami sunky a syra, zeleninu k tomu. Pripadne prazenicu na minime tuku s jednym celozrnnym rozkom.
Podľa mna tu je už potrebný psychológ. Jedlo máš svoju drogu, myslieť pol dňa na obed nie je normálne.
Presne viem o com pises. Tento problem sa mna nastastie osobne netyka, ale moj svokor je presne takyto isty ako ty. A co mna osobne velmi mrzi je to, ze uz sa mi aj moj muz zacina na neho podobat. Ja stale vravim, ze svokor neje jedlo preto aby zil, ale zije preto, aby jedol.
Ma neskutocnu nadvahu, odhadom vazi dobrych 140-145 kg, je po dvoch infarktoch ale neda si povedat. Sice uz dlhsiu dobu si vari ozaj zdrave jedla, vela zeleniny, ovocia, sleduje v tv vsetky programy ktore sa venuju jedlu a vareniu a potom doma vymysla rozne recepty. On vari vyborne, chutne a zdravo, len zial na jeho vahe to uz vobec nie je viditelne. On totizto stale nieco je. Non stop ma nieco v ustach. Takze zdrave a menej kaloricke to moze byt kolko len chce, ked on zje toho sam tolko, co ja by som jedla aj 5-6 dni. A to nesrandujem, to myslim smrtelne vazne. Je to psychicka zavislost od jedla.
A uz s tym zacina aj moj muz. Kedysi neznasal na svojom otcovi, ze stale nieco vyvaral a kazdeho stale nutil jest. On sa totizto vyzival este aj v tom, ze varil, krmil vsetkych ktori sa mu dostali do cesty a mal radost z toho, ako nam chuti. Takze ho to ,,hecovalo” varit este viac.
No a moj muz sa vekom dopracovava na svojho otca. Cely cas rozmysla, co budeme varit, kedy a co jest, co nam chyba a treba to ist kupit do obchodu. Doma navari jak pre regiment a potom uz iba za nami beha aby sme jedli. Ja to nenavidim a vyvolava to u mna uplne opacny efekt. Zatnem sa a jest uz len z principu nebudem. Ja som chuda, na stravu si davam pozor, cvicim pravidelne. Nasa dcera bude asi po mne. Tiez je chudunka, beha, skace, miluje pohyb a je len vtedy, ked je ozaj hladna.
Lenze tu my doma narazame na seba a vznikaju kvoli tomu konflikty. Pretoze my s dcerou si az tak na jedlo nepotrpime a zjeme v podstate cokolvek. Hlavne aby to bolo dobre a aby sme boli najedene. Moj muz nie. On potrebuje toho jedla veeeeeela! Velke porcie a tazke, mastne, chutovo vyrazne jedla. Uz nie raz som mu povedala ze sa zacina menit na svojho otca. On to z duse neznasa, lebo este si to pamata, ako ho tym otec štval.
No zial, je to psychicka zavislost na jedle a davat si napriklad miesto prilohy zeleninu, u teba neriesi tvoj problem.
Ten je inde a treba ho riesit s odbornikom skor, kym ta prevalcuje uplne.
Drzim palce
Tak možno ti aj niečo v živote chýba a to jedlo je takým únikom a zdrojom potešenia. Určite nie si sama. Ja som na vysokej mala také obdobie, že najväčšie potešenie cez deň pre mňa boli filmy a dobré jedlo. Jedno som zjedla a o pár hodín, dakedy aj o hodinu 🙂 chute znova. Ako som ale začala priberať, dosť ma to trápilo, lebo som sa aj chcela páčiť chlapcom a miesto toho ma začal trápiť nepríjemný ekzém, únava, tráviace ťažkosti a podobne. Mne pomohlo čítanie kníh na tému zdravého stravovania napr. Zelená pro život, ale je ich mnoho najmä v dnešnej dobe a hlavne ma motivovalo keď som videla na sebe veľmi pozitívne výsledky, tak ma to začalo aj samú baviť vyhľadávať zdravé stravovanie a zmeniť režim a telo a psychika si zvykli. Tak držím palce, aby si našla v sebe silu.
😅 chvíľu akoby som čítala o sebe.... u mňa to začalo po pôrode.... vecne nedostatok energie, nestihacka sa v kľude najesť, tak len hluposti a objednávky... až som sa dopracovala do stavu presne ako píšeš....len oci otvorím a myslela som na jedlo, co na raňajky... pri zaspavani som sa nevedela dočkať na ten makovnik....
Moj zivot sa začal krútiť okoli jedla . Fitka zatvorene, uplne som zlenivela....
Našťastie som sa spamätala, ale za ten rok ta viem uplne pochopiť a vzila som sa do ludi, ktorí sú tak obézni naozaj je veľmi ľahko sa do toho dostať. .treba sa stopnúť včas!!! Pises ze mas 100, tak najvyssi cas a držím ti prsty!
Ale co mne pomaha? Snazim sa veľa piť. Ráno si dám aloe vera (čistý výťažok z aloe, hnusne ale zdrave), po chvíľke si dám zelený jacmen, potom si dám vitamíny s pohárom vody. Tak raňajky- zacala som všelijaké drinky- keto čokoládové, odšťavovač sa opäť dostal na rad, .... potom. Kavu, ...a nejak svoju myseľ snažím smerovať tak, ze sa snažím zdravo. Rozmýšľam nad rôznymi variantami zeleninových šalátov
Ale z toľkých tekutin sa ti uz fakt toho veľa do žalúdka nezmesti....
Jedz veľa šalátov a rob si ich na rôzne spôsoby. Obcas si tam supni aj lyžičku majonézy. Aj keď nezdrave, ale vždy lepšie ako pizza a tomu šalátu da uplne inú chut.
A prechadzly su top! Skvely sparingpartner je psík. Odporucam. Prinúti ta dvihnut zadok, so psom to bude skutočne zábava. Aspoň u mňa to tak bolo. Každá prechádzka bola nejaký novy zážitok. Bavilo ma chodit aj hodiny krížom krážom, do lesa, kopce, ....
Treba sa zatat a urovnat si to v hlave. Nie je to nic strasne.
Povedz si, ze tu chces byt pre syna - zdrava, vitalna,... nie obezna, bez energie.