Ako nedopriat všetko deťom?
Ahojte,na úvod napíšem že ja ako dieťa som nič nemala.Nosila som týždeň do školy to isté oblečenie,vtedy len tmavé farby sivé hnedé a čierne.Saty a kraťasy žiadne,stále len pulóver tričká a tepláky.Hracky som nedostávala niekedy ani na narodeniny ani na Vianoce.Rodicia ma nebrali na výlety,na zmrzlinu,na prechádzku,nikam.Vobec sa mi nevenovali.Bola som jedináčik a dosť zle som to prežívala.Som si povedala že ja svojim deťom toto nespravím.Mam dcéru a syna,majú všetko čo potrebuju často aj viac.Pekne oblečenie,každý svoju detskú izbu,do školy peknú školskú tašku a školské pomôcky.Hracky, bicykel kolobežku, všetko možné im kúpime.Sporim im aj do budúcna aby mali na štart v dospelosti.Budem ich podporovať aby sa učili keď budú chcieť aby išli na VŠ a podobné veci.Mate to nápodobne?Alebo už je to veľa čo im doprajem?
tak ako ty vyrastalo kedysi veľa detí. Samozrejme doba ide dopredu a dnes majú deti toľko kde akých vecí že niekedy je to už aj prehnané...
Každý podla svojich možností a schopností. My sme boli štyria a aj keď nám rodičia nemohli dat všetko, absolútne nič nám nechýbalo. Mali sme nielen materiálne veci, ale aj ich pozornosť, čo teraz, už ako mama vidím o to viac. Moje deti sa snažím viesť podobne, majú všetko, čo potrebujú, mnoho z toho, čo chcú, ale nie úplne všetko. Hlavne verím, že cítia, že ich ľúbime a sme tu pre ne stále.
Su to tvoje deti a preto rob tak, ako ty uznas za vhodne. Kazdy ma ine podmienky, ine zmyslanie, naco sa porovnavat?
Ja som to mala ako dieťa tak isto a x krát nebolo doma ani čo zjesť.mam syna a dám mu čo môžem že je v hladine normálnosti.myslim.si že robíš ok
Robime, aby sme si dopriali.Je pravda, ze deti maju dnes vsetko uz sa to berie normalne, ze maju viac topanok nemusia nosit po surodencoch...svoje izby.Myslim, ze to neprehanas
kedysi bola iná doba. Nepotrebovali sme toho toľko. Vyrastali sme úplne inak. §boli sme súčasťou sídliskových skupín, chodili von, stačil bycikel, kolobežka. Mali sme iné hračky. Väčšinou také, ktoré sme využili v kolektíve - lopta, guma, karty, bedminton. Teraz sa deťom kupuje to, čo majú doma samé pre seba. Žijú v bytoch, domoch, zatvorené, nebehajú toľko po vonku. Keby behali, nepotrebovali by toľko vecí. Aj tak mnohé ani nevyužijú.
@oli18 no stačilo, ked bol doma otec alkoholik, ktorý všetko prechlastal, nerobil poriadne a v takých rodinách bolo aj s jedlom problém, poznám našťastie nie z vlastnej skúsenosti
Kazdeho moznosti su ine, to co je pre jedneho zaklad, ci stsndard, je pre ineho luxus. Netreba sa porovnavat. Podstatne nie je mat vela ale mat dost. Lebo clovek aj ked ma vela a ma pocit, ze mu nieco chyba je v tom svojim bohatstve aj tak nespokojny a naopak menej majetný clovek, spokojny so svojim zivotom moze byt stastny.
Podľa mna je nutne, ucit deti ze nemozu mat vsetko. Kazda rodina to ma nastavene inde, no detsky argument-“ale Zuzka, Katka,Jožko maju aj hodinky s vodotryskom” povazujem za priestor na debatu s dietatom a jeho vychovu.
V deststve som urcite nemala vsetko, boli sme bezna rodina. Mozno nejaka stredna trieda, mozno trosku nizsie. Manzel vychádzal z trosku skromnejších pomerov. Zaklad vsak nie je ako vela deti maju materialne ale co im v tom citlivom veku, ked este mame sancu tvarovať ich zivoty-zapíšeme do hlavy a sŕdc.
