icon

Ako ste to stíhali kedysi?

avatar
anjika3
27. apr 2016

Táto téma je skôr pre staršie ročníky, ktoré sa stali matkami pred rokom 1989 - ako ste stíhali starostlivosť o detváky aj o domácnosť, keď neboli v obchodoch ani papierové plienky, ani výživy a všetko ste museli vyvárať atď..." Ja samozrejme radšej pripravím pre malého svoju výživu (aj keď niekdy dám kúpenú), ale neviem si predstaviť, ako by som u dávala látkové plienky. A práčky boli tiež tusším také, že bielizeň bolo treba ešte potom vypláchať.

Zhrnutie diskusie
Automatický súhrn diskusie generovaný umelou inteligenciou · 28. jún 2026 · 125 príspevkov

Stručné zhrnutie

  • Pred rokom 1989 sa bežne používali látkové plienky s vyváraním a priamym vyplachovaním v vedre, no jednorazové plienky zo Západu a NDR boli v mestách dostupné; niektoré domácnosti mali automatické práčky, iné stále staršie modely ako „Tatramatka“ vyžadujúce viac rukodielnej údržby.
  • Jasle brali deti už od približne šiestich mesiacov a v diskusii sa uvádza, že plnili socializačnú a výchovnú funkciu (nácvik jedenia, základné návyky); materská dovolenka bývala kratšia a pracovné smeny (6:00–14:00 alebo 7:00–16:00) často umožňovali skorý návrat otcov domov.
  • Dnešní rodičia majú širší výber tovaru a informácií (internet, recenzie) a používajú produkty ako Pampers, SUNAR, HIPP a spotrebiče ako umývačka či sušička, čo zmenilo každodennú organizáciu domácnosti aj očakávania voči starostlivosti o dieťa.


Q: Ako sa v praxi prali látkové plienky a ako často sa vyvárali?
A: Bežný postup bol okamžité zapranie a namočenie do vedra s vodou, neskôr pranie zvlášť od ostatného oblečenia a vyváranie „raz za čas“; niektoré mamičky uvádzali systém 40 plienok (20 na denné použitie + 20 na výmenu počas prania).

Q: Boli automatické práčky bežné pred rokom 1989?
A: Diskusia uvádza, že automatické práčky už existovali pred 1989 a modely ako „Tatramatka“ boli rozšírené; zároveň viaceré príspevky spomínali staršie stroje alebo dvojkomorové pracky so zmykaním, ktoré vyžadovali dodatočné pláchanie.

Q: Kedy deti chodili do jaslí a akú úlohu jasle plnili?
A: Jasle brali deti už od cca 6 mesiacov a slúžili na socializáciu a základnú výchovu (naučiť jesť, básničky, slušné správanie); v diskusii sa spomína aj odporúčanie z knihy „Naše dítě“, že odplienkovanie môže byť do jedného roka.

Q: Aké značky jednorazových plienok a dojčenských výživ boli dostupné v minulosti?
A: V diskusii sú spomenuté jednorazové plienky značky Pampers (používané najmä v mestách) a plienky z NDR; ako dojčenské mlieko sa v diskusii uvádza SUNAR a ako komerčná detská výživa HIPP.

Q: Ako sa v socializme zvládalo zladiť prácu a starostlivosť o deti?
A: Mnohé rodiny mali pevné pracovné smeny (6:00–14:00 alebo 7:00–16:00), matky sa vracali skôr do práce a jasle či rodina (babky, susedia) bežne pomáhali; materská dovolenka bola často kratšia než dnes.

Q: Aký vplyv majú moderné spotrebiče a informovanosť na každodennú starostlivosť?
A: Spotrebiče ako automatické práčky, umývačky riadu a sušičky znížili čas potrebný na domáce práce, zatiaľ čo internet a dostupnosť recenzií zvýšili informačné zaťaženie rodičov a očakávania ohľadom starostlivosti a výživy dieťaťa.

