Asi nie som stvorená na to, byť matkou. Mali ste aj vy niekedy taký pocit?
Ahojte, riešim práve taký problém. Kamarátky mi povedali,že je to len nejaké blbé obdobie a prejde to. No čo ak nie?
Idem sa vydávať, a problém je,že v poslednej dobe mi strašne lezú malé deti na nervy. Neznášam,keď prídu moje sestry a chcú aby som im strážila deti, lezie mi to na nervy,lebo je to obmedzujúce. Keď odmietnem, zduju sa na mňa a aj moji rodičia.Lezie mi na nervy,keď tie deti plaču, lezie mi na nervy, keď neposlúchajú. Lezie mi na nervy,že permanentne proste niečo chcú, a ja si nemôžem robiť svoje veci.
Keď som bola mladšia, tak som deti chcela, brala som ich v pohode, ale proste v poslednej dobe (bola som dlhšie na PN, teraz v marci mi končí) ako mi stále dávali deti strážiť, tak som s nervami v koncoch 🙈 priznám sa,že posledné dni som popravde mala tie deti na háku, ja som si robila svoje, oni si robili svoje, dala som im kekse, čokoládu, zapla telku,nech mám od nich pokoj. Lebo ma už hlava z nich bolela. Ja viem,že teraz hrozne, ale proste....neviem, mali ste aj vy takéto obdobie? Že ste mali voči malým deťom odpor? Nechcem si hlavu teraz nastaviť tak, že deti sú horor alebo čo,lebo hovorím, idem sa vydávať, deti sme chceli, ale,ja neviem v poslednej dobe už ich nechcem. Alebo teda aspoň teraz najbližších 5 rokov ich nechcem, mám 24 . Čo mám robiť? :(
Tiež som po deťoch netúžila a keď sme prišli ku švagrovi oni majú dvojičky tak keď som videla ten psychohaus tak som dlho bojovala s Pocitmi že takýto zivot nechcem že len okolo deti . Svagrina vždy strasila že pôrod je nocna mora a od pôrodu jej skončil zivot 🤣 vždy som mala rada cestovanie zážitky a deti som len oddialovala. Teraz mam 30 a mam maleho 3 mesačného synčeka , viem že je to krátky čas ale milujem ho najviac na svete … hoci obcas narovinu poviem že sa nudim jak hovado 🤣 keďže cele dni to iste dookola . Ale už ide teplo a ja sa posnažím trosku si spestriť stereotyp🙂 a nevymenila by som to za nic . Obcas keď vidím na internete videa ako sa narodia choré deti alebo celkovo osudy ľudí … som veľmi veľmi vďačná zato čo mam a dva krát si rozmyslím či sa budem sťažovať na nieco ! Každopádne v skratke : keď to tak necitis kasli nato nerieš to pride to časom alebo aj nie 🤷♀️ Však nie kazdy chce byt matkou . A ako vsetci posali vlastne dieta je úplne nieco iné 🙂
ved mas cas...
tak ja ti úplne rozumiem. keby som robila každú chvíľu opatrovateľku uvrešťaným neteriam alebo synovcom, tiež by mi to začalo patrične liezť na nervy. občasné postráženie na hodinku-dve nepoviem, ale ak to bolo časté....
a čo sa týka materstva ako takého, áno, je to nesmierne život obmedzujúci stav. a nech si hovorí (píše) kto chce, čo chce, je to proste tak. presne ako tvoje sestry, ak niekam chceš ísť, buď nájdeš opatrovanie, alebo všade ťaháš dieťa so sebou. lebo jednoducho musíš. mimochodom, u mňa to bolo rovnaké ako u
@betulinka1 dieťa som naozaj veľmi chcela, ale prvé tri roky bol zabijak (silný reflux + náročné dieťa). ja som za ňu vďačná, samozrejme, ale pravda je, že som na ňu prakticky sama. veľa totiž záleží aj na tom, ako sa zachová partner, s ktorým plánuješ (alebo už máš) dieťa. aj to rozhoduje, či vôbec, či jedno, alebo viacero detí. niektorí sú naozaj zodpovední, šikovní a môžeš sa spoľahnúť na všetko (tých je akosi čím ďalej, tým menej), no niektorí sú úplne strašní. či už neschopní alebo priam agresívni.
