Ako zvládnuť starostlivosť o novorodenca bez stresu?
Ahojte. Prichadzam po radu. Mozno ma tu mamicky aj odsudia, ktovie. Máme doma malé bábo, dnes má 2 týždne a týžden sme doma z nemocnice. V nemocnici to bolo akoby lahsie, i ked som chcela veľmi domov, ale zamrnkal, dala som flasu (nemala som mlieko a musel pit kvoli zltacke) napil sa, grgol, prebalila a spal dalej. Odkedy sme doma je to hrôza a zdá sa mi kazdy den horsí, kazdy den mám pocit ze to menej zvládam. on akonahle sa zobudi, ja nemam cas si ani uvedomit ze je hore ze by dal
vediet mrnknanim, ale spustí taký hurónsky plač, ale tak strašný, akoby ho vyslovene drali z kože. celý cervený, nereaguje ani na prihovaranie sa, chovanie sa, hladaknaie napr. kym priatel robi flasu, reve tak ze z 0 na 100000. zo mna vtedy zacne vyslovene kvapkat pot, lebo to obcas aj ja pospim na hodinku a zobudi ma taky psycho plac ze ani neviem ako som zatial nedostala nejaky infartk od zlaku. Dam mu jest a je ok. no ... ok ako ok, kedze este aj koliky do toho prisli takze nie vzdy je to ok, niekedy sa dalej kričí. kojím uz ale mám tak 20ml mlieka, to mám tak na ukludnenie,nenaje sa z toho. dokonca ani ked si odsajem 60 ml za cely den ked mam dobry den a dam mu vo flaske, mu nestaci. Boli sme dnes u pediatra s kolikami, povedal ze to treba proste prezit. Má coliprev, probiofix, espumizan, masieujem ho, cvicim s nim. mam pocit ze sa dusim, ked pocujem ten rev mam strasne pocity potom ma. za to vycitky svedomia. som strasne nevyspata a ubolena este stale. Lubim ho, je to len babätko malé ale to ako dokaze plakať je pre mňa extrém. aj to kojenie, ked sa zle
prisaje na 1x taky nerv co chytí zacne ma kopat a pästickami buchat cely cerveny, tale male babo a tak obrovske nervy. prosim, je aj vase take? je to normalne? prejde to niekedy? zvyknem si? teraz ma zobudil jeho plac zo spanku ale taky ze som sa počurala, proste riadne
pocikala z navalu zlaknutia ze co sa deje ci ho niekto zaziva reže. prosim mamicky, poradte mi.. je to ok? ked tak reve mam chut nanho nakricat ale nerobim to len to v sebe dusim a hovorim si ze je to len uplne male bábätko. snazim byt kludna prihovarat sa mu milo obcas uz len z donutenia uz. citim sa strasne, som
ohavná matka.
Ak chceš kojiť, tak sa na pár dní na všetko ostatné vykašli, ľahnite si s malým do postele a často mu ponúkaj, najmä keď spí alebo nie je práve nervózny kvôli hladu. Kašli na odsávačku.
Ak nechceš kojiť, tak sa na to kľudne vykašli.
prečítala som všetky komentáre aj tvoj príspevok....
bábo má 2 týždne a ty píšeš že ťa búcha pästičkami a trhá ti oblečenie? ozaj má bábo 2 týždne? lebo som ešte nevidela aby tak malé dieťa - vlastne novorodenec takéto veci robilo - teda aspoň moje deti to vôbec nerobili.... a pochybujem že to robia 2 týždňové dokonca predčasne narodené deti...
Mlieko nebude vzdy biele a zlte a neviem ake.
Ak chces dojcit dojci. Rob kolko uznas za vhodne.
Ak nie daj iba umele. Budes spokojna aj ty aj babo. K tomu cumel je tiez velky pomocnik.
Moje 2 deti sa tak budili ze spali a zrazu vreskot. Oni nevedeli plakat to bol proste v sekunde vreskot.
Prve tri mesiace su ozaj narocne. Kym si na seba zvyknete. Kym prides na to kedy ma aky plac. Kvoli comu place. Ci hlad. Brusko. Horuco. Zima. Zubky. Alebo do toho nejaka choroba.
Kup si zavcasu tricko-furt daco. Lebo take to bude.
Legenda hovori mudrost-spi ako babatko. To som ja nepoznala.
