Ako prestať kričať na deti a zlepšiť vzťahy?
Zienky pomoc… som si vsimla ze posledy cas na deti v kuse len kricim. 90% dna len kricim po nich, mam dve dievcata, 3 a 6 rokov. Predtym som tolko nekricala, iba obcas a teraz iba obcas na nich normalne rozpravam. Strasne ma vytaca ze v kuse po sebe nechavaju rozhadzane hracky, oblecenie ceruzky gumky do vlasov, celenky, jedlo hotova katastrofa. A uz aj starsia zacala po kazdom len kricat. Ja som vyrastala len s mamou a ona vkuse po mne pre blbosti vrieskala a ja robim uz to iste. Chcem s tym seknut, kazdy vecer si poviem ze iz nebudem a rano do pol hodky uz vrieskam po nich…
Prečítaj si knihu jak prestať na deti kričet 🙂 je super. Mne dosť pomohla, má aj druhu časť súrodenci
Šak nekrič, rovno im jednu tresni po riti 😃 Niee, srandujem. Všetko, čo nechajú po sebe na zemi (šaty, gumky, hračky...) bez slová pozbieraj do vreca (ale tak, aby to videli!), schovaj a povedz, že odteraz všetok ,,bordel,, čo po nich nájdeš neuprataný na zemi, pôjde bez milosti do vreca a potom vonku do bedne na odpadky...
Mas dost casu pre seba? Myslim tym ci chodis robit co mas rada…na vlasy, nechty, masaz, sauna, len tak na kavu na pol dna, nakupy handier a pod. Mozno to je dovod. Ze nerobis nic pre seba a potom v sebe potlacas hnev a frustraciu. Ja som taka ked len stale plnim potreby niekoho ineho ale sama na seba nemam cas. Chod sa vyvetrat co najcastejsie to ide. A ked si neupratuju vyhodila by som im do kosa parkrat. Minimalne tej 6 rocnej by to uz nemalo byt jedno.
Pokial ide o neporiadok s hračkami, väčšinu som dala do skryne! Teraz maju vyložených par aut, kocky, kuchinku, kočík bábiku, plyšáky v lavici na vysuvanie. Par drobnosti v trofast boxoch dvoch.
Knihy na vrchnej polici. Mením hračky zo skrine, podľa toho čo ich práve bavi. Ked vyložíme lego, schovať kocky a tak.
Ak sa ti da vyskúšaj. My sme práve koli tomu tie skryne kúpili. Pomáha to.
S tymi hrackami je jednoduche pravidlo. Ked sa chcu hrat, povodnu hracku musia odlozit. Mam +- rovnake stare deti a toto pravidlo funguje. Aj v MS maju rovnake a tam to tiez funguje. Takze toto neplat len na moje deti, ale vsetky v MS. Nic zazracneho v tom nie je. Nepojde to za tyzden, ale do par dni isto zacne fungovat. Ak aj nechcu upratat, beriem hracku na par dni. A nie nedavam ju do skrine. Vylozim ju na skrinu aby ju videli a vedeli preco ju nesmu.
@beata_k toto im hovorim dookola, si uz pripadam ako papagaj… asi ale naozaj budem musiet pristupit k tomu ze tie hracky vezmem
Zaciatky su tazke. Ja upozornim 2x, ze ak si nezacnu upratovat tak ja poupratujem. Ale hracky neuvidia. Veeelmi rychlo upratuju. Nerob papaja. Si azda papagaj?
Ale zaciatky neboli jednoduche. Ked som s tym prisla tak samozrejme ma mali v pazi, neupratali si....a boli 2 dni bez hraciek. Ano chodili, ze sa nuuuudia. Vzdy som len odpovedala ze si za to mozu sami, sami sa rozhodli neupratat.
Ale ozaj take pravidlo maju aj v MS, takze to nie je ziadne zazracne pravidlo. Plati to pre 20 deti a moze to platit aj pre tvoje 2. Drzim prst.