čiže ak sa teraz necítiš na deti, a zároveň máš partnera, s ktorým si ich ani netrúfaš mať, radšej ich nemaj.
nik ti nemôže prikázať ich mať. jednoducho si ži svoj život a máš vyriešené 🙂
Nie, nemala som to tak nikdy. A ani nechapem, ako mozu tvoje sestry povedat, ze ti zavidia, ze nemas deti...kolko je takych, co by deti chceli, ale nemozu. Vzdy som chcela deti, ked sme sa o prve pokusali vyse roka, zdalo sa mi to ako uplne hrozny scenar, keby sme deti nemali. Teraz mame deticky 2, je to uvazok na 24/7, je to sice vycerpavajuce, lebo su este obaja malinki, ale je to krasne. Deti sa nezbavujem, ked nemusim, ked som bola minule 3 hodiny u kadernicky, velmi mi uz chybali a to boli len cez cestu u svokrovcov. Kadekto z rodiny ma presviedca, ze si mam oddychnut, ze mi deti vezmu von, ale ja nechcem, vravim, ze ja oddychujem s detmi a v noci, chcem travit cas s nimi, ved tak rychlo vyrastu. Ale zas nevravim, maly 5 mesacny vstava kolo 6 stale, tak dobre mi padne, ked ho cez vikend vezme rano manzel a necha ma pospat este hodinku. Ale ked mas este len 24 rokov, to mas este cas uzit si volnost vez deti, uzit si s manzelom jeden druheho a potom mozno pride ten pocit, ze uz si nestacite sami, ze nie ste este kompletni a bude to nieco uplne ine, ked budes mat vlastne, ktore budes nosit v sebe 9 mesiacov, ktoreho pohyby budes citit v sebe, ktore porodis a ked sa na teba 1.raz pozrie, bude to laska na cely zivot. Ale urcite ta budu niekedy neposluchat, ked povyrastu a obcas budes aj ty na nich kricat
Máš strašne zvláštne sestry. A toto nepochopím niekde svoje deti odkladať a dávať na stráženie. Ako už jedna písala ,,deti sú zrkadlom rodicov". Takže hučia keď na ne tvoje sestry hučia.
@panelacikova to asi nebolo pre mna. Lebo som pisala, ze dieta mam.
@betulinka1 však aj ja 🙄
@betulinka1 jaj, už rozumiem, neoddelila som myšlienky.... teba sa týkala len táto: dieťa som naozaj veľmi chcela, ale prvé tri roky bol zabijak (silný reflux + náročné dieťa). ja som za ňu vďačná, samozrejme, ale pravda je, že som na ňu prakticky sama. zvyšok som pokračovala opäť autorke 🙂
@panelacikova ja som bola tiez na kolikove dieta sama a tiez som za neho vdacna a milujem ho. Ale celkovo ma materstvo nenaplnilo, ze by som chcela dalsie dieta. Proste toto ma kazda zena inak. A mam kopec kamosiek, co vobec nemaju deti lebo nechcu, ziju si pekny zivot. Maju cez 40 rokov a nemenili by svoje rozhodnutie.