@jonki krasne napisane 👍
@oli18 to vazne tato otazka??🤦♀️
Pochadzam zo stredneho Slovenska a poznam velke kvantum ludi, ktori naozaj takto vyrastali. V rodine bolo viacej deti (3-6) mamy nerobili, alebo teda ak aj ano, tak fakt za minimalny plat a otcovia sa zgrupovali po krcmach. Na deti kaslali zvysoka, alebo ich len v navale ,,rodicovskej vychovy”, vyplieskali remenmi, kablami alebo cimkolvek, co im prislo do rany.
O jedle sa bavit ani nemusime, lebo toho bolo ozaj minimum a desiata v skole bol zazrak.
Som vo veku 40+, no vela zazitkov mam v pamati akoby vypalenych a viem si vybavit situacie, tvare kamosov a ich rodicov…
Ja som v tom vyrastala, bolo to vsade okolo mna a napr. moj manzel pochadza z BA, ma dvoch surodencov este a u nich take nikdy nic nebolo, ze by nemali co jest alebo svokor chodil po krcmach a doma ich potom bitkou vychovaval.
Ale je naozaj vela ludi, ktori ako deti, casto nemali co jest
@oli18 ved to je uplne bežná situacia aj dnes…ze deti z finančných dovodov nemaju plnohodnotnú stravu. Ok v skolskom veku sa im ujde aspon ten teply skolsky obed. No víkendy, prazdniny, pocas choroby, ransjky vecere to az take idylické nie je. Staci ze sa ocitnes ako jednorodic s 2-3detmi na dlhodobej PNke a o problemy mas postarane. V pripade ze takato rodina byva v podnájme…je to ozaj problem.
( a to ani nikto nemusi byt slkoholik)
@midori123 presne tak .nám otec zomrel keď sme boli malé a teda naša mama nebola typ čo by milovala deti...moje detstvo bolo strašné a mám fakt traumu čo som zažila..a nie len ja ale aj moji súrodenci.vsetcia sme tým poznáceny. Mama si vyvíjala svoje neviem čo všetko na nás.bitky také som dostávala aj za nič ,že keď si spomeniem na to je mi zle.a preto mám k máme vzťah taký ako nám teda žiadny
@vafinka 😢 to je hrozné, fakt sa to aj zle číta, nie to prežíva. Moja starká, mamina mama, vychovala sama 6 detí, otec ich opustil keď boli malí. Boli napchatí v maličkom byte a museli žiť skromne, ale hlad a bitky, to fakt nie. Muselo byť pre teba hrozne ťažké sa s tým nejako vyrovnať...
Nebola som jedináčik, mala som to podobne aj keď nie možno až taky extrem ako ty... Mam dcéru, ma toho veľa materiálne aj zážitkov, ale nemá všetko čo chce a kedy chce a nie je vždy ako chce ona.
Dnešná doba je iná ako doba keď som vyrastala ja a komu doprajem ak nie jej... Keďže mam len ju... Pravda je ale taka keby na to nemám tak sa kvôli tomu nezadlzim.... Vždy sa prikryvam len takou perinou na akú mám..
My sa snažíme synovi ,,dopriať" pekné detstvo. Chcem, aby mal kvalitné vzdelanie, tak od malička mu platíme najprv súkromnú škôlku, teraz školu, popri tom ešte športové tréningy. Chodíme na výlety, dovolenky, venujeme sa mu, hrávame hry, trávime spolu veľa času. Na čom sa snažím šetriť, sú materiálne veci- hračky vždy dostával len k svojim sviatkom a na Vianoce. Oblečenie kupujem radšej z druhej ruky- aby mal slušné aj pekné veci, ale nechodí olepený značkami od hlavy po päty a nemá 5 zimných búnd napr. Sem tam chodí zo školy s tým, že prečo spolužiaci majú toto alebo ono, a my nemáme, lebo to je daň za súkromnú školu, že deti z bohatých rodín majú na čo si spomenú, luxusné domy, autá, dovolenky 5x za rok atd. Ale snažíme sa o tom rozprávať, aby si uvedomil, že žije v dostatku... Niekedy je ťažké nájsť tú hranicu, čo už je veľa, pre každého je asi inde... To čo popisuješ vo svojom príspevku sa mi zdá úplne v poriadku.
Keď si predstavím, koľko vody a energie sa minulo na tie biele oblečenia, prípadne bolo vyrobené inými deťmi / v hrozných podmienkach a ktoré potom vydrží tak 5 nosení kým ho postretne nezničiteľný fľak, tak radšej farebnú či tmavšiu vec zo sekaca. Lebo milujem svoje deti, ale aj planétu...a chcem pre nich pekný svet aj neskôr a aj pre ich deti a ďalšie generácie. Preto radšej zážitky a materiálne veci radšej s rozumom
Deťom dopraj koľko toho chceš. Len ich nauč mať k veciam správny vzťah.
