Ako zvládnuť úzkosť po manželovom návrate do práce?
Ahojte. Už týždeň máme bábätko , pár dní čo sme doma a ja mávam úzkosť z toho čo bude keď manžel pôjde do práce. Posledný deň v nemocnici som dostala takú úzkosť ,že som myslela že si pôjdem pre lieky na ukludnenie, asi to bolo tým že sme tam ostali o deň dlhšie a čím som nerátala
. Manžel robí 12-tky nočné+cesta do práce a z práce to skoro robí 13-14 hodín . Čiže pracuje cca od 16 a príde domov o 6 ráno .
Ako ste to zvládli vy keď manžel išiel do práce? 🥹
@parvinka0001 ale ty si nepochopila že pani má psych. problémy. Ten kto to nezažil nevie čo to je. To je poriadne trápenie.
@anonym_5ff0e4 neviem o tom žeby som mala psychické problémy 🙂
Baby možno som sa trošku blbo vyjadrila, ja som mala úzkosť len raz a to v nemocnici pretože nás nepustili v ten deň ktorý mali , keďže lekárka nemala čas prepúšťať lebo mali ťažké pôrody . Skôr som mala napísať že mám len obavy z toho,keď pôjde manžel do práce a nie úplne úzkosti .
Ja nepotrebujem pomoc so starostlivosťou o dieťa všetko zvládam , teší ma sa starať,aj varím aj upratujem a normálne fungujem. Chcela som len vedieť či mal niekto podobné pocity to je všetko 😁 a vy tu zo mňa robíte pacienta pomaly.
Teraz neviem, či mám vidiny, alebo čo...Máte úzkosti z toho, že ste samé doma s dieťaťom? To je čo za dovodobý výmysel? Načo ste vôbec mali deti, keď chlap od vás nemôže ani päty vytiahnuť? Akoby mal olovenú guľu na nohe👎
@anonym_d630ed Jaaaj, zase anonym, čo si prišiel kopnúť. Cítiš sa teraz lepšie? Že novodobý výmysel... kedysi sa deti vychovávali komunitne, alebo vo viacgeneračnej domácnosti, práveže nie je prirodzené, aby žena bola sama s dieťaťom celý deň. Mnohým ženám príde na prvé týždne alebo mesiace pomahať mama, je to úplne ok. Za mňa, ja mám jarné dieťa, pomáhalo mi byť veľa vonku na slniečku, ale mne zase vyhovovalo aj nastavovať si deň vo dvojici. Ale mala som málo plačlivé a našťastie zdravé bábo. Bude to ok, to sú hormóny. Treba si uvedomiť, že po pôrode sa nám komplet prenastavia hormóny a to môže zamávať so psychikou.
Teraz neviem, či mám vidiny, alebo čo...Máte úzkosti z toho, že ste samé doma s dieťaťom? To je čo za dovodobý výmysel? Načo ste vôbec mali deti, keď chlap od vás nemôže ani päty vytiahnuť? Akoby mal olovenú guľu na nohe👎
@anonym_d630ed hrdinka.Tiez som sa cítila istejšie, keď som vedela, že je doma.Ona si zvykne a bude si viac veriť, ale potrebuje čas a upokojiť sa.
@anonym_autor prve dni budeš nesvoja, ale potom zistíš, že to zvládneš.Tak ako, keď nastúpis do novej práce prvé dni máš úzkosť a potom sa to utrasie.Mne pomohol pocit, že mám mobil, keby niečo zazvonim u susedov, príde muž z práce...vždy je riešenie.Su to úplne normálne pocity
Baby možno som sa trošku blbo vyjadrila, ja som mala úzkosť len raz a to v nemocnici pretože nás nepustili v ten deň ktorý mali , keďže lekárka nemala čas prepúšťať lebo mali ťažké pôrody . Skôr som mala napísať že mám len obavy z toho,keď pôjde manžel do práce a nie úplne úzkosti .
Ja nepotrebujem pomoc so starostlivosťou o dieťa všetko zvládam , teší ma sa starať,aj varím aj upratujem a normálne fungujem. Chcela som len vedieť či mal niekto podobné pocity to je všetko 😁 a vy tu zo mňa robíte pacienta pomaly.
@anonym_autor ak by som mohla vrátiť čas viac oddychujem a sedím s dieťaťom v náručí.Je pekné počasie tiež som rodila na jar boli sme veľa vonku medzi ľuďmi.Doma som sa cítila ako na opustenom ostrove.
Ďakujem vám. Asi som len chcela počuť že sú to normálne pocity . Každým dňom sa cítim lepšie aj všetko a určite si zvykneme 😁
Ahoj je to úplne normálne, tiež som mala také pocity, keď bol muž preč. Pri prvej dcérke, akokeby som sa s ňou z nejakého dôvodu bála byť sama, myšlienky a úzkosť že sa nebude vedieť nadýchnuť a hlúposti.. prešlo to a pri druhej dcerke som to už nemala. 🙂
Úplne normálne pocity.. Keď tak zavolaj k sebe kamarátku alebo maminu ak sa dá. Zvykneš si drz sa ❤️
Ked sa dcéra narodila, prerabali sme, takze som bývala sama na byte rodicov, ktorý mali volny. Muž chodil len sa vyspat a to ani nie všetky noci. Čo bolo hrozne, mali sme fakt narocne dieťa. Take, pri ktorom som si ani nevedela zohriať jedlo, ktoré mi muž doniesol, nieto ešte navarit, alebo hocico. Proste hodiny placu vkuse a ešte sa aj dieťa zanášalo, tzn z placu nedýchalo, takze to nehrozilo ist vôbec na zachod alebo do sprchy. Mamu som nechcela, aby chodila, lebo prišla, kedy jej to vyhovovalo, dala 300 nevyziadanych rad, musela som upratovat, čo sa nedalo, aby nebolo čo vytknut, čiže ďalšie stresy navyse. Ak máš dieťa dobre, to zvladnes. Skus chodit na prechádzky, tam sa možno zoznámia s inými mamičkami a bude to lepsie