Nooo, ono sa to zmeniť môže ale aj nemusí. Ja som nikdy nemala rada deti a furt sa na mňa lepili. Aj teraz sa na mňa lepia (aj cudzie na Ihrisku, deti kamarátok sa mi stveraju na ruky a podobne) a ja deti naozaj rada nemám. Nezmenilo sa to ani po narodení môjho dieťaťa. To som sa akurát utvrdila v tom, že materstvo je zahul a zariadili sme sa tak, aby som ho už druhý krát nezažila. Takže áno, môžeš byť ako tu iné ženy- teraz ti deti lezú na nervy a keď budeš mať vlastné, tak z neho budeš lietať na obláčiku a bude to super (mne to tiež všetci tvrdili, ako s vlastným to bude super a mám dieťa mať, lebo ak nie, tak to budem ľutovať a blabla... absolútne ma meterstvo nenapĺňa, je to miestami zlaté, miestami náročné a miestami extrémne otravné, ale v žiadnom z tých prípadov to nie je zmysel a naplnenie môjho života, proste nie je to moja šálka kávy.) A to mám so synom pekný rešpektujúci vzťah, mám ho rada, neziapem po ňom, nebijem ho,aj ho stískam, veľa ho učím, veľa mu vysvetľujem. On je zlatý, nedá sa povedať. Len mňa to vyčerpáva, vyciciava a vôbec mi to neprináša vnútornú radosť. Som hrdá na jeho pokroky, aj čo všetko vie, aj vychovaný je dobre, má presné hranice, no sme k nemu laskaví. Avšak, pre mňa je to len robota, zodpovednosť, vnutorne nemám z toho radosť, nie je to pre mňa "wau, mám dieťa, to je najviac" a hoci som objektívne dobrá matka čo sa týka všetkých zručností a daností, subjektívne viem, že som dieťa mať nemala, lebo hoci to neprejavujem, lezie mi na nervy rovnako ako tie cudzie a moje myšlienky sú väčšinou "čo som to len spravila, teraz sa tu s ním budem naťahovať dokým sa neodstahuje. Načo mi len to dieťa bolo, samá robota a zodpovednosť a žiadna radosť" Presne pre to som nemohla byť ani učiteľkou, hoci by som na túto profesiu bola ideálna. Nemám rada deti, lezú mi na nervy a nerozumiem im. Pri vlastnom je to 50:50. Buď to vyjde a tvoje ťa napĺňať bude, alebo zistíš, že si antimaterinsky typ. A potom sa už zariadiš, aby si ďalšie dieťa nemala. Len to jedno už budeš mať a budeš ho musieť vychovať a pre mňa je to tiež obmedzujúce a strašne často aj otravné. Nič mi nepríde milé ani zlaté ani chutné na tom, že dieťa má obdobie vzdoru a treba sa s ním stále naťahovať a vyjednávať a kľučkovať. Nech už ide aspoň na strednú 🙈 takže sú dve štyri skupiny žien ako ja vnímam - také čo deti majú radi a od vždy boli presvedčené, že ich chcú; také, čo nikdy po deťoch netúžili a ani ich nemajú; také, čo ich cudzie deti nenadchynaju až vytacaju miestami no k vlastnému materstvu majú neutrálny postoj a keď sa im dieťa narodí, tak zistia, že sa v tom našli a potom tie, ktoré majú neutrálny postoj k materstvu, no keď sa im vlastné dieťa narodí, zistia, že to bola chyba a vôbec to nie je pre ne (aj keď to je hrozne tabu a hlavne tu na MK je to najhorší hriech priznať si, že mať dieťa bola chyba, lebo tu sú len zamilovane zenicky, co by sa za svoje deti najradšej vydali a su pre ne celý ich život a akonáhle nespadas do tejto šablóny, tak rovno postaviť na hranicu a upáliť).
