Ako sa vám zmenil život po narodení dieťaťa?

ja som uplne ok mám doma pohodu , treba si ujasniť priority a hlavne nájsť si čas pre seba
všetko je v hlave a aj o dietati - pijem teplú kávu každý deň, spala som ked spal syn cez deň aj ked sme mali kopu riadov a plný koš na prádlo ked som bola unavená
od 3 mesiacov chodíme na kružky
pravidelne chodím na nechty, kaderničke, kozmetičke
chodíme na dovolenky od pol roka ked mal syn dovtedy sme nešli kvoli očkovaniam a ušiam
avšak treba zapojiť aj manžela ,moj kúpe syna od narodenia
komunikácia je základ ale náš syn je zlatíčko ale sú deti čo sú náročnejšie a to je záhul

Vsetko záleží aké budeš mať dieťa....ak budeš mat nespavca urevaneho co na tebe bude visieť nonstop, tak to sa ozaj nedá byť vkuse usmiata a nadvecou ( syn bol taký, som sa chcela obesit na slivke už 🤭).
Alebo budeš mat zlatíčko, bude spinkať a ty v pohode stihneš aj vysokú školu dostudovat.....takže,áno zmení sa ti život. Musíš si ale počkať ako 😀

Aleeee také reči ...akože jasné že sa zmení , treba ale tú zmenu prijať prirodzene a treba si v prvom rade nájsť schopného dobrého milujúceho partnera. To je základ. Keď ho máš a máš aj podporu akú takú v iných rodinných príslušníkoch tak niet sa čoho obávať. Bude to také aké si to spravíš. Budú aj ťažké chvíle že nebudeš vedieť čo máš robiť budeš vyčerpaná ubolena a záleží aké bude bábätko. Niekto je náročné viac niektoré menej. Ale veta bude to také aké si to spravíš je veľmi pravdiva a ešte jednu pravdivú vec napíšem - všetko budú len obdobia.

Ano sakra zmeni a kto tvrdi opak, tak ten klame 🙈...resp. samozrejme velmi vela zavazi povaha a temperament babatka, pre mna osobne to boli najtazsie 3 roky v mojom zivote (ratam aj tehotenstvo, ktore bolo u mna tiez katastrofalne...). Teraz ma vsak syn uz pomaly 3 roky a uz nejaky ten pol rok mam pocit, ze konecne znova zijem, skoro ako predtym. A to sme cestovali aj s babatkom, chodili na vylety a v podstate sa snazili fungovat rovnako, s dietatom je to ale o niecom uplne inom....ta zodpovednost a starostlivost o zivu bytost tomu dava uplne ine grady 😅. Ja som tie dovolenky s mojim babatkom "malym diablom" volala iba "zmena prostredia" 🥴. Mne sa teda zivot s malym babatkom riadne zmenil, mozno u teba to bude uplne ina skusenost, ved uvidis 😁.

Je to brutálna zmena, som rád že sme stihli s manželkou trochu pocestovať a užiť život pred deťmi. Na jednom sa asi zhodnú všetci, rodičovstvo si vyžaduje všetku trpezlivosť sveta a je to veľká skúška vzťahu. Hlavne ale nech je zdravé 🙂

Ako pisali hore, zavisi len od povahy dietata, dcera anjel z neba, take deti aj 4, syn uplny opak, este aj teraz v predskolskom veku som ,,na nervy,, z neho 😁 pisti od maleho novorodenca a furt ho to nepreslo 😭😁

od urciteho veku budes pit teplu kavu...🙂

hovoria ti bohuzial pravdu.. uz ked si myslis, ze je to ok, tak pride puberta...

Vela zalezi od tvojich ocakavani od seba ako matky a aku latku si nastavis, od dietata ako takeho (zial s niektorymi detmi je to naozaj tak, ze sa sama nevycikas do isteho veku), no a este od partnera.

Ja osobne som mala tak akurat narocne dieta od 2. roku. Prvy rok bol masaker a riadne preveril nas vztah. A teda nikdy som sa nesnazila byt matka roka, gazdina roka a mat tip top domacnost a moj manzel je plnohodnotny rodic a tak sa nas zivot nezmenil nejako dramaticky resp. nie na extra dlhe obdobie 🙂 boli horsie obdobia, ked sa dietatu menil rezim alebo nejaky vacsi vyvojovy milnik a ano cestujeme menej ako kedysi, do zahranicia urcite aj destinacie kus dietatu prisposobujeme a obcas len menim miesto, kde sa starame o dieta ale ostatne veci su v pohode, aj mam cas pre seba, aj som sa vzdelavala, aj pracovne som sa po navrate do prace posunula. My mame este jedno velke stastie, ze mame svokrovcov, ktori su ti najlepsi stari rodicia a ochotne idu s nami na dovolenku alebo postrazia, ked chceme byt s muzom sami. Ale mame jedno dieta a pri tomto pocte koncime, prave preto, ze tak nejako "chceme mat vsetko" a este sme uz stari 😅

