Aké je to byť matkou?
Teším sa na vaše názory a skúsenosti😃 som bezdetna, mám pred 30a dlhoročného partnera a nie som typ ženy ktorá by odjakživa túžila po dieťati. Nikdy som malé deti neobdivovala, nerada som trávila čas v spoločnosti kde boli malé deti. Ale viem že raz dieťa určite chcem a že môjmu vlastnému dám všetko ale oddalujem to, kým sa dá.naschval to píšem takto lebo sú aj ženy ktoré deti vyslovene nemajú rady a vedia že ich nechcú, to nie je môj prípad- ja som skôr spokojná s mojim životom ako to je teraz, baví ma take to ,,sebecké,, nažívanie si s partnerom kedy môžme robiť kedy čo chceme a nemáme žiadnu takúto zodpovednosť. On je na tom rovnako avšak nebránil by sa dieťaťu, mame to tak že keby si povieme už ho chceme tak ideme na to čiže nehrozí tu niečo take že jeden veľmi chce/nechce a naopak. A myslím si osobne že je len veeelmi malo mužov v tomto veku ktorí sami budú žobroniť aby už mali dieťa 😃ale prejdem k veci
Ja si naozaj neviem vôbec predstaviť aké to bude keď to dieťa príde. Dúfam že mi nebudete písať nech ho radšej ani nemám pretože ja sa nikde nevyjadrujem že ho nechcem. Len ta predstava mi je stále taká cudzia a hlavne to že proste odídem do pôrodnice sama a zrazu odídem s niekym s kým už budem musieť byt stále, kaudy deň vkuse😊že to nie je ako zvieratko ktoré doma nakrmim a odídem a nemusím s ním byt stále ale dieťa už bude niečo čo tu bude stále so mnou, všade kam pôjdem pôjde ono so mnou a nebudem už môcť sa len tak vybrať ako teraz trebárs večer niekam a pod kedy si zmyslím ale už sa budú veci prispôsobovať jemu
Mna zaujímajú vaše názory či naozaj je to take že keď sa dieťa narodí sa zrazu cela zmením aj moje vnímanie a nebudem ho chcieť spustiť z oči alebo keď to nemám teraz tak nezmení sa to ani potom
Budem vďačná keď mi budú písať hlavne ženy ktoré na tom boli možno podobne ako ja a nie take ktoré po dieťatku veľmi túžili lebo to je logicky iné ako čo píšem ja.
Či je to všetko pravda ako sa to hovorí alebo sú to len take frázy, hoďte sem svoje úprimne postrehy na to či žena ktorá oddaluje materstvo pretože to nie je jej momentálna túžba či sa to u nej zmení alebo jej bude aj potom ľúto za životom predtým
Prve, velmi vytuzene, po 3 rokoch…city som k nemu zacala citit az cca v jeho 8 mesiacoch, ked zacal byt viac interaktivny a zacala som ho spoznavat, jeho povahu. Teraz ma 1,5r a ja ho neskutocne milujem😊
A druhy, taky necakany ale chceny…zamilovala som sa hned ako mi ho dali na hrud😁 moj milacik od narodenia, ale teda priroda to dobre zariadila😁 kebyze nejsom tak do neho zamilovana, tak ho uz “zahlusim”😂 dava mi zabrat.
Ale uz asi mesiac nie je den, co by som sa od nervov nerozplakala😂
Tazke, krasne, na nervy, super, katastrofa a tak stale dokola 🙈 ale nelutujem, ze nasich 2 krpcov mam ono ti deti tu energiu co do nich vkladas vratia.
Je to ako najst zmysel zivota,zmysel a dovod vsetkeho co robis.Zrazu zistis,ze si dovtedy nikdy nemilovala tak,ako milujes od momentu ako si matkou.Je to velmi casto tazke,ale nic krajsie nie je.