A este tie kvapky. Snad ich nedavas vsetky. Vyber si jedny a tie davaj. Ja som davala pri vsetkych sab simplex.
Pekne rodinu zapojit ( muz, babicky, tetky, kamosky), nech si poradia, nekojis, takze daju flasku. Hlavne nech mas aspon dve hodiny pre seba bez dietata. Lebo ides do levelu, kde to je nebezpecne. Je fakt, ze toto obdobie prejde a bude dobre. Tiez by som skusila take ako kraniosakralnu terapiu a podobne srandy, vraj to moze dost pomoct.
Náš syn bol prvý týždeň nonstop nešťastný a plakal a nespal.. mne bolo všetko ja som sa snažila tiež dojčiť.. na poradni po týždni zistili že namiesto pribratia schudol a lekár mi povedal, že to plakal doslova od hladu.. tak som začala prikrmovať on mi vypil naraz 60 ml a pomedzi to som dojčila a poctivo odsávala.. ako som začala dokrmovať mala som doma úplne iné spokojné šťastné dieťa.. mne sa napokon rozbehlo dojčenie a dojčila som do roka a troch mesiacov ale dôležité bolo pre mňa v tom.momentw nech je malý najedený.. inak tiež som mala kadejaké pocity proste prejsť zo žiadneho dieťaťa na prvé je náročné...my sme si potom našli systém.. napr odporučam ohrievačku a dať tam hriať fľašku a vodou skôr ako by mal malý jesť, poprípade si kúpiť zasobnik na davky mlieka a tam si nadavkovať potrebne množstvo a ked sa maly zobudí už len pomiešate a dovi
mali sme tento masaker doma 4 x ……nezavidim, skus vymenit espumisan za balonix med. Ma to to iste zlozenie ale to jedine nam zafungovalo pri dietati cislo 3. Uz mam aj recenzie od inych mamiciek.
Este autorka dodám ak sa kvôli dojceniu trápiš kašli na to.. malý potrebuje šťastnú maminku.. keď tak skus ho len prikladať kým priateľ neurobí mlieko a potom dokrmiš aspoň na chvíľku sa ukludní.. inak náš malý bol z rána a ku večeru veľa na prse bol vtedy hladnejší tak som ho vtedy veľa prikladala... Ja som to riešila tak aby som sa nezbláznila, že popri dojčení som si zjedla raňajky čo som si prichystala niekedy aj deň pred tým a relaxovala
Autorka ešte tie koliky švagrinin malý mal a vravela, že ich zachranil nosič malému sa tam dosť uľavilo.. držím palce a chápem ťa
@deti95060810 tiež som sa nad tým pozastavila… tak malé babo toto určite nerobí
Prepac,ale vyser sa na materske ked to nejde! Tiez ma kazdy tlacil,aby som maleho prikladala a ja som mala veelmi malo mlieka a stale som bola len v strese,az kym som si nepovedala dost..vies ako sa mi ulavilo psychicky? Jednoducho,davaj UM a budesv pohode,nepocuvaj nikoho,nebude ani prvy,ani posledny co bol na UM
Mali sme presne to isté, prešli sme na UM potom, trošku sa to zlepšilo, ale aj tak to prvé 3 mesiace bolo doslova peklo na zemi.
Vyskúšali sme všetko, nepomohlo nič. Jediná moja rada je že treba to nejako prežiť.
Kojenie sa rozbehne veď ste doma len týždeň, ale ak nechceš kojit, tak bude na UM svet sa nezrúti.
Čo najčastejšie ho prikladaj.Aj skôr ako je hladný napije sa je teplo...ja, keď som išla večer spať a vedela som, že o hodinu bude jesť tak som jej už dala skôr.Nepises či má dudel, ak nie dala by som...
Moja zase mlaskala a krútila hlavou hľadala prso, takže často som bola skôr hore ako začala plakať.
No a tak to je nakŕmiť, prebaliť, odgrnut odsať tiež som zo začiatku odsávala a dávala z fľaše a len čo som už driemala bola znova hore.Ked náhodou pospala, tak som mala prsia ako kamen mokru košeľu a mohla som ísť odsavať.
Koliky mala asi 2 t vždy iba večer...nám dosť pomohla rektalna rurka iba sa vyprdela a bolo dobre.Mne radila lekárka hneď po najedení dať na brucho bála som sa, že sa pogrca, ale nie, prdla, grgla a bolo dobre.Ty hlavne jedz normálne nech máš energiu a, keď sa dá vždy spi s ním.Nesmies zabudnúť na seba veľa vody, jesť a oddychovať.