Záleží od dieťaťa ale aj od teba.. poznám ženy, ktoré tvrdia, že domácnosť je priorita a dieťa treba nechať aj vyplakať.. ja som bola taká,že priorita je dieťa a všetko ostatné šlo bokom.. aj raňajky, obed, na záchod som niekedy ledva dobehla🤣 kávu som nepila žiadnu a keď prišiel muž z roboty, robila som, čo sa dalo, šla do sprchy a pod🤣 mám kamošku, čo nechala dieťa v postieľke a nech si robí, čo chce, priorita bola stále ona.. namaľovať, vyobliekať, kuknuť serial, poupratovať..Uvidíš sama čo ti doeťa dovolí a ako sa k rodičovstvu postavíš ty, aký systém ti bude vyhovovať

@autorka všetci tí ľudia majú pravdu bohužiaľ. Život sa vám zmení totálne a už nikdy nebude ako predtým. Plus mega strach+zodpovednost+unava+rozteceny mozog (hlavne žena). Nuž, pokiaľ nebudete mať po ruke rodinu babky/tetky na akúkoľvek obcasnu pomoc (ci s dieťaťom alebo hoc "len" uvarit obed/doniesť nákup, dat prat veci atď..), tak to bude zahul prvé 2-3 roky minimálne. A ked si aj teraz myslíte, že ste pochopili teóriu a čakáte nejaky rozmer toho zahulu, tak vždy to bude väčšie, a horšie.
Pôrod bol nič v porovnaní so starostlivosťou o dieta, ktorá začala takmer okamžite po. Ale toto ti takto na plnú hubu žiadna zena nepovie, lebo sa po 1.boja alebo po 2.chcu byt nasilu hrdinky a už veru zabudli...

@anajka266 tá kamoška čo nechala dieťa v postieľke akože wow.. to jej neplakalo? Veď moju keby nechám v postieľke tak vrieska tak, že ma ten nápad hneď prejde... No ano priority...

@zoja1234 inak ja som si uvedomila jednu vec.. keď som doštudovaka vysokú každý bol zo mňa pototo, aká som úžasná a neviem čo a pritom to bolo úplne nič oproti tomu keď sa starám a snažím sa vychovať dve deti to je úplne iný level ale to ma už nik neobdivuje len mudruje...

Zmení sa extrémne a presne ako písali, kto tvrdí opak, na 99% klame.. Život je s dieťaťom oveľa oveľa náročnejší po všetkých stránkach.. ALE bod, že sa vám pokazí vzťah nemusí prísť a práve to je podľa mňa veľmi dôležité na “prežitie” tých prvých rokov.. ak vás dieťa zblíži budete si s partnerom oporou, tak to celé tak trocha odľahčí.. priorita má byť dieťa, ale snažte sa prioritizovať aj váš vzťah a všetko bude krajšie 🤗

Od začiatku treba zapájať aj otecka do starostlivosti o dieťa, dohodnúť sa so starými rodičmi ze vám raz za mesiac poatrazia dieťa, najskôr na hodinku, potom na dve a postupne zvyšovať ze pôjdete na rande sami s partnerom. My s malým od narodenia chodíme kade tade. Ma 2 roky a v reštaurácii sa vie chovať. Máva občas horší deň ale nie je to nič strašné. Boli sme pri mori keď mal rok, šli sme autom do talianska, pochodili sme PK Slovensku. Vzdelávať sa dá aj na materskej. Ja som si spravila kurz a teraz si dávam prihlášku na vysokú školu. Ale naozaj musí byť aj partner sucinny pri výchove. Nájsť si systém vlastný. My máme sobotné večeri každý týždeň keď si pozrieme film, objednáme večeru a sa rozprávame. Len nie o malom to je podmienka aj keď na rande ideme. A boli sme už v kine, v divadle, na koncerte sami. S malým na murani, na brdarke, v tatrách, v zoo v ba v Košiciach, teraz sa chystáme Betliar, Poľsko chceme ísť prejsť. Do Čiech a určite aj Slovensko ešte niekde. A ja s nim nesedim na riti doma, chodíme cvičiť, plávať sme chodili, kade tade sami na prechádzky. A aj kávu si viem vypiť teplú. Je pravda ze teraz keď beha je to ťažšie ale viem. Aj na záchod idem sama.