Ja som si to tiež nevedela predstaviť, ani keď som bola tehotná 😅 za mňa je byť matkou od narodenia to, že sa mi niečo nové aktivovalo,a to je neustály vnútorný strach o dieťa. Myslím, že to nikdy neprejde 😃
Veľmi podobne som to mala ako ty, otehotnela som keď som mala 30 a nikdy som po dieťati úplne že netúžila. Skôr som ho nechcela ako chcela. Život bol gombička, iba robota, netflix, playko a chill. Žiadne starosti len radosti života vo dvojici 🤭 ale nebránili sme sa tomu. Tak sme to brali že bude dieťa - super, ak nebude tak nevadí. A keď sa mi narodila dcéra tak ten život dostal úplne iné gule. Akože v dobrom. To som spoznala úplne nový druh lásky. Niečo také sa ani nedá opísať ako miluješ vlastné dieťa. Akože hej, ja jednej strane dostal život úplne iné gule ale na druhej strane je to peklo. Ale také že si v ňom šťastná 😅
@autorka
Asi sa už dosť rozpisujem, ale tá "zaľúbenosť" do bábätka nemusí súvisieť s tým, aký máš teraz postoj k materstvu a či sa ti teraz páčia deti. Často sa stáva, že žena, ktorá veľmi túži po dieťatku a po rokoch sa jej konečne splní sen byť matkou, zrazu po pôrode necíti tú radosť a lásku, akú očakávala a má preto výčitky. Ja osobne si myslím, že to môže dosť súvisieť s tým, aké náročné bábätko sa ti narodí, či nebude mať zdravotné problémy, koliky, či bude dobre alebo zle spať a ako to ty budeš fyzicky a psychicky zvládať. Lebo ja som sa oveľa skôr "zaľúbila" do druhého dieťatka - od začiatku bolo bezproblémové - na rozdiel od prvého dobre papalo aj spinkalo a hlavne sa veľmi často usmievalo 🙂
@autorka
A všimla som si ešte jednu zvláštnu vec: Odkedy som matkou, môj pud sebazáchovy sa deaktivuje, keď je moje dieťa v ohrození 😀 Je to zvláštne, ale môj mozog v zlomku sekundy pri nebezpečenstve vyhodnotí, že v prvom rade musí ochrániť dieťa, až potom mňa. Takže napr. keby na nás padá strom, moje reflexy sa budú snažiť zachrániť dieťa aj za cenu toho, že mňa zavalí 😅
Tak mna prve dieta prefliaskalo poriadne, zblaznili sa mi hormony, dieta na JIS, po 11 dnoch domov, syrasne som chcela kojit a neslo to, cim viac som sa ho snazila mojkat, tym viac vrieskal. Prekonala som aj poporodnu depresiu. Bolo to narocne, ale tie pocitylasky tam boli. Hlavne, ked zaspali vecer. Po roku som otehotnela 2.x, nechavali smr tomu potom vopny priebeh, dost rychlosom sa stabilizovala. No a dalsie dieta bolo ukazkove ako z knizky, ale len mesiac. A potom koliky. Tu ta laska akoby naskocila automaticky, hned. Pri prvom som si musela prejsf aj tpu depresiou. Nuz, co uz. Bude mat coskoro 10 rokov. No a najviac si to asi uzivam teraz so stvrtym.
My s muzom vieme byt aj doma, spolocne si to tak uzivame. Vsetko, co je vonku, proste prestalo byt prioritou. Ale to neznamena, ze nikam nejdeme, len to zrazu nie je tak podstatne. A aj s detmi sa da zit, boli sme pred 2 tyzdnami na svadbe, manzel zaviezol starsie deti k nasim o pol 2 rano a ja som s najmladsou ostala a sli sme domov mrdzi poslednymi nadranom...
