Ako zvládnuť náročnú starostlivosť o dieťa?
Mame len jedno dieťa 4 ročne, ale mam pocit ze som asi vôbec nemala byť matkou.. Materskú som prežila doma ako s guľou na nohe, sice som mobilna a keď sa dalo utekala som snim von, kade tade po ihriskách a udalostiach vhodných veku ale to sa tiez vždy nedalo, na to treba prachy hoc len benzín daco stojí. Tie nevyspate noci, nočné vstavanie, najprv flasky tocit dookola každú hodinu lebo kojiť mi nešlo, potom grckanie, koliky, začali ist zuby, od prvého dňa organizovať si zivot podľa jeho spankov a potrieb, rátať časy bdelych okien, vonku so sebou nosiť tašku na prebaľovanie a tašku na jedivo, moja mamka mi často hovorievala ze - ale ved male dietko toho veľa nepotrebuje.. Nie, len amsambel veci od cestovnej postieľky cez kociar, vaničku, handry, plienky, Hračky atd. Kym začal chodiť, oči som mala aj na zadku, tie pady na hlavu, neustaly plač za všetko lebo skúša, učí sa ale nema pud sebazáchovy..potom sa to trochu zlepšilo keď začal ako tak vedieť hovorit, uz aspon ukazal kde ho boli, a veru aj ubudli plienky, ked niekam ideme už mu tam nemusíme trepať kociar ci vaničku ci posteľ.. ALE začala školka a zimné mesiace sú utrpenie božie. Nonstop chory, to prezliekanie v šatni v školke z kombinéz a piatich vrstiev, spotená som aj na zadku a taka utekám do prace, vsetko hneď zaspini, od jedla ci blata vonku, a stále v noci nespi lebo keď je chorý tak kašle, budi sa, raz čajík raz cikat raz hento raz tamto, vratiala som sa do práce ale na skrátený úväzok lebo samozrejme by som nestihla poňho chodiť, ani nakup ani domácnosť, stale sa cítim obmedzovana, nemam svoj predošlý život, tu slobodu. Nebola som žiadna party žena, nechodila som po dovolenkach a tripoch s nasolenym zadkom, ale ja stále nemám späť ani len ten základ slobody, ísť na záchod v kľude lebo casto v polovici môjho srania on kričí ze aj jemu treba a tak, vedto poznáte ked ani na záchode nieste same..
Manzel je tu, stará sa, je prítomný, je pri tomto vsetkom co som napísala, klobúk dolu pred single matkami, ale to neznamená ze sa nemôžem posťažovať.
Lubim svoje dieťa, chceli sme ho, nonstop sme sním len my dvaja, ale myslím ze až takéto ťažké som to nečakala, ani omylom, ani zlomok z toho
Materstvo má jednoducho skvelý marketing - keby nemalo, ženy sa na to 💩 A to som si na to svoje nedobrovoľne počkala do 40. Čo ma však vždy teší je, že to dieťa sa mi mení pred očami, že to môžem sledovať a vo vzácnych chvíľach pokoja medzi kolikami, fyzioterapeutkou, hysakom z hladu a hysakmi zo spacieho vaku - prípadne iného závažného dôvodu (typu buchol som nohou do mantinelu) som neuveriteľne rada, že ho mám. A to mne tiež nikto externe nepomáha - rodičia pracujú, svokra je rada, že sa venuje len sebe. Ale kamarátka začala s pomocou aupair a chváli si.
Je nas vela co zazilo sok co to vlastne obnasa mat dieta, uz len sa stym zmierit a naucit sa v tom plavat, vseliako sa to da aj ulahcit..
Patrím ku generácii tých super žien, ktoré nemali domácich pomocníkov, všetko zvládli a teraz kritizujú terajšie matky... lenže,môj syn sa mi narodil vo veku, keď niektoré moje rovesníčky boli už babickami,a tak,bez mučenia priznávam,že som neraz mala podobné pocity ako Vy... pozitívne však je,že deti vyrastú a všetky ťažké chvíle sa stanú len spomienkou.Drzim Vám palce,aby ste mali pevné zdravie i nervy v zvládaní starostlivosti o dieťa
autorka, sucitim s tebou a ako mama 2 malych deti uplne chapem, co prezivas a aj to, ze ti je smutno za tym predoslim zivotom...Nic ine nam asi nezostava len vydrzat a verit, ze to prejde a raz bude dobre♥️.Velka skoda, ze neexistuju tak ako testy na vyber vhodneho povolania aj testy, ci je clovek vhodny na rodicovstvo , usetrilo by to vela nestastny rodicov, nestastnych deti, psychologovia a psychiatri by mali menej roboty a lekarne nepredavali tolko antidepresiv...Rodicovstvo nie je pre kazdeho a takto to treba aj posuvat dalej...Zacinam mat vo svojim okoli zeny, ktore dobrovolne nechcu tie deti a je fajn, ze sa doba posunula a uz sa tak nepozera cez prsty na tie zeny...Akurat som dnes pocuvala v radiu radu 105 rocne starenky na dlhy zivot- kazdy den jedno pivko a nikdy sa nevydat😁
Este ma napadol taky tip ako to materstvo trochu ulahcit-mne pomaha, ked sa obklopim ludmi, ktori su toez rodicia a prezivaju rovnake problemy ako ja, pokecame o tom, postazujeme sa, zasmejeme a je nam o kusok lepsie...Mne osobne nepomaha stredko s bezdetnymi kamoskami, zistila som, ze uz si vlastne nemame co povedat, ja som sa dost po narodeni deti zmenila(prehodnotila priority, zmensila svoj egocentrizmus) a stretnutia s nimi su take zvlastne,kamaratky vobec nerozumejú o com ja vlastne tocim a davaju rady, ktore su jednoducho nepouzitelne tym, ze nemaju tie deti, mnohym veciam bohuzial nerozumeju.
Este ma napadol taky tip ako to materstvo trochu ulahcit-mne pomaha, ked sa obklopim ludmi, ktori su toez rodicia a prezivaju rovnake problemy ako ja, pokecame o tom, postazujeme sa, zasmejeme a je nam o kusok lepsie...Mne osobne nepomaha stredko s bezdetnymi kamoskami, zistila som, ze uz si vlastne nemame co povedat, ja som sa dost po narodeni deti zmenila(prehodnotila priority, zmensila svoj egocentrizmus) a stretnutia s nimi su take zvlastne,kamaratky vobec nerozumejú o com ja vlastne tocim a davaju rady, ktore su jednoducho nepouzitelne tym, ze nemaju tie deti, mnohym veciam bohuzial nerozumeju.
@matushka20 ja to mám naopak, milujem debaty s bezdetnymi, lebo pri nich vypnem a trochu sa odstrihnem od kolotoča mlieko - plienky - koliky- vzdor.
A potom tu nejaká napíše, že my matky, čo máme viac detí - 3, 4 a viac si ich robíme len tak, aby sme sedeli na materskej, vyžierali štát, a vlastne nič nerobíme celé dni.. 😀😀😀
Keby to všetci videli tak dopodrobna ako si to popísala, tak si možno zaslúžime aj medailu 😅