Vsetci pisu ze zalezi od dietata ale ja tvrdim, ze zalezi hlavne od matky. Ja mam velmi dobre a zdrave deti a teda za tri roky, co som matkou som si na to este nezvykla a trpim ako kon na poli. Od rana do vecera, koniec zivota, nemam cas na seba, jedine vecer, ked zaspia.
Takze zalezi aka si ty povaha, ci mas na pomoc aj inych ludi ako muza. Takze az ked sa narodi, casom zistis, ake to je. To sa neda preniest tato skusenost. Cely den tu MUSIS byt pre niekoho je fakt na palicu, ale to zistis az ked to realne zazivas

Po 3 deťoch a po 40 tke si dovolím povedať, že bude ako si zariadiš. Ale naozaj záleží od povahy matky, od partnera a od všelijakých iných okolností. Ja som po prvom dieťati mala druhé až o 6 rokov (plánovane). A doteraz nechápem, čo mi prišlo vtedy zložité, lebo tá prvá dcéra bola oproti zvyšným dvom totálne zlatíčko😁. Ale ja som mala iné nastavenie v hlave. Čiže tie dve náročnejšie som brala úplne inak. Ale ja som stihla pri prvej doštudovať druhú VŠ, po 30 totálne zmeniť pracovné pôsobenie, uplatniť sa, ísť znova na RD, vrátiť sa, počas druhej RD rozšíriť vzdelanie. Počas poslednej RD som nerobila nič, lebo som si len užívala dieťa (to už som zas v hlave mala iné nastavenie). Teraz som v pracovnom švungu od septembra a už na sebe makám a vyzerá, že do roka postúpim na vyššiu pozíciu. Ano, chudnutie po treťom je pre mňa väčšia výzva😁Ale ja cely život bojujem s váhou. Tie veci, čo hovoríš ako teplá káva som mala vždy (keď aj s dieťaťom na rukách), aj na záchode som vždy bola sama, aj sprchu som stíhala-však sa nesprchujem 20 minút. Od mala sme s každým dieťaťom behali po výletoch, aj keď stredné bolo odporca nosiča a kočíkov. S tým, že mám medzi deti väčšie vekové rozdiely sme proste museli chodiť, mať prázdniny, výletovať. Aj chceli. Môj posledný má u mňa rekord najpodivnejsich kojacích miest, pretože v lete sme s ním ako rodina behali všade (mal ledva 3 mesiace). Možno skrz toho, že sme ďaleko od rodiny, mám naozaj doma druhého plnohodnotného rodiča, ktorý má okrem kojenia zastúpil vo všetkom, sa naše deti naučili byť samostatné (alebo sme fakt trafili takú vlastnosť u všetkých 3?). Život sa ti zmení, ale je na tebe a mužovi ako k tomu pristúpiš. Ja som pri prvom stresovala, nevedela si ľahnúť spať, za každou teplotou videla nebezpečnú chorobu. Ale hlavne pri nej som pochopila, že mám veci brať ako idú. Príde toto, odíde, príde druhé. Všetko sa nejak vyrieši. Nechávala som tomu voľný priebeh. Že som strednú uspávala na fit lopte asi do 10 mesiacov, tretieho zas len v kočíku, inak doma spal cez deň asi 10 minút. Všetko sa vyriešilo. Postupne. Proste nebrala som to ako svoje zlyhanie, brala som to ako dočasnú potrebu dieťaťa. Inak, posledný má 3 roky a kočík si už ani nepamätám🫣 (pritom ešte pre 1,5 rokom zaspával na obed iba v kočíku). Ako v živote. Ako v chudnútí. Ako v práci. Ako v partnerstve. Žiť a riešiť, čo život prinesie.

Isteze sa zmeni, ja som sa na to pripravovala pomaly cele chodenie s manželom. ;D

Ja mam par mesacne, ked som bola tehotna tak kazdy mi vravel ze nebudem mat na seba cas a atd. neverila som im a ozaj nemam na seba cas ..

Pre mna bolo.dieta obrovsky zasah do slobody a aj karierne som sa veru prepadla. Niektorym konickom sa nemam kedy a ako venovat, ked chcem stihat aj pracu, aj byt s dietatom a zohladnovat aj jeho potreby. Je to obrovska zmena.
Ale napriklad mam pocit, ze nas vztah s muzom to praveze posilnilo. A tiez si pripadam stale ako ja. A dokonca aj viac vladzem ako pred dietatom, mentalne aj fyzicky. Vycvicilo ma 🙂

Ano, dieta nam otocilo zivot naruby - ale aj v dobrom ;)
Ano, bola som nevyspata, nemohla som ist ani na wc sama - bolo take obdobie. Teraz uz len so smiechom spominam 🙂