Určite nerob papagája. Potom si deti z teba nič nerobia ,lebo tvojim slovám neveria. Riadim sa tým ,že to ,čo poviem aj splním (takže vždy vyberám taký trest ,ktorý viem splniť). Tiež občas počítam do 10. Moji majú 4 a 2r. a keď už pol dňa pre všetko revú ,nič sa im nepáči atď...tak to pomáha ak nie ,tak im vysvetlím ,že rozumiem ich emóciám atď ,ale že už je toho na mňa veľa a potrebujem nazbierať energiu (už vedia ,že tých 5min.je pre mňa ),takže ich nechám sa samých hrať a sadnem si s ňou do kuchyne ,alebo si ľahnem k ním na posteľ a oni sa hrajú alebo si sadnem na gauč ,keď potrebujem inú miestnosť. Pre mňa je výbuch voči nim moje nezvládnutie situácie. Dlho mi to trvalo ,ale povedala by som ,že krik je u nás málo. Zvýšim hlas ,keď už je zle a to už oni vždy spozornejú,lebo vedia ,že to nie je len tak.
Zmeniť vlastne správanie, napr. kričať je istý proces, nejde to vždy zo dňa na deň a u niekoho to môže trvať i cely život.
Večer si povieš, že nebudes už kričať, čo je super predsavzatie. Ako však budeš riešiť to, keď si opäť niečo neodložia, urobia neporiadok, akú máš stratégiu? Treba nad tým porozmýšlať. Lebo pokial chceš zmenu, čo namiesto doterajšieho spravania, inak ľahko skĺznes do starých vzorcov, nakoľko nebudes poznat iné možnosti. (Napr.Nechceš vyjednať sladké. Čo keď ta však naň znova pochytí chuť? Dáš si pohár vody, pôjdeš sa prejsť..?)
Stále opakuješ dookola. Napokon ti dojde trpezlivosť a kričíš. Viac (ako 1-2x) opakovani už nikdy nepomoze, iba čo minieš energiu. Potom ti chyba na inú pokojnejšiu (dopredu premyslenú) reakciu.
Ako ďalšie sa zamyslim, aký dôvod ma asi moje dieťa, že nieco nechce urobit (je to pre neho nuda, zdá sa mu toho vela, je hladne, v tejto chvíli sa chce velmi hrať s niecim …). To neznamena, že ten dôvod schvalujes, nemusíš ten správny ani uhádnuť. No začneš rozmýšľať inak, a to je prave ta zmena. Začneš uvažovať ako danú situáciu vidi tvoje dieťa. To ti pomôže nájsť riešenie (napr. počkať kým sa naje, vniesť do upratovania viac zábavy, trochu mu pomôcť..)
Prečo chceš vlastne prestať kričať? Nechces byt ako tvoja mama. Čo konkrétne ti však vadilo. Čo nechceš, aby tvoje deti zažívali. Zamysli sa, ako by si chcela, aby tvoja mama s tebou riešila podobne situácie?
Ak už vieš, že sa už neovladnes a budeš kričať, skús aspoň zmeniť to, čo hovoris. Povedz 1. ako sa cítiš (napr. som už vážne naštvaná, vytočená, zúfalá..), 2. popis objektívne situáciu, ktorú vidíš (napr. keď sú hračky ako bábiky, lego, na koberci, na sedačke, čelenky vysypané na podlahe, nemozem poriadne prejsť, aby som na niečo nestúpila), 3. čo konkrétne chceš (chcem, aby ste čelenky odložili do košíka, hračky do poličky). Toto kricanie je aspoň konštruktívne, hovorí o tebe, nezhadzuje druhých…
Budem rada, ak mi napíšeš, či je pre teba niečo z toho zmysluplne?
@tiika dakujem krasne za tuto reakciu. Dava to obrovsky zmysel 😊
Prv nez otvoris usta pocitaj do 10, znie to ako blbost ale uzasne pomaha