Ako sa vyrovnať so stratou identity v materstve?

Cim su deti starsie, tym viac sa zacinam opat objavovat (maju 3r a 1r8m). Presne tieto iste pocity som mala.
Prve co mi pomohlo je, ze som prijala, ze som niecia matka ale nie som sluzka(tiez som to takto donedavna vnimala) ale nejako sa mi podarilo najst radost a zmysel v tej praci doma a s detmi (beriem to ako moj jazyk lasky, ze ziju v cistom a zdravom prostredi, nie su hladni a su lubeni).
Potom som sa opat zacala vracat ku konickom - knihy a malovanie a aj ked sa mi vecer chce viac scrollovat ako citat a malovat, aj tak sa prekonam. Chcem este zacat fitko.
Neboj sa, tiez sa opat vratis k staremu🙂

Jednoducho nebola som a nie som niecia sluzka. Mam stale ambicie, plany a zaluby, cas sama pre seba a samu seba 🤷‍♀️ ano casu je menej obzvlast odkedy som spat v praci a preto lepsie planujem, pripadne sa rozhodnem co je dnes priorita, vino s kamoskami alebo ist si zabehat. Na to, aby to takto bolo ale sme s manzelom zvyknuti delit si starostlivost o domacnost a dieta tak, aby kazdy mal priestor pre seba. Znies, ze mas lahsiu depresiu a tazsi syndrom vyhorenia, takze najvyssi cas s tym nieco robit a najst si priestor sama pre seba, ja som napr. sla do prace, ked mal maly dva, manzel siel na matersku (oddychnut si udajne), naplanuj si vikend s kamaratkami, chod niekam na vylet, naplanuj pravidelne aktivity co ta bavia (fitko, beh, joga, kreslenie), kazdy tyzden aspon raz chod niekam a s niekym, kde nebudes matka, hoc len citat knihu do dobrej kaviarne.

Dieta naozaj nemoze za to, ze si rezignovala a prezivas. Ano niektore veci sa zmenia, lebo ma clovek dieta ale stojim si za tym, ze pri dietati 2+ uz si ten priestor pre seba naozaj vies najst, len musis chciet.

Dieta je DAR a VELKY UCITEL.
Ak máš takýto stav tak by som vyhľadala terapeuta. Môže to byť poporodna depresia, áno aj po takom čase. Ak Ti na sebe záleží vyhľadaj ho. Nasmeruje Ťa.

Držím Ti moc palce. Nevzdávaj to. ❤️

Nijak som sa s vecami,čo si uviedla vyššie nemusela vyrovnať.Lebo som žiadne nedopustila.Nemas peniaze? Choď do práce.Nemas koníčky? Nejaké si vytvor.Nemas čas? Nejaký si urob.
Také je to jednoduché
A nie,ani ja nie som ženou,ktorou som bývala.Som lepšou,vytrvalejsou,trpezlivejsou,odhodlanejsou než som kedy predtým bola

Návšteva psychológa nie je hanba, ale v niektorých prípadoch nevyhnutnosť.

Nikdy som seba nestratila a mam konicky aj dalej. Som to iste cim som bola. Ako nejake ustupky nevidim. Mozno mi skor nechybaju. A 2 roky od porodu to uz som mala uplne ze svoj rezim a dieta nastupilo do skolky. Alebo bolo dlhsie s niekym mimo mna.

po 2 rokoch??? tieto pocity som mala tak po pol roku ... odvtedy to v skokovitých etapách ide k lepšiemu 😎 ako je syn viac samostatnejší, tak priamoúmerne som samostatnejšia aj ja. musíš si to nastaviť v hlave