Z týždňa na týždeň to bude lepšie teraz je všetko nové, strašne emócie, strach...
Ja by som zas zabojovala za to kojenie. Očividne to chce, oni od prírody vedia, čo im treba. Spi s nim, on sa tak zrejme ukľudní, keď bude mať pre neho strategicky prsník celý čas pri sebe…. Čím viac bude cucat, tým viac mlieka sa spraví, ale je tam časový odstup tak 3 dni. Tak ho nechaj 3 dni cucat do zbláznenia a potom čoskoro môžeš fľašu vyhodiť a možno aj koliky sa tým vyriešia
A mebys i skúsila viac si ho prikladať na prsník? Aspoň na to upokojenie. Tiež som mala uplakané deti, prvá tiež nebola kojena, iba som si odsávala mlieko a dávala ani umelé. Doteraz je taký placko, ale ako bábätko veľmi plakala...pomáhalo jedine nosenie na rukách. Keby otecko pomohol s tým napríklad? Uspať nosením?
Držím palce!❤️ Začiatky sú vždy veľmi ťažké.... treba prežiť. Keď sa už nájde režim, bude lepšie.
Vydrz to. Viac zapoj partnera. Ved musi vidiet, ze nie si v pohode. Aj ak sa das na cestu UM, je to v poriadku, psychicky sa tym nedeptaj. Poziadaj o pomoc mamu, partnerovu mamu, pripadne kamaratku. To nie je Tvoja neschopnost, mas velmi narocne obdobie. Potrebujes oddych, vyspat sa, nabrat psychicke sily, si vycerpana. Babatko pribera na hmotnosti? Nemas kontakt na laktacnu poradkynu, nech sa na to kojenie pozrie a zhodnoti situaciu odbornym okom?
Drzim Ti palce. Bude dobre, je to nova zivotna situacia, velmi narocna. Nezabudaj sa starat aj o seba, pi, jedz, vyspi sa, poziadaj o pomoc. Nie si neschopna, otrasna, ohavna a neviem aka. Si len momentalne psychicky a fyzicky vycerpana mama. A starostliva mama, ved to dieta a jeho potreby kladies pred svoje. Bude vsetko dobre, uvidis. Nepoddavaj sa.
Keď niesi hladná vôbec, tak možno sa rozvíja popôrodná depresia. Nemá ti kto prísť pomôcť trochu domov - mama, sestra alebo niekto iný blízky? Potrebovala by si aj ty sama, aby ťa trochu niekto poopatroval, nemáš to vôbec jednoduché. Kojením by som sa netrapila v tak vypätej situácii, dieťaťu je úplne jedno čo ho nakŕmi, dôležité je plné bruško a mama v dobrom psychickom stave.
Autorka, a preco odsavas? Lebo je maly? Deti si vedia dojcenim vytiahnut viac, nez ta najlepsia odsavacka mlieka. Musis hlavne vela pit kvoli tvorbe mlieka a vela ho prikladat. Bude kludnejsi. Drz sa.
Kup v lekarni alebo dm kamilkovy caj pre babatka a davaj mu pit medzi krmeniami, je dobry na koliky aj na ukludnenie.