Tak, kazdu p*covinu im hadam nekupujes..?
@jonki To, že je to bežné dnes, mi je jasné. Nebudem rozpisovať.
@midori123
@vafinka Ja mám deti vo vašom veku, teda vaši rodičia sú moji rovesníci. Za socacializmu musel každý pracovať, to predsa viete všetky. Robila som vo veľkej firme na ekonomickom úseku. Mala som prehľad o mzdách, aj o rodinách zamestnancov. Nikdy sa nestalo, že by prišla napr. manželka plakať do firmy, že muž prepil peniaze a nemá čo dať deťom jesť. A firma by jej aj pomôcť vedela. Bol na to fond. Veď robotníci budovali domy, dostávali nenávratné, či bezúročné pôžičky od firiem, byty za podpis, že ostanú robiť vo firme. MM robil tiež vo veľkej firme, mal pod sebou ľudí, poznal ich rodiny a nik nehladoval. Moja mama nikdy nerobila, bola chorá a bola na invalidnom a otec z jedného platu postavil dom v okresnom meste. Čo, pre Boha, robili vaši rodičia, že ste nemali čo jesť? Boli JRD, tam bolo zamestnaných kopec ľudí bez vzdelania a žili si dobre. Preto mi nejde do hlavy, že vtedy niekto hladoval. Ja sama som nikoho takého nepoznala, dokonca ani o takom prípade nepočula. Robotu mali aj spoluobčania.
Slobodné matky, či matky bez manželov, boli práveže v práci preferované. Bral sa na nich ohľad, byty im firmy pridelili prednostne, dostali nenávratné pôžičky z FKSP. Pre deti boli bezplatné pionierske tábory a rekreácie ROH. Na nezamestnaných sa pozeralo, ako na príživníkov a dokonca a ni neviem, aké vytriasačky mali z toho, lebo som nikoho takého nepoznala.
@oli18 ja naozaj neviem kde ty si zila a v akej spolocnosti si sa pohybovala, no viem, kde som zila ja a akymi rodinami a ludmi som bola obklopena.
Mam z teba teraz tak trochu pocit, ze snad ani neveris ze bolo nieco take vobec mozne a podsuvas nam info, ze si to vymyslame.
To, ze ty si pracovala ako ekonomka vo velkej fabrike, a s niecim takymto si sa nestretla neznamena, ze niekde inde, v inom meste a inom podniku sa nic take nedialo.
Dialo, a vo veeeeela prevela domacnostiach.
Spomienkovy optimizmus u teba asi funguje…
@oli18 No tak tie velke firmy boli asi vo vacsich mestach. No na svk su a aj boli hladove doliny kde bolo roboty malo. Doma gazdovka polia so zemiakmi= muzi nechodili na tyzdnovky. Po robote sa slo na pole najprv sadit, okopavat prekopavat zbierat mandolinky potom vykopavat. Susit semo zbierat zihlavu.....nebol cas ani chut hrat sa s detmi. Len krmit a napajat= cela vychovat. A ak sa k tomu pridal alkohol tak zbohom rodina.
@zuzinka888 praveze bolo zeleniny a ovocia z vlastneho, lebo ludia vtedy este pestovali. Dnes nepestuje nik, lebo kupi lacno v.markete. Uz preto nemuseli hladovat. A na tyzdnovky sa chodilo. Moj otec chodil do Ciech, nasa firma budovala dialnice, takze sa na tyzdnovky chodilo odjakziva. Jasne, ze nie vsetci, lebo roboty bolo aj doma. Fungovalo vsetko, vyrabalo sa. Kazdy pracoval.
@oli18 neviem, preco sa hadas, ked ti napisali, ze v ich regione to bolo inak.. ty si robila vo vyznamnej firme, co stavala dialnice.. ale na dedine panu bohu za chrbtom, kde makali od svitu do mrku na poliach a chlapi len chlastali, to bola asi uplne ina situacia..

A komu chceš dopriať ak nie svojim deti. a najbližším?
Bicykel a kolobezka nie je hračkách to sú športové veci, keď z nich vyrastú podarujes alebo predáš a za peniaze zas kúpiš čo treba