Ako ste to stíhali kedysi?

Myslela som konkrétne to, že keď je nejaké bábo veľmi plačlivé a treba ho stále nosiť,, že ako si nájdete (našli ste si) čas mu pripraviť jesť, oprať, požehliť? V súčastnosti existujú tie umelé výživy, ale aj tak.

@anjika3 žiadne dieťa nie je treba stále nosiť, to si len mamičky vsugerujú...keby mali deti tri, alebo dvojčatá, tiež by ho stále nenosili. Tiež sme mali zdravotné problémy, operáciu dieťaťa v útlom veku, ale situáciu, že by som si nesadla nepoznám.

@anjika3 to ako keby som počula moju kamarátku, tá stále tvrdí, že keď malého položí, tak v zápätí začne plakať a musí ho nosiť. Ide o to ako si od malička mamička dieťa naučí, nie? keď ho stále bude žena nosiť tak si na to zvykne a odvykať si od toho bude teda parádne ťažké.

Môj malý plače iba keď je hladný, zaspať vie väčšinou sám (aj keď občas sa vyskytne výnimka), ale už som čítala zopár príbehov, že mama nemohla ísť bez bába ani na WC. 😨

V roku 1987 bola materska dov.len 6 mesiacov ,takže dieťa muselo isť do jaslí a ja do roboty, do školky brali deti od 3 rokov, zobrali aj dvojročne deti,ale nesmeli mať plienky a museli vedieť same papať, takže moje tri deti som velmi rychlo odučila od plienok a rychlo vedeli same papať ,lebo chodili do školky a ja do roboty,do roboty som musela isť lebo sme mali dom na uver a bolo treba splacať, mala som veľku záhradu a skleník tak sme si dopestovali zeleninu pre deti,mali sme ovocne stromy-jablko,hrusku,ćerešnu,mali sme maliny aj jahody, takze aj ovocie bolo pre deti /všetko sme zavarili,narobili lekvare,kečupy,pomazanky,presnidavky /,deti mali mačky ,psov,škrečky ,morske prasiatka,akvarium s rybkami,korytnačku,chodili sme sa v lete kupať na štrkoviská a v zime sankovať pod horu ,boli sme hádam na všetkych slov.hradoch a zámkoch, v lete sme chodili stanovať po Slovensku .Práčka a vedľa nej žmykačka bola normalka, kurilo sa uhlim a drevom,takze bolo treba chodiť ,,podkladať do pece,,vynášat popol ,v lete sme pratali uhlie a pilili drevo na zimu,chodil k nám pravidelne kominár a deti ,,šaleli,, Chodili sme pravidelne na huby a na salaš pre syr ...a áno-nemali sme mobili, počitače ,papierové plienky,sudocrem,plastove koj.fľašky,sterilizatory ani vysielačky .

@shterezka ja som bola na MD o nejaký rôčik neskôr, ako ty, ale situáciu trocha inú. MD bola len pol roka, ale do roka som dostávala 600 korún. Od roka dieťaťa nič 😒 . My sme stavali tiež dom, takže do práce som tiež švihala, keď malo dieťa rok 😒 , syn bol v jasličkách, ale ja som bola s nimi veľmi spokojná. Od dvoch rokov bol so mnou v škôlke. My sme do škôlky brali deti až od troch rokov, takže bez plienky boli samozrejme všetky, aj najesť sa vedeli všetky. Nie len preto, aby škôlku zvládli, ale najmä preto, lebo maminy nevideli dôvod, prečo by mali v dieťati potláčať túžbu zvládnuť to samé. S obliekaním to bolo rovnaké. Aj tu maminy získali čas - ak sa dieťa oblečie a naje samé, mamina zatiaľ môže robiť niečo iné. My sme bývali v paneláku, takže sme nepestovali nič, sem-tam sem pomáhali rodičom,alebo svokrovcom v ich záhrade. So zaváraním som to nepreháňala, niečo som zavarila, ale že by bol zavárací hrniec môj verný kamarát celé leto, to zase nie. Pračku som mala automatickú, mali ju aj moji rodičia, takže kopu rokov predo mnou, tak to až také zložité nebolo. V paneláku v podstate nebolo až tak čo robiť -klasika - upratať, navariť, oprať, ja som aj šila, bola to moja záľuba a aj nechcela mať oblečené to, čo polovica mesta 😎 ....my sme boli more času vonku.
Keď sa žena nestane otrokom manžela, detí a domácnosti, ak nemá choré, postihnuté dieťa, dieťa, s ktorým treba tri, štyri krát denne cvičiť, tak si vždy nájde čas aj sama na seba, svoje koníčky a záujmy. Našla si ho aj moja mama pred vyše štyridsiatimi rokmi a to mala aj veľkú záhradu a množstvo kvetov okolo domu. A nie je pravdou, že by sa rodičia s deťmi nehrávali, ako ktorí. Moji sa s nami hrali - otec futbal s bratom, chodili sme plávať,lyžovať, korčuľovať, na bicykloch, hrali sme Človeče, pexeso, neskôr karty, s jeho švagrami nám u babky robili na potoku mlyny, šarkanov, iglu zo snehu, na dvore sme mávali aj doma aj u babky postavený stan, hojdačky zavesené na stromoch....vždy je to o prioritách, moja mama pracovala na zmeny, ak prišla z rannej, čakala ju záhrada, domácnosť, otec síce chodil z práce o tretej, ale zase vstával o piatej, koľko tých mužov,ktorí tvrdia, že sú v práci od rána do večera vstáva tak skoro? Popri práci mal ešte ďalšiu, chodili s kamarátom na fušky a okrem toho a mal koníčka, ktorým si tiež privyrábal, takže nesúhlasím ani s tým, že ľudia mali o pol tretej po príchode z práce veget. Niektorí áno, ale ak sa chcel mať človek trocha lepšie, tak nemal. Jediné, čo nebolo, taký psychický tlak v zamestnaní, ani strach zo straty zamestnania. Ale našli si čas na seba, chodili do kina, divadla, na výlety, dovolenky, aj tri krát do roka, žili skutočný život, nie virtuálny, tam ušetrili asi najviac času.