Kokos toto je príspevok desny. Uplne chápem zeny, ktoré povedia - deti, nie ďakujem neprosím!
Ale mat dieta a potom takyto výsledok??
Od roka už mohlo byt v jasliach, bolo by mu tam lepšie! A ty v robote. Co si ako čakala, ze v w rokoch už bude samostatné? Slúžka?
Ty si bud uplne mimo alebo mas predĺženú poporodnu depresiu.
Pokial ti nepomôže psycholog, tak toto presne povedz muzovi. On nech robí na skrátený úväzok, stata sa o dueta a domacnost. Ty z8v rodinu, hľadaj si imunitu a zarob na výpomoc v domácnosti. Nech ma to dieta aspom viac času s otcom a vie, ze je lubene. Lebo ono tento tvoj odpor citi. No chida dieta s takou matkou.
Idealne riešenie? Zober sa, odid ale zarob tolko aby si vedela platiť opatrovatelku v prípade potreby, ked otec nebude vedieť vziať očr!
Potom môžeš pokračovať vo svojich ambíciách bez "otravného decka", ktorému robíš už celé 2 roky slúžku!
Pokial toto fakt nie je poporodna depresia/ina psychoporucha, tak s tebou radost zit teda.

Choď ku psychológovi.

Noo toto je za mňa už tiež na terapiu.. ja mám teraz dvoch a prvé mesiace s novorodencom sú záhul ale malo by sa to zlepšovať aspoň kúsok.. pri prvom bol začiatok na prd ale postupne sa upravilo aj spanie aj všetko a zas som sa vrátila ku svojim koníčkom.. ono by pomohlo keby si to trošku rozvila aké máš dieťa aké sú tvoje koníčky? Prečo v nich nepokračuješ? Skús sa rozpísať možno poradíme lepšie... Takto ja viem, že je to záhul a žena má pocit straty samej seba aj ja mávam ten pocit ale ono by sa to malo časom zlepšovať

Potrebuješ zmeniť myslenie ak to naozaj až takto cítiš možno aj terapie. Nie si slúžka, si mama

Ako hovorí muž choď von a oddýchni si.Co si robila predtým, keď si nemala dieťa, s kým sa stretávala atď?Ja som išla aj, keď len do Ikea popozerať nábytok, alebo na hodinu sama von.Mohla si vyhoriet, alebo materstvo nenaplna tvoju predstavu ako to malo byť ..pôjdeš do prace budeš mať peniaze, nebudeš musieť toľko času venovať dieťaťu, niekto ti navarí...len pozor, lebo ty už každú možnosť dopredu vidíš negatívne a to je na psychológa.

Budem sa snazit byt mila, lebo si pamatam obdobie ked mal moj syn 2 roky. Si matka v prvom rade, nie sluzka, tak si to nedramatizuj. O dieta sa treba starat roky, ano, stale menej a menej kazdym rokom. Muz ti umoznuje ist sa ukludnit, tak to prijimaj. Ako baby pisali, asi aj nejaku odbornu pomoc by si potrebovala. Sla si do materstva nepripravena a neinformovana? Lebo o tomto materstvo je, ale tvoj postoj uz nie je zdravy. Do prace som sa vyslovene tesila, dostala som po nastupe nove ulohy a vyzvy, ktore som brala, rozsoferovala som sa, zacala som sa hybat, postupne aj s malym viac na vylety, atd., schudla som, dala som si nove ciele v ramci mojho zivota, jazdila som na koni, zacala si robit vlasy, ... Tvoja identita sa o rolu matky ma obohatit, tak si nevytvaraj nejake scenare, ze ta obrala o nieco, pretoze rozhodnutie bolo predpokladam tvoje a slobodne.

@mabenn 👏

@svetlonos si kruta, zato ze ma take pocity, neznamena, ze je zla. Ja som sa presne takto isto citila, presne tak isto, deti to nepocitili, neboj sa, je to hnusny pocit, s ktorym clovek zapasi, citi, ze to nie je spravne, preto pise aj sem a hlada rady a pomoc. Tak bud empatickejsia.

strata identity, no to je vážne, ľutujem dieťa aj manžela, terapie by snáď pomohli