Tie prvé týždne sú najhoršie. Mne sa rozvíjala poporodna depresia a to som od začiatku vôbec nedojčila. Musela som každý deň chodiť k babke, lebo som to psychicky nezvládala. Veľmi mi pomohla s malým, nechala ma vyspať, aj som mohla s niekym pokecat, nebola som sama (manžel musel potom pracovať). Celkovo ma naučila ako čo robiť a po cca 3 mesiacoch všetko prešlo. Koliky tiež zmizli, maličký bol viac šťastný, krásne začal spinkať atd. Teraz má 6,5 mesiaca a idú mu zuby čiže zase zažívam tento neskutočný plač ale všetko raz prejde ❤️ ono časom sa naučíš ako čo a "zvykneš si" a nebude ťa toľko trapit všetko 😊 prajem veľa síl
Ahoj .mali sme to isté.maly strašne plakal ,deň noc, kolíky.....proste musíš to vydržať. Nám veľmi pomohlo poskakovanie na fit lopte, iba to ho ukludnilo.poradila mi to kamoška aj jej zaberalo iba to.mali sme takú na stojane.zobrala som ho na ruky sadla na loptu a poskakovala 😉.po troch mesiacoch sa to ukludnilo
Nemá reflux? Moj starší mal tiež takéto stavy do kým sme nezistili reflux 🙂
Ahoj, nás mal hneď po narodení akýsi vyrus, bol na atb cez infuzky 7 dní, do tohovzltacka. Pol 2 hodiny, vytiahol 2ml len. Nemal silu sať poriadne. Už v nemocnici som kazde 3 hodiny odsavala, doma tiež. Keď som nestíhala idsat, dala som um. Od 3 týždňa mu začali koliky a hruza. Keď spal, nevedela som ci odsavat, späť, jesť, ci ist do sprchy. Nedal sa položiť, zachránil ma nosič a hojdacie lehátko, kde obcas aj zaspal. To boli super investície a pritom som tu hojdačka považovala za zbytočnú blbosť. A ono nie. V nosici v zvyšnej polohe mu to robilo dobre na bruško. V noci som odsavala len raz okolo tretej. Mlieka som za chvilu mala dosť, z fkase maly pil super. No kojila som niekedy len raz týždenne, nešlo to mala som normálne paniku. V 10 tyzdni mi na poradni laktacna pivedala, ze môže stratiť sací refkex a toho som sa zľakla. Zacala som kojit v noci po leziacky, spával vedla mňa. A ono to zrazu islo. A plne kojit som teda zacala až v 11 tyzdni. Po tyzdni som zacala kojit aj cez deň a šlo to super. Po troch mesiacoch akoby utal, koliky zmrzlinu a všetko bolo fajn. Ale tie prve 3 mesiace bol masaker. Muz v robote a potom on riešil varenie aj núdzové veci v domacnosti. Boli sme samy bez rodiny. Ak budeme mat zreteľne a mala by som mať stresy z kojenia, neriešim dám um a hotovo. Druhé klapalo s korením tiez, po zistení ze ma krátku uzdicku, 2x mu ju strihli ešte v nemocnici. Ale mat stres a odavat pri dvoch deťoch a novorodencov, tak to by som si fakt nespravila. Vykašli sa na druhých co kecaju. Chceš kojit, odsavaj kazde 3 hodiny a veľa pi, aj na silu. Mas z toho nervy, sekcii to a daj um, bez laktózy.
Vyskúšaj kraniosakralnu terapiu pre malého alebo osteopata. Sú to jemne hladkave pohyby. Maly aj vďaka osteopatke začal pekne pit z prsníka. Mam nejaké skratene svaly a tie tomu zabránili. Ona rozmasirovala a bolo fajn.
Držím palce ❤️
Podľa mňa celý problém je v tom, že je predčasné narodeny..
Aj my sm mali prvé predcasniatko, nedojcila som, lebo som nemala žiadne mlieko,ale že vôbec...a kolíky strasneeee 🙈 vtedy som si myslela že ďalšie dieťa už nikdy, a mám tri 😄 prežili sme to...jedine vydržať. Možno skúšať, či niečo nezaberie...nám nezabralo nič, myslím z liekov, mlieka, masírovanie...hodiny sme ju nosili na rukách, to trochu pomahalo, myslím že mala aj reflux....dieťa potrebuje cítiť blízkosť matky/otca, potrebuje, aby mu dozrel tráviaci systém..
Držím palce, určite to zvládnete ♥️
Prejde to. Prvy mesiac je zaberák,musíte si na seba zvyknuť. Aj ty, aj to bábo, že je na svete. Prídeš na to, ako ho upokojiť. Mám druhé dieťa, človek by povedal, že už viem, aké to bude a aj tak som prvý mesiac prerevala, aj som na dcéru zvyšovala hlas, hnevala sa na ňu. Aj keď som vedela, že neplače naschvál. A teda, mala som zápal prsníkov dva krát, aj krvavé bradavky boľavé, ale neľutujem, že som vydržala s kojením. Tiež mi malá furt plakala, bála som sa, že je hladná. Ale potom som pochopila, že to nie je len o jedle. Tvoje dieťa môže a najskôr plače skôr kvôli tomu, že ťa ku sebe volá a potrebuje ťa citiť. A to, akým zázrakom ho kojenie rýchlo dokáže upokojiť je na nezaplatenie. Aj keď to tak zo začiatku nevyzerá. Skús ešte vydržať, daj tomu trochu čas, dôveruj svojmu telu, že dokáže nakrmiť tvoje dieťa. Ak ti nechudne, tak by to, koľko mlieka od teba dostáva, malo byť v poriadku. Aj keď tebe sa to nezdá. Skús kojiť po leziačky, aj ty si pri tom oddýchneš, aj bábo pospí. A hovor si, že o pár týždňov, možno skôr, už to celé bude len minulosť. A píšeš, že malý sa ide zblázniť za prsiami, fakt to ber tak, že ich hľadá skôr ako útočisko. Tak mu ho poskytni.