@elementissa no perfektne napísané. ja som vždy túžila mať dieťa. ale prvé tri roky boli také náročné, že keď začala chodiť do škôlky a ja do práce, normálne som si konečne vydýchla. a nie raz som poznamenala pred niektorými ľuďmi: no, nech už ide na vysokú školu.... no keby si videla, ako sa na mňa dívali, ako na mimozemšťana.
to, čo si napísala, neskutočne vystihuje moje relatívne časté pocity. s rozdielom, že mám dcéru. tiež s rozdielom, že čím je staršia, tým to akosi ľahšie ide - hoci ide puberta, i tak je to stále lepšie, než keď bola bábätko.
je úžasná. šikovná. všetko OK, čo sa týka jej vývinu a osobne si myslím, že aj vzťahu medzi nami. jasné, občas to zaškrípe, ale ide puberta a bohužiaľ, najbližších cca 5 rokov sa s tým musím popasovať. v každom prípade tiež nie som ten typ, čo híka nad každým jej "krokom", ale áno, pochválim ju za naozaj peknú či zaujímavú vec (napríklad rada kreslí a ozaj kreslí pekne, tak to som z toho reálne hotová), pochválim ju za snahu v škole, či pomoc v domácnosti. to áno. ale nepadám do kolien, lebo moje dieťa dokázalo to alebo ono....
áno, bojím sa o ňu, keď je chorá alebo v ohrození života (čo sme reálne zo 2x zažili) :( ale na druhú stranu, aj zakážem, keď neposlúcha alebo dám nejakú formu trestu.
proste jednou vetou povedané: nejdem sa z dieťaťa pokadiť. prakticky ju od narodenia beriem ako "dospelú". nikdy som na ňu nehovorila nejakou žužlaninou, nikdy som ju nevyvyšovala nad iné deti, ani som ju nikdy nechválila nadmerne. všetko s mierou a tak, aby som z nej neurobila egocentrickú osobu.
presne si to však vystihla, že na MK je množstvo žien, ktoré keď napíšeš takýto názor, aký si napísala, tak ťa tu ukameňujú zaživa 😀
a mňa hneď za tebou.
Ty mas este na deti cas 😀 pride cas, kedy sa na deti nastavíš a budes reagovat inak. Este si primlada, zvyknuta na svoje pohodlie. Uzivaj si ho
Ja som bola ako ty, všetci vraveli, že aké to bude s vlastnými deťmi iné. Nie, nie je to iné, len to musíš vydržať, lebo su to tvoje deti :D čo iné mi zostáva, len pracovat sama na sebe, na svojej trpezlivosti. Je mi to aj blbé takto písať, ale myslím, že mne by voľakedy zrejme pomohlo, keby mi aspoň niekto úprimne povedal, že nie, naozaj sa to nemusí s príchodom vlastných detí zmeniť. Moze ťa to otravovať rovnako. A tá predstava k tomu, že 20r ich más na krku, že sa z toho nijak nevyvlecies, pokiaľ ich nedáš do domova alebo neutecies. Proste aj to môže byť realita
vieš ako sa hovorí...prdy a deti znesie človek len svoje...😉
@elementissa 🙏🙏🙏
Sú potom aj rôzne mixy typov, čo spomínajú baby vyššie…ja som vždy dieťa chcela, ale nevedela som si predstaviť, že budem doma tri roky… Tak som sa nechala ukecať šéfom a vrátila som sa do roboty, ked mala malá 8,5 mesiaca. Robím na čiastočný úväzok zatiaľ a za mňa ideál…tri dni v týždni robím to, čo pred materskou a tri dni som “na materskej”, nedeľu si s partnerom delíme a obaja sa snažíme si trochu oddýchnuť.