@hederamonstera
teba rafa čítam a chápem aj, ze je s detmi časti aj náročné obdobie. Mam úžasnú priazelku, mala poporodnu depresiu napriek vytúženého bábätku. Ja mam pre toto absolutne pochopenie. A veru aj tie pocity ake opisujes som mala čiastočne v tehotenstvach a odrezali som si to. Nebola som vždy super mama na starsieho syna. Ja viem o com píšeš, poznam.
Ale autorka mi príde uplne z inej kategórie. Pamätáš si tu jednu podobnú diskusiu? Ta matka dieta doslova neznášala. Už malo 3-5 rokov a tie jej komentáre boli hrozne. Tu autorka nespomina vobec nič o tom ako jej to je ľúto voci dietatu, len ze mu robi sluzku.
Preto som jej aj napísala, pokial sa nejedná o poporodnu depresiu alebo inú dg... Teda pokiaľ áno, je to o inom. Ale jej príspevok mi príde taky blbý, ze mala dieta snáď lebo chcel muž alebo sa to patrí.

Ja mam 3deti a aj nove konicky: skladanie lega, hra s plastelinou, atd 😁. Robim si srandu. Nie si nikoho sluzka, ani byt nemusis. Konicky mozes mat aj popri dietati. Sama pises, ze muz ta posiela vyvetrat, tak cas by si mala. Mozno staci prechadzka len tak sama, alebo si zajdi do fitka, tam stretnes novych ludi.

@svetlonos ty si chodiaca empatia😀 autorka potrebuje povzbudit, je ti lepsie ked si sa odventilovala na ukor inej zeny?ubohe

@darkswan
prosím ta čítaš co píše? Písala tu už zena podobnú diskusiu ale aj s dodatkom, ze jej je to voci dietatu nesmierne ľúto. Mne tiež kolkokrat dôjde trpezlivosť a som frustrovana, ze to co inak trva 15 minut robím hodinu. Ale kurna toto znie uplne inak. Ja nepusem aby som sa vypracovala a konala- ale aby sa aspom trochu spamätala. Ľutujem tu dospelú zenu, ale co s tým dietatom?

@mabenn dakujem, Vas komentar je velmi napomocny. Cize mozem mat nadej, ze po navrate do prace sa to zlepsi? Ako ste popri praci, muzovi, dietati a domacnosti nasli cas na konicky a pohyb?

kludne mi tykaj, tu je to bezne...ano, jasne, ze mozes mat nadej, lebo priroda chvalabohu to zariadila tak, ze deti vyrastu 🙂 a kazdym rokom sa postupne osamostatnuju...trochu sa rozpisem: okolo 2rokov som to tiez vnimala najhorsie, lebo presne bol cas covidu a uz to trvalo "prilis dlho", ten stereotyp a starostlivost, dieta totalne naviazane na mna...ja som mala v tom case pomocku hudbu - ale najdi si nieco co vyhovuje tebe - dala som si sluchatka aby som s nim mala vizualny vnem - a pocuvala som pesnicky, tancovala, spievala, aby som jednoducho nemala neustaly dopyt od neho cely den a aby sa trochu aj pred skolkou natrenoval na to, ze aj mama robi nieco ine, ked je on v pohode a potrebuje oddych...do skolky som ho dala 3mesiace pred 3rokmi na postupnu adaptaciu a par hodin, potom pol den - to je prva velka ulava, ktoru pocitis, dalsia je praca - budes medzi inymi ludmi, riesit nieco ine, co ti psychike velmi prospeje...dieta si zacne zvykat na inych ludi a samozrejme choroby byvaju narocnejsie, ale postupne uvidis tu zmenu...od cca 4rokov - obcas som bola poslana na sluzobnu cestu aj na noc (a cely den) dokazal maly ostat s otcom a spat s nim, takze uz to bol cititelny rozdiel...tiez sa dokazal na dlhsie zabavit nejakou aktivitou bez mojej neustalej pozornosti...uvedom si, ze si dala zivot novemu cloveku a hoci to je narocne, nebude to takto navzdy...zatial si najdi nejaku ulavovu cinnosti, aby si si zlepsila naladu, 2rocne dieta uz potrebuje vnimat mamu ako niekoho kto- ano je po ruke - ale moze robit nieco popri dietati

@zmrzlinka2021 a egoizmus