Ako zvládať starostlivosť o tri a viac detí?
Ahojte maminky, som mamou troch deti,neplanovane kedze z jedneho sme skocili rovno do poctu tri lebo sa podarili dvojicky, co maju skoro rok,prvorodena je skoro skolacka a ja zistujem, ze proste nevladzem, nie je cas na nic a ked som bola teraz chora ze tak, ze som nevládala ani vstat z postele,tak manzel aj deti boli uplne ze podrazdeni, nic nefungovalo a jeden ked je sam na troch tak je to cista psychiatria. A to bol len jeden den kym mi nezabrali antibiotika a vedela som sa postavit na nohy. Zeny ako to robite,ako to zvladate? Aj financne?..
To je neuveriteľné. Nedokázala som prečítať ani všetky odpovede. Niekto prosí o radu, pretože je v situácii, ktorú nezvláda a namiesto rady sa jej od niektorých dostane poúčania, že je neschopná iba preto, ze predsa niekto sa má aj horšie. A to teraz znamená, že ona nemá právo byť v pre ňu náročnej situácii? Každý má svoje limity, okolnosti, iné povahy detí a každý zvláda niečo iné. Niekto zvláda ľavou zadnou päť detí a pre niekoho je proste rovnako náročné starať sa o jedno. Želám veľa šťastia 🍀
Áno, prvé dva roky sú najťažšie, všetky tie fázy sú proste náročné, chod len deň za dnom, v žiadnom prípade nie si neschopná, naopak, robíš všetko najlepšie, ako vieš. Drz sa❤️.
Ja mam tri deti s rozdielom vždy 2,4 mesiace. A čo ti poviem, je to ako na hojdačke, občas veľmi, veľmi náročné, hlavne posledný rok už aj robím, síce nie na plný... Keď som chorá, dám si Ibalgin a v podstate fungujem aj tak, lebo muž je vtedy väčšinou v práci. Vlastne ani nemám čas ísť k doktorovi 😅 len keď je to vyslovene nevyhnutné, ani na to nemám energiu. Ale sú dni, keď si to napriek tomu viem vychutnať, no je veľa náročných dní, chvíľ. Keď som mala jedno, bola to ešte ťažká pohoda.
Ak som správne pochopila, tak dvaja to vlastne ako tak zvládate, ale bojíš sa, čo by bolo, keby jeden z vás ochorel alebo horšie a ten druhý by ostal na všetko sám.... pýtaš sa, ako to také matky zvládajú.....tak odpoveď je asi taká, že občas aj nezvládajú ☹ nikto nie je super žena ani super muž. Mám 5 detí, piate tehu bolo pre mňa veľmi náročné, poobede som už ku koncu vôbec nevládala, ani deťom urobiť večeru, muž robil na smeny...museli sa naučiť vziať si sami, žiaľ. Školaci (stvrtak, druhacka) museli nachystať aj mladším, aj im pomôcť. V takých situáciách ideš na maximálny šetriaci režim...rozok do ruky, len základná starostlivosť, za 1-2 dni naberies síl a zase vladzes.
Neexistuje žiadna zázračná pilulka, čo ti vždy dodá sily. Aj o tom je rodičovstvo, že občas nevládzes, padas na hubu a musíš, často robíš zle rozhodnutia, tvoj byť nie je upratany, deti špinavé, celé dni revu....a potom zase prídu lepšie dni 🙂
Tak až pri chorobe si zistila aká si nenahraditeľna.Ja si ani neviem predstaviť ten kolobeh a dvojičku k tomu.Urcite sú lepšie a horšie dni a sú ženy, ktorým veľmi muži pomáhajú robia z domu, prevezmú veľa veci za ženu, navaria.Oddychuj načerpaj silu a vôbec sa nezaťažuj tým, čo tu čítaš🙂chcela by som vedieť či je všetko také easy ako píšu.Rok je najhorší vek a treba mať oči na stopkách
Ja mam tiez tri ale podla mna je to uplne ina situacia mat dvojicky a tretie ako tri v roznom veku (ja mam rozostupy 2 roky). A tiez som urcite uplne inak vnimala veci ked boli male. Len treba vydzrat, urcite to nie je take zle, len teraz je to najnarocnejsie obdobie ale bude lepsie!!!! Vydychat poriadne a co nie je nevyhnutne tak neriesit (aspon obcas)….
Kamoske sa na prvý krát podarili dvojičky. O pol roka na to bola znova tehotná a mala tretie bábätko. Bolo to náročné, ale zvládli to, všetci traja chlapci sú už školáci 👍. Chce to systém ako ona vravela s úsmevom 😉
Tak prvý rok, aj dva je to proste masaker. Áno, sú ženy "supermanky" (aj tu sa o nich píše) ktoré zvládnu aj 5 deti ľavou zadnou, a nikdy nebudú mať pocit, ze chcú utiecť. Ale to neznamená, ze taka je každá a ak nie je, tak je zla, neschopná uknucana a lenivá 🙈🙈
Každý človek je iný, každý má iný prah výkonnosti, inú psychiku, inak zvláda záťaž a stres. A surovo povedané, deti sú obrovský stresový faktor,aj keď bude niekto neviem co mi tvrdiť, tak okrem lásky a nehy s nimi jednoducho prichádza aj únava, nedostatok spánku, neustála potreba byt k dispozícii, doslova potlačenie samého seba na niekoľko rokov. A toto každý zvláda inak, preto sa nedá nijako paušálne porovnávať, ze "jaj, bože, ja som mala 5 deti a dala som to a ty máš dve a nariekas". Nikto nevie, ci tá matka dvoch detí už nie je psychicky na pokraji zrútenia a takáto "milá" veta ju už úplne dorazí. Teraz nehovorím konkrétne o nikom.
Autorka, viem, ze je to teraz náročné a verím ze na jedného to je fakt veľa. Ale všetko je obdobie. To treba prežiť. Deti budú len väčšie a samostatnejsie. Proste čas a čas a čas...držím palce 👌😊