Ale zaujimave, u mna tie pocity neboli automaticke, ale prisli. Vela urobia hormony a dojcenie. Ja som po detoch nejak extra netuzila, ale po svadbe sme si povedali, ze uz mame vek a nejake zazemie, ok, nechame tomu volny priebeh. Tretie sme aj chceli, aj nechceli, nakoniec nam pomohla karantena 🤣. No a stvrte, to som mala rozhadzane hormony po covide. A tak sme to na hipisakov prijali, ako to prislo a uzivame si.
Dovolenka s detmi uz nie je dovolenka. Sama sa ani nevykadis. Furt bude na teba niekto revat. Ta unava je hrozna. Zrazu budes z domu chodit ovesana taskami. Tvoj zivot uz nebude tvoj, diktovat podmienky bude ten maly clovek.
Je super, ked sa na teba usmeje, pohladka po lici, povie mamka, vonias ako princezna. Je super vidiet, ako napreduje pod tvojimi rukami, ako objavuje svet a oblubuje si tvoj styl zivota. Ked sa k tebe v noci prituli.
Ma to svoje pre a proti😂
Autorka pises ako keby to záležalo len na tebe. Že sa rozhodneš mať deti a hneď budeš tehotna 🤣 mysli aj na to, že môže trvať dlho kým budeš tehotna. Poznám 4 takéto múdre ženy ktoré mali podľa nich skvelý život, potom sa rozhodli že chcú mať deti a 3 sa snažia už 5 rokov. Čiže asi tak 😉😉😉
Dieťa je na prvom mieste len preto ze je na rodičoch úplne závislé. Len o tom to je, čiže ta fráza vyznieva úplne ináč ako je myslena. Láska k mužovi a dietatu sa proste nedá porovnať. Ja napr som nikdy nechápala ten materinský cit som myslela ze ho ani nemám ale pravdou je ze on tam proste je a ta prekvapí v rôznych situáciách ta intenzita pocitov ktoré cítiš k vlastnému dietatu (bezmocnosť, hnev, radost). Každý vzťah sa narodením dieťaťa zmení lebo všetko sa podriadi dietatu - ako som písala do života ti príde niekto kto je na tebe úplne ze závislý. Spravidla sa ženám zmení zivot- musí prevziať nové povinnosti aj zodpovednosť, tým pádom sa jej zmenia aj priority. Chlap je iná kapitola on nemusí musí chcieť. Je už na chlapovi ako sa k tomu postaví žiaľ veľa mužov sa postaví do polohy ze žene budú len pomáhať a nie sa spolupodielat. Krásne to vystihuje veta musím ísť domov pomôcť žene a nie veta musím domov lebo sa musím postarať..... a u nás vo vzťahu to bol problém. Detto financie. Je jedno koľko si zarábala - mat dieťa znamena dost veľký výdaj navyše len málo ktorý ľudia sú natoľko zabezpečený ze to nepocitia na výdajoch. Kým bez dieťaťa človek veľa nerozmýšľa nad tým co a kedy kúpi, peniaze boli a budú, zrazu sleduje koľko co stoji a ako sa peniazky vedia rýchlo minút.... a financie, povinnosti a cas sú veľmi podstatné a keď nastane v nich problém nastáva aj problém vo vzťahu a vtedy spravidla vybehnu povahové vlastnosti toho druhého a mnohokrát sme prekvapení z toho s kým vlastne žijeme.
