Ako zvládnuť stres a výchovu neposedného syna?

Ahojte, poraďte mi prosím. Mám dvojmesačné bábätko a skoro štvorročného syna, manžel chodí do zahraničia na štvortýždňové turnusy. Na syna bolo všetkých zmien veľa, určite je v strese, ale čo mi v poslednej dobe začal vyvádzať, tak to už je psycho. Ja po ňom vreštím ako zmyslov zbavená, úplne ma ovláda hnev, vravím mu už, že je hnusné zlé decko.... 😓😢 mňa to strašne mrzí, ale úplne ma tá zúrivosť pohlcuje. Už som mu povedala všeličo, že akoby nebol môj, že je ako vymenený, že s takým správaním k nám nepatrí....vždy bol veľmi živé a náročné dieťa, ale v pohode, to nevadilo. Teraz však už sú dvaja a ja sa vôbec bábätku nevenujem, vkuse len riešim jeho extempore. On sa mi niekoľkokrát do dňa vyští na podlahy, ostrihal koberec, bije sa, potrhal bankovku, ničí veci v domácnosti, nábytok, steny, dekorácie, popchal toaleťáky do záchoda, rozpustí toaleťáky v umývadle, so záchodovou kefou čuchá stenu, nenechá bábo pospať, kričí, bije sa, v obchode nepočúva a uteká, vylieva veci na zem, napríklad tekuté mydlo, natiera skrinky s krémom, udiera si hračky o hlavu, potom má akoby slabé monokle pod očami, kope do sedačky v aute, robí bordeľ, vysypuje veci, hraje sa s vodou, zniči v škôlke dekoráciu alebo sa niekedy sáca. Hlavne je zlý, keď som v jeho blízkosti ja. Manžel a svokra vravia, že som bola naňho príliš mäkká, tak to mám preto tak. Moji rodičia a všetky kamošky mi zase vraveli, že som príliš prísna. Ja som sa vždy riadila svojimi inštinktmi, a to, že som ho upozorňovala, keď niečo, ale na druhej strane som s ním vždy rada trávila čas a kecala s ním atď. Teraz som však už zúfalá, taký je zlý a nepočúva a nerešpektuje ma, že som ho začala biť.... nikdy to nebol môj výchovný prístup a obľúbená metóda, ale už ma naozaj privádza do šialenstva, bolí ma brucho, zviera žalúdok, plačem z toho, že už nevládzem, lebo vkuse naňho musím striehnuť, že čo zase vymyslí a nepočúvne. Pichá ma v hrudníku a mám myšlienky, že už asi vyskočím z okna, keď je toho na mňa strašne veľa, lebo niet z toho úniku....Svokra mi niekedy pomôže, ale nemá veľmi čas, lebo pomáha hlavne svojim deťom s ich deťmi, naši zase bývajú ďaleko, ale sú už starší a vôbec nezvládajú synove tempo. Veľmi ma to trápi, chcela by som mať so synom pekný vzťah, tak ako kedysi, ale ja som zrelá z tých nervov ma psychiatriu, stokrát povedať málo, už nemám trpezlivosť, len to tak vo mne vrie, nemôže to tak byť, že ma nepopočúva.... povedzte mi na to niečo prosím..... 😓😓😓😢 zo seba mám zlý pocit, cítim sa zle fyzicky a psychicky, som tlstá ako prasnica po tom tehotenstve, nemôžem sa ani na seba pozerať do zrkadla, a ešte k tomu zajedám stresy, nemám čas na svoje zdravie, úplne som sa spustila, demotivovaná a vyčerpaná