Závery z diskusie

Zhoda

  • Automatické práčky boli bežné už pred rokom 1989 a modely typu „Tatramatka“ v mnohých domácnostiach dlho vydržali.
  • Jasle brali deti od približne 6 mesiacov a plnili socializačnú a výchovnú funkciu.
  • Dnešní rodičia majú viac produktov a informácií (internet, jednorazové plienky, dojčenské výživy, umývačky), čo zmenilo organizáciu starostlivosti.


Sporné názory

  • Niektorí tvrdia, že deti boli v minulosti samostatnejšie a rodičia mali viac času, kým iní tvrdia, že rodičia vtedy nemali čas a deti museli veľa pomáhať pri domácej práci.
  • Jedna strana tvrdí, že menej informácií v minulosti znamenalo pokojnejšie detstvo, druhá strana tvrdí, že menšia informovanosť viedla k vyššej chorobnosti a zdravotným problémom.


Otvorené otázky

  • Má moderná prehnaná kontrola a množstvo aktivít pre deti skutočne negatívny vplyv na ich samostatnosť?
  • Ako objektívne porovnať pracovné zaťaženie matiek pred a po roku 1989 s ohľadom na technologické vymoženosti?


Spomenuté značky a firmy

Tatramatka,Pampers,SUNAR,HIPP,Palmex,Dráčik,Burda,Dukla

Spomenuté produkty a metódy

látkové plienky,vyváranie plienok,namáčanie do vedra,pranie v automatickej práčke,Tatramatka,zmykačka,jednorazové plienky,Pampers,SUNAR,HIPP,odplienkovanie do 1 roku,jasle,materská dovolenka,OČR,PN,zaváranie (lekvár),umývačka riadu,sušička,vlhčené utierky

Miesta a osoby

Bratislava,Maďarsko,USA,NDR

Strana
z5
avatar
yanni
28. apr 2016

@mojkamojka hihi moja babka mala tiez Philco. Pokroková babka. A my Skakajucu tatramatku

avatar
anjika3
autor
30. apr 2016

Myslela som konkrétne to, že keď je nejaké bábo veľmi plačlivé a treba ho stále nosiť,, že ako si nájdete (našli ste si) čas mu pripraviť jesť, oprať, požehliť? V súčastnosti existujú tie umelé výživy, ale aj tak.

avatar
timea7
30. apr 2016

@anjika3 žiadne dieťa nie je treba stále nosiť, to si len mamičky vsugerujú...keby mali deti tri, alebo dvojčatá, tiež by ho stále nenosili. Tiež sme mali zdravotné problémy, operáciu dieťaťa v útlom veku, ale situáciu, že by som si nesadla nepoznám.

avatar
gostricka
30. apr 2016

@anjika3 to ako keby som počula moju kamarátku, tá stále tvrdí, že keď malého položí, tak v zápätí začne plakať a musí ho nosiť. Ide o to ako si od malička mamička dieťa naučí, nie? keď ho stále bude žena nosiť tak si na to zvykne a odvykať si od toho bude teda parádne ťažké.

avatar
anjika3
autor
30. apr 2016

Môj malý plače iba keď je hladný, zaspať vie väčšinou sám (aj keď občas sa vyskytne výnimka), ale už som čítala zopár príbehov, že mama nemohla ísť bez bába ani na WC. 😨

avatar
shterezka
30. apr 2016

V roku 1987 bola materska dov.len 6 mesiacov ,takže dieťa muselo isť do jaslí a ja do roboty, do školky brali deti od 3 rokov, zobrali aj dvojročne deti,ale nesmeli mať plienky a museli vedieť same papať, takže moje tri deti som velmi rychlo odučila od plienok a rychlo vedeli same papať ,lebo chodili do školky a ja do roboty,do roboty som musela isť lebo sme mali dom na uver a bolo treba splacať, mala som veľku záhradu a skleník tak sme si dopestovali zeleninu pre deti,mali sme ovocne stromy-jablko,hrusku,ćerešnu,mali sme maliny aj jahody, takze aj ovocie bolo pre deti /všetko sme zavarili,narobili lekvare,kečupy,pomazanky,presnidavky /,deti mali mačky ,psov,škrečky ,morske prasiatka,akvarium s rybkami,korytnačku,chodili sme sa v lete kupať na štrkoviská a v zime sankovať pod horu ,boli sme hádam na všetkych slov.hradoch a zámkoch, v lete sme chodili stanovať po Slovensku .Práčka a vedľa nej žmykačka bola normalka, kurilo sa uhlim a drevom,takze bolo treba chodiť ,,podkladať do pece,,vynášat popol ,v lete sme pratali uhlie a pilili drevo na zimu,chodil k nám pravidelne kominár a deti ,,šaleli,, Chodili sme pravidelne na huby a na salaš pre syr ...a áno-nemali sme mobili, počitače ,papierové plienky,sudocrem,plastove koj.fľašky,sterilizatory ani vysielačky .