Si to zvlastne predstavujes ze pojdes do porodnice sama a bum vydes odtial mama. Ty tam nepojdes sama . Pojdes tam uz s dietatom. Budes ho citit kopat budes vediet jeho pohlavie jeho meno Este nez sa narodi. Budes ho milovat Este nez ho budes drzat v rukach. Ked sa narodi ho zacnes spoznavat a kazdy den milovat viac a viac az nekonecne. Tych 9m ta emocionalne zmeni. Uz po pozitivnom teste zacnes viac rozmyslat nad zivotom ktory v tebe je. Hoci ten prvy trimester je to abstraktny pocit ci ozaj je tebe .. ale ked zacnes citit pohyby ., pre niekoho dristy pre mna kazdodenna realita moje deti su dar Bozi a kazdy den som vdacna ze ich mam. Su to najkrajsie najlepsie co poznam. A nehrnula som sa mala som prve v 33. Chcela som raz mat deti -vzdy . No Chcela som mat “ vsetko” . Pre ne istotu dobreho otca sancu si ich vychutnat. Na dovce chodime s detmi este radsej ako ked sme boli bezdetni, hoci je to makacka nikdy by som nesla na dovcu kde si deti mozes “ odlozit.” A nie je to otazka $ ale preferencii. Nez som mala deti videla som dost svet a zazila dost dovoleniek bez nich nechyba mi to. ( nesudim tie co potrebuju dovolenku od vlastnych deti kazdy to mà inak) milujem znovu zazivat znovu objavovat svet detskymi ocami. Ja som uz bola ako upir co vsade bol vsetko videl uz to bola nuda. 😁 Sama som ked spia 😊ale milujem tu blizkost to puto. Cas leti rychlo vyrastu a mozes si uzivat samotu slobodu. Nebude vsetko ine . Ty budes stale ty o seba neprides neboj. Nezmiznes nebudes “len” niekoho mama. Stale budes ty ta ista osoba len bohatsia o skusenost lasku stastie. Mas len 26r mas cas pockat na tu vnutornu tuzbu po dietati kludne pockaj kym bude silnejsia.
Vzhľadom na tvoj vek si ešte uži niekoľko rokov svoj život. Až potom po 35-ke sa do toho pustite, ak budete túžiť po deťoch. Je to veľká záťaž po všetkých stránkach. Je to náročné, obmedzujúce. Samozrejme, že sú aj pozitíva, ale život sa veľmi zmení a už niet cesty späť.
@miadi jasne meno mám vybraté už teraz ( možno sa potom zmení ale už dlho sa mi pacia) aj detske vecičky občas obdivujem v obchodoch a poviem si takéto mu raz kúpim..som dosť citlivá emocionálne založená čiže nie je to vo mne tak že odpor k dieťati a nechcenie ho, skôr len predlžovanie času kým tu nie je lebo viem že táto etapa sa už nevráti a pocka ma to ako aj iné veci ktoré zatiaľ nemám 😊ono sa strašne ťažko vybavuje pocit nejakej lasky k niečomu čo nie je čiže chápem keď pisu že to pochopím až potom ..takto sa cítim ešte ako ,,mladá,, baba potom už budem ozajstná žena a ešte na to asi nie som pripravená, síce prostredím vyspelosťou a všetkým asi áno keby tp prišlo nečakane Ale čo sa týka túžby ešte nue
@1234321 ale veď to je pravdaže každému jasne, aj mne. Rovnako ako keď si niekto povie ja dieťa mat nebudem lebo sa chranim a môže sa stať že napriek tomu ho mat budú. Ale myslím že viac toho mame vo vlastných rukách pokial ide všetko ako má a rovnako si môžem povedať, že o 10 rokov chcem mat rodinný dom a možno ho mat budem/ nebudem. Za mna je to normálna vec, sama neviem či tehotenstvo vyjde kedy ja budem chcieť ale nejdem teraz hneď na to lebo čo ak náhodou potom nič
@janba ja mám zatiaľ veľký strach o chlapa ako naozaj samu ma to udivuje že ako veľmi sa o neho bojim, stačí že ide plávať ďalej od brehu a ja som už nervózna až nepokojná neviem len tak oddychovať , alebo keď ide na dlhu cestu atd čiže podľa tohto by sme mohli povedať že pri dieťati sa nebudem asi musieť báť že to nepríde 😂😂
@janba neprejde ten strach o dieťa a ako bude rásť a chodiť von bez teba, puberta bude ešte horšie aspoň ja to tak cítim.Pokym ho držíš za ruku a vidíš naňho je to ešte mini strach😂ja si pamätám ako som chodila na diskotéku a otec vždy pozeral TV a čakal kým prídem, alebo išiel po nás striedali s kamaratkinym otcom nech nemusíme ísť nočným autobusom.Ako som bola prvý x pri mori s frajerom a čakali, že zavolám z búdky ešte neboli mobily.Moja dcéra má 16 r zatiaľ sa netula, ale budem to veľmi zle prežívať.