Autorka chcem ti povedať, že to isto zvládneš ❤️❤️ náš malý má 8 týždňov a veľa z toho, čo píšeš sme zažívali pred pár týždňami. Ja som sa budila totálne dezorientovaná, spotená, s tým, že preboha ja sa musím starať o dieťa, to sa nedá, či ja som neurobila chybu a teraz som sa desila každej noci, že zasa vstávanie a plač atď.. náš plačkal najprv z toho, že bol hladný. Takže som kombinovane stále prikladala a odsávala aby sa mi spustilo mlieko. Bolo to pekličko toto robiť každé tri hodiny.. tiež schudil v pôridnici na 2,9kg ale s týmto kŕmením plus odsávaním začal priberať, takže potom sme odsávanie mohli zrušiť. Teraz je to 8 týždňové spokojné bábo čo má 5,5kg, aj na vstávanie som si už zvykla, aj na ten plač si zvykneš, ver mi ❤️❤️ veľmi ti držím palce a keby čosi, tak píš.. povedz si “deň za dňom”, to zvládneš, nesústreď sa na budúcnosť ale len na to, čo je teraz a dnes ☺️
Ja mam uz desat rokov od tychto hororov, ale stale si to pamatam. Mat prve dieta taketo je ako nastupit na novy flek s neurotickym sefom a hned sa naucit robit všetko...no nejde to, je to novinka aj pre teba a hormony teraz pracuju na 100%. Baby maju pravdu, ukonci kojenie. Ty ani nemas mat z coho mlieko ked nespis a nejes. Z vlastnej skusenosti to vie velmi pomoct, skratka je to minus jeden tlak. Rovnako espumisan nam ublizil, aj najst vhodne um bola alchymia - aj tam moze byt zrada. Potom vigantol som vymenila za devit a tiez bolo trochu menej kriku. Mas senzitivne dieta, niektore su taketo, zmena musi nastat u teba v hlave. Vravis, ze si sa pocurala z kriku...pockaj na tu hrozu ked sa jedneho dna zobudis po prespatej celej noci....ze dieta prespalo bez kriku, mne sa to stalo po 10 mesiacoch a teda utekala som do izby, v presvedceni, ze je po nej....Upokoj sa, deti placu, prezili sme to vsetky, das to aj ty...neber si to osobne, malokto ti uprimne povie ako to ma, nie si v tom sama...skus si najst spolubojovnicku, ja som si nasla kamosku na kocikanie tu na koni, potom ako som v jeden mizerny den bola na pokraji sil, uplne uprimne mi povedala "ja by som tu moju niekedy najradsej plesla o stenu", je to hrozne, ja viem, ale aj to su pocity zufalej prvomatky a zistenie, ze nie som v tom sama mi velmi pomohlo. Zdielaj to, rozpravaj sa, mas narok citit sa aj zle.
Skončí to, veru skončí, aj keď to je neuveriteľné teraz a zdá sa to, že to už bude tak naveky, naozaj to skončí, ani za nenazdas. A áno, také sme mali a bolo to úplne hrozne. Osobne som zrušila to saskovanie s pár kvapkami mlieka plus s umelým, vtedy som sa vedela dať ja dokopy. A potom to už išlo lepšie. Drž sa
Poznám tvoju situáciu a mám ju v čerstvej pamäti. Treba len vydržať, masírovať bruško malickemu pravdepodobne ho bolí,ja som používala aj rektalnu rúrku. Si čerstvo po pôrode tak máš možno aj popôrodnú depresiu,čo sa týka moču do dnes musím nosiť intimky no... Držím palce a veľa zdravia
Nikoho nepocuvaj, ze ake je materske mlieko super. Tvoje dusevne zdravie je na prvom mieste! Ked to nejde, netrap sa.