@panelacikova úplne to máme rovnako, aj ja mám pesne ten istý pocit a tak isto sa k tomu staviam. Ako si aj napísala. Ako malý dospelý, tak sa k nemu aj správam
Čo máš robiť? Nič.. Užívaj si život a cestuj a veľa spí 😆😆🤣lebo pri deťoch tam ten spánkový deficit bude😀🤣🤣ale k téme 😆ja som v 24roch rokoch vôbec nerozmýšľala nad deťmi, sama som sa cítila ešte ako dieťa a malé deti mi tiež v tom veku liezli neskutočne na nervy, áno na bábätko v kociku som sa usmiala ale to bolo celé 😀 veľa sme s priateľom teraz už mužom mojím cestovali a užívali si jeden druhého.. až okolo 28 veku som začala túžiť po bábätku a stále sa to vo mne len stupňovalo, že chcem bábätko.. môj muž vôbec 🤣potom ma prekvapil, že sa teda na to dáme veď čo to sme už prežili, že trebalo by už dospieť trochu a rok sme sa snažili a prvé som potratila co ma dosť dostalo a druhe sa podarilo hneď takze mame synčeka a teraz mam 32 a plánujeme druhé do 35 som si povedala ze chcem stihnúť dve deti😆 chvíľu si dáme pauzu, detičky vyrastu a potom pokračujem v cestovaní a v spankovom maratóne 🤣🤣🤣 si ešte mladá, ak sa na to necitis nenut sa do niečoho čo ešte nechceš. Na margo moja sestra je odo mňa o dva roky staršia a po deťoch vôbec netúži 👶😀😀😀🙂
K vl detom budes mat urcite iny vztah a citovu vazbu. Zmeni sa to. A tiez nie je ok aby ti sestry casto nosili strazit deti. Maju ich mat iba v pripade, ze ich zvladnu. A neboj, nie vsetky deti su upistane a neposlusne.
mam velmi dobru kamaratku, prezivala to iste ako ty ked sme este boli bezdetne, kazdy jej hovoril,ze to prejde,ze pri svojich to bude vnimat inak.. ano asi vo vacsine pripadov,ale u nej nie.. ma dve a nedokaze sa o nich starat.. kolko krat ma denne iba kasu dieta, lebo jej sa nechce varit, alebo len keksiky a sedia pri telke, alebo sa mocu po done,ci zahrade bez dozoru kym ona si pije kavu, ci cita knihu.. deti neakym zazrakom napriek chladnemu pristupu na skvelo vychovane, deti ju miluju. Priznala sa, ze ju obtazuju, citi sa obmedzena.. ked su chore stara sa o nich ale neni ich jej tak luto.. nie je s nimi stastna.. ale ma ich rada. len som chcela, ze aj taketi existuje
@betulinka1 no počkaj keď príde puberta!😂😂😂
No, nerob si najbližších 5 rokov deti 😁. Užívaj si mladosť a slobodu. Veď máš len 24... Užívaj si život, všetko príde vtedy, keď to má prísť, nie vtedy, keď si to rodina predstavuje 😉 (ps vydala som sa čerstvo 25-ročná a prvé dieťa som porodila až ako 30-ročná).
Ja nemám rada švagrinine deti. Fakt ich nemusím . Keď som pár mesiacov po svadbe otehotnela švagriná aj napriek môjmu prianiu aby si to nechala pre seba, to vytarala deťom. Deti mali 6 a 3 roky. Ja som týždeň na to potratila a ona mi stále posielala svoju 3 ročnú že ona ma z toho dostane. A ona sa ma stále pýtala prečo mi bábätko v brušku zomrelo. Teraz máme 2 deti milujem ich najviac ako môžem, ale keď počujem švagrininu dcéru nožík sa mi vo vrecku otvára. Ona za to nemôže, je to vďaka hlúposti mojej švagriny.
@elementissa chcela by som ta za kamartku.
@autorka ak budes mat dieta v buducnosti, potom nezabudni, ze najlepsie, co tvojmu dietatu mozes dat je surodenec.
@alvaluka ja som vždy otvorená novým kamoškám ;) kľudne napíš a môžeme pokecať aj bližšie o hocičom
Mám jedno dieťa a tiež som v materstve nenasla nejaké naplnenie. Svoje dieťa milujem najviac na svete ale do 3 rokov to bola pre mňa katastrofa. Teraz bude mať 8 a už je to parťák. Ale druhé by som brala iba hotové od 5 rokov vyššie 😉.