avatar
timea7
30. apr 2016

@shterezka ja som bola na MD o nejaký rôčik neskôr, ako ty, ale situáciu trocha inú. MD bola len pol roka, ale do roka som dostávala 600 korún. Od roka dieťaťa nič 😒 . My sme stavali tiež dom, takže do práce som tiež švihala, keď malo dieťa rok 😒 , syn bol v jasličkách, ale ja som bola s nimi veľmi spokojná. Od dvoch rokov bol so mnou v škôlke. My sme do škôlky brali deti až od troch rokov, takže bez plienky boli samozrejme všetky, aj najesť sa vedeli všetky. Nie len preto, aby škôlku zvládli, ale najmä preto, lebo maminy nevideli dôvod, prečo by mali v dieťati potláčať túžbu zvládnuť to samé. S obliekaním to bolo rovnaké. Aj tu maminy získali čas - ak sa dieťa oblečie a naje samé, mamina zatiaľ môže robiť niečo iné. My sme bývali v paneláku, takže sme nepestovali nič, sem-tam sem pomáhali rodičom,alebo svokrovcom v ich záhrade. So zaváraním som to nepreháňala, niečo som zavarila, ale že by bol zavárací hrniec môj verný kamarát celé leto, to zase nie. Pračku som mala automatickú, mali ju aj moji rodičia, takže kopu rokov predo mnou, tak to až také zložité nebolo. V paneláku v podstate nebolo až tak čo robiť -klasika - upratať, navariť, oprať, ja som aj šila, bola to moja záľuba a aj nechcela mať oblečené to, čo polovica mesta 😎 ....my sme boli more času vonku.
Keď sa žena nestane otrokom manžela, detí a domácnosti, ak nemá choré, postihnuté dieťa, dieťa, s ktorým treba tri, štyri krát denne cvičiť, tak si vždy nájde čas aj sama na seba, svoje koníčky a záujmy. Našla si ho aj moja mama pred vyše štyridsiatimi rokmi a to mala aj veľkú záhradu a množstvo kvetov okolo domu. A nie je pravdou, že by sa rodičia s deťmi nehrávali, ako ktorí. Moji sa s nami hrali - otec futbal s bratom, chodili sme plávať,lyžovať, korčuľovať, na bicykloch, hrali sme Človeče, pexeso, neskôr karty, s jeho švagrami nám u babky robili na potoku mlyny, šarkanov, iglu zo snehu, na dvore sme mávali aj doma aj u babky postavený stan, hojdačky zavesené na stromoch....vždy je to o prioritách, moja mama pracovala na zmeny, ak prišla z rannej, čakala ju záhrada, domácnosť, otec síce chodil z práce o tretej, ale zase vstával o piatej, koľko tých mužov,ktorí tvrdia, že sú v práci od rána do večera vstáva tak skoro? Popri práci mal ešte ďalšiu, chodili s kamarátom na fušky a okrem toho a mal koníčka, ktorým si tiež privyrábal, takže nesúhlasím ani s tým, že ľudia mali o pol tretej po príchode z práce veget. Niektorí áno, ale ak sa chcel mať človek trocha lepšie, tak nemal. Jediné, čo nebolo, taký psychický tlak v zamestnaní, ani strach zo straty zamestnania. Ale našli si čas na seba, chodili do kina, divadla, na výlety, dovolenky, aj tri krát do roka, žili skutočný život, nie virtuálny, tam ušetrili asi najviac času.

Strana
z5