Dcera ma 3 roky, ja som naspat v praci - karierne rastiem, dalej sa vzdelavam. Kavu nepijem, ale caj si vychutnam teply 🙂 dcera je uz partacka, chape, ze potrebujem sukromie na wc a v kupelni.
Postavu mam vyrysovanu, lebo som zacala cvicit s trenerom ked mala mala rok. Vzdy som bola stihla, ale teraz som vyrysovana ;)
Vztah mame s manzelom skvely, tazsie chvile po porode (moj zdravotny stav a vycerpanie kvoli zachvatom) nas posilnili.
Zaciname znova naplno cestovat (stopol nas predtym covid).
Vsetky "obmedzenia" a strata komfortu su docasne 🙂

No život sa ti zmeni, to je fakt, ale oproti tomu oveľa viacej cestujeme ako mame dieta, dokončila som si všetky kurzy, co som chcela a popri práci sa nedali, postavu mam takú istú ako pred tehotenstvom... takže za mňa takto

@marianarem inak presne to vycvičenie to je pravda.. ja som bola pred deťmi úplne inde ako som teraz.. viac zvládam aj stíham ako pred deťmi a mám akoby viac energie robiť toto je napr super pozitívne

Môj život sa zmenil celkom dosť.....samozrejme neľutujem to, dieťa bolo naozaj vymodlene kvôli mojim zdravotným problémom......také tie klišé typu, nebudeš na záchode sama......u mňa to platilo do veku cca 3 rokov, naozaj som sama nebola, a keď som sa zamkla tak buchty, krik,plače. Kávu som si teplú vypila , a normálne sa najedla, keď bol manžel doma 🙂, ale čo mňa najviac ovplyvnilo je spánok, kým som bola na materskej, tak som spala aj cez deň, keď už som v práci, pomaly chodím spávať o 8 mej, lebo či je piatok, sviatok, víkend , dovolenka , mala je hore o 5:55 🙂
Najkritickejšie je materstvo pre mňa vtedy, keď som napr. po službe a mala je napr.chora doma, alebo keď ja som chorá a mala je tiež doma, a sme samy bez muža atď.....dieťa malé nevie že mama horuckuje a si KO....to je pre mňa najhorsie

Myslim ze na toto sa pausalne neda odpovedat. Su narocnejsie a menej narocne deti, su rozne aktivny otcovia, rozne vztahy v ridinach. Niekto ma celu armadu pribuznych na pomoc a niekto je na vsetko sam a radsej by si ruku odtal ako dal dieta postrazit vlastnej mame. Vsetko zistis casom ked tu babo bude. Budu krajsie aj tazsie chvile a zelam ti viac tych krajsich, aby si mala silu zvladat tie tazsie.

Samozrejme že sa ti zmení, lebo k vám pribudne jeden nový človiečik, o ktorého sa budete musieť par rokov starať...nejaké veci si musia dať pauzu ale postupne sa k nim budeš môcť vrátiť.

Ja som si robila VŠ práve počas tehotenstva a teda keďže som učiteľka, vzdelávam a posúvam sa stále 😏 Je to skôr o tom ako si to nastavíš s partnerom. Či všetku zodpovednosť prevezmeš ty, alebo ho do toho normálne zapojíš. Jasné, že už to nebude ako predtým. Už neriešiš len seba ale aj dieťa. A to sa týka tak osobnej starostlivosti (od hygieny, cez oblečenie, úpravu) až po zdravie (preventíva, starostlivosť, liečba...). Toto je podstatný rozdiel, ktorý mnohí bezdetní nechápu). No a to je už celé skôr o logistike. Keď sa naučíš trocha plánovať, systematicky si rozdeliť povinnosti (odsúvať nepodstatné) potom to pôjde. Ja napríklad obdivujem ženy, ktoré nejako dokážu "zrealizovať" kadejaké rodinné fotenie s profi fotografom. Tehotenské, novorodenecké, vianočné.... Nikdy ame to neabsolvovali a neviem veru, ako by som to "zaradila" do programu pri toľkých povinnostiach 😁.... ale tak je pravda, že v diári by to malo chabú priroritu. Niekde ďaleko za spoločnou prechádzkou, spoločným leňošením pri kávičke, hre... 😏

Narodením dieťaťa sa mení úplne všetko. A to od základov. Nemôžem povedať, že k horšiemu ani k lepšiemu. Je to životná zmena. A tie so sebou prinášajú rôzni škálu pocitov, zážitkov, uvedomenia sa samej seba, vzťahu žena muž, a pod. Ver tomu, že sa ti priekope celý život.

Ja už mám druhé a poviem za seba...zmena to je, to je jasné, ale kávu si viem vypiť v kľude a riadne horúcu, na záchod chodím vždy sama, aj ku kamoške idem na kávu, veď deti majú aj otca, aj s manželom si vieme večer sadnúť a v pohode podebatovat a dať si pohár vína. Ale tak záleží aj veľa od toho, aké dieťa je, takže je to ťažko takto zovšeobecniť, že už nikdy nebudeš robiť to a to...