Ja som tiež necítila túžbu po deťoch, ale šla som do toho aj tak. Riskla som to, že však aj sa nedostaví láska ano po pôrode, tak budem vychovávať ako taká neplatená opatrovateľka 😅. A nedostavila sa 😕. Môže mať na tom podiel aj akútny cisársky, po ktorom šla rovno na JIS, bolestivé dojčenie a ďalšie náhodné nepríjemnosti, ktoré neprajú vytvoreniu puta. Síce som sa necítila ako opatrovateľka, ale ani ako matka. Nejak sme sa cez to prehrýzli a už je tam dobrý základ vzťahu, ale nie je to bezodná láska ani to najkrajšie v živote. V 10m sme na leveli "mám ju rada".
Čo sa týka vzťahu z partnerom, bol ten vzťah dočasne chladnejší. Mala som pocit, ako by bol môj "väzniteľ" - ja mám slobodu len keď on si nájde čas prevziať dieťa. Akoby čas bol zdieľaný zdroj, z ktorého keď jeden uberie, tak druhý nemá. A častejšie mám voči nemu nevrlé myšlienky. Ale vracia sa to postupne do harmonického vzťahu 🙂.
Môj vzťah k iným bábätkám sa dosť vyvinul. Teraz, keď to mám nakukané z vlastného dieťaťa, tak lepšie rozumiem, v akom sú štádiu a čo od nich očakávať, robia veci, čo robila aj naša a prídu mi roztomilé.
Ahoj, tiež som nikdy nechcela deti, nakoniec som na to privolila...dieťa sa malo narodiť tip top zdravé , narodilo sa choré čo je doteraz záhada jak sviňa... mám z toho stavy kedy si hovorím, že je to v p..i a nenávidím celý svoj život, a kebyže o tom viem, tak v živote nemám deti. Lebo celý život budem obviňovať seba ,čo som dpc spravila zle,a že som svojmu decku zničila život.
Ja ti len napisem maj tadsej deti teraz a necakaj zbytocne do 40tky.Ked uz to mas tak nastavene ,skor budes flexibilna v tomto veku ako v 40tke.To sa ti este menej bude chciet.Okrem toho si eate hrava a zeny okolo 40 uz stracaju tu chut sa s detmi hrat a pod.Takze ked nie si vyslovene tento mamickovsky typ,pre teba je lepsie mat deti cim skor.
@autorka To "zaľúbenie sa" do bábätka neprišlo hneď, ale začala som ho cítiť asi keď malo moje dieťa 2 roky, keď začalo rozprávať a prejavovať sa. Vtedy prišlo neskutočne roztomilé obdobie, keď som ho stále pusinkovala a bola z neho hotová :D Pri druhom dieťatku tieto pocity prišli pár mesiacov po pôrode, takže nakoniec sa dostavili 🙂 A ešte dodám, že odkedy mám vlastné deti, dokážem sa viac tešiť aj z cudzích. Viem sa im prihovoriť, zdajú sa mi oveľa rozkošnejšie ako keď som bola bezdetná 🙂 A toto isté mi potvrdila aj moja mamka.
Materstvo ti do značnej miery obmedzí slobodu, ale tie chvíle, keď sa spolu túlime s našimi deťmi mi prinášajú neopísateľný pocit šťastia. Takže aj keď sa často cítim unavená a zavretá s nimi na jednom mieste, nemenila by som tento stav s časmi, keď som bola